Izaiáš 32 – 33

---

¹ Hľa, podľa pravdy bude kraľovať kráľ a kniežatá podľa práva panovať!

² Každý bude sťa úkryt pred vetrom a útočište pred búrkou, ako potoky vôd v suchote, ako tôňa veľkej skaly v pustej krajine.

³ Nezalepia sa viac oči vidiacich a uši čujných budú načúvať.

⁴ Srdce pochabých bude chápať náuku a jazyk koktavých zrazu prehovorí jasno.

⁵ Nebudú viac volať blázna šľachetným, ani podvodníka nenazvú vznešeným.

⁶ Veď blázon hovorí bláznovstvo a srdce mu zamýšľa zlo: konať nečestne, hovoriť bludne proti Pánovi, sklamať túžbu hladného a odstrániť nápoj od smädného.

⁷ A zbrane podvodníka sú zlé; ten zamýšľa plány, aby zničil chudobného klamnými rečami, i keď chudák háji pravdu.

⁸ Šľachetný však zmýšľa šľachetne, zastáva sa vecí šľachetných.

⁹ Ženy bezstarostné, vstaňte, počúvajte môj hlas, dcéry spoliehavé, čujte moju reč!

¹⁰ V deň roku budete sa triasť, spoliehavé, veď koniec vinobraniu, oberačka nepríde.

¹¹ Bojte sa, bezstarostné, traste sa, spoliehavé, zvlečte, obnažte sa, opášte si bedrá,

¹² bite sa v prsia pre vzácne polia, pre úrodný vinohrad,

¹³ pre roľu môjho ľudu, čo tŕním a bodľačím zarastie. Áno, pre všetky domy radosti, pre plesajúce mesto.

¹⁴ Veď palác je opustený, hluk mesta prestal. Výšina a veža stali sa navždy jaskyňou, radosťou divých oslov, pasienkom stád.

¹⁵ Až bude na nás vyliaty duch z výsosti, vtedy bude z púšte sad a sad bude pokladaný za les.

¹⁶ V púšti sa usadí právo a v sade sa rozhostí pravda.

¹⁷ Účinkom pravdy bude pokoj a dielom pravdy mier a bezpečnosť navždy.

¹⁸ Môj ľud bude bývať v príbytku pokoja, v stánkoch bezpečných a v sídlach bezstarostných.

¹⁹ Načisto padne les a hlboko sa ponorí mesto.

²⁰ Šťastní, čo sejete pri samých vodách, uvoľňujte nohy vola a osla.

¹ Beda ti, ničiteľ, sám však neničený, a lupič, sám však neolúpený! Až skončíš ničenie, zničia ťa, až dovŕšiš lúpenie, olúpia ťa.

² Pane, zmiluj sa nad nami, v teba dúfame, buď naším ramenom každé ráno a našou spásou v čase tiesne!

³ Pred hlasom hrmotu utečú národy, a keď sa pozdvihneš, kmene sa rozpŕchnu.

⁴ Nakopíte korisť, ako sa kopia kobylky, poskokom koníčkov poskočíte na ňu.

⁵ Velebný je Pán, veď býva na výsosti, naplňuje Sion právom a spravodlivosťou.

⁶ Jeho časy budú bezpečné, bohatstvo spásy, múdrosť a poznanie a bázeň pred Pánom bude jeho poklad.

⁷ Hľa, hrdinovia volajú vonku, poslovia pokoja horko plačú.

⁸ Pusté sú chodníky, zanikli pútnici. Zrušil zmluvu, opovrhol mestami, znevažoval ľudí.

⁹ Smúti, uvädá zem, hanbí sa Libanon, vyschýna, Sáron je podobný púšti, opršal Bášan a Karmel.

¹⁰ "Teraz povstanem," hovorí Pán, "teraz sa vyvýšim, teraz sa zdvihnem.

¹¹ Počali ste seno, porodíte plevu, váš dych je ohňom, pohltí vás.

¹² Národy budú spálené sťa vápenec, odťaté tŕnie sa spáli na ohni.

¹³ Čujte, vzdialení, čo som urobil, a blízki, poznajte moju moc!"

¹⁴ Trasú sa hriešnici na Sione, pokrytcov zachvacuje strach: "Kto z nás môže bývať s ohňom, čo stravuje? Kto z nás môže bývať s večným, požiarom?

¹⁵ Kto kráča v pravde a hovorí priamo, odmieta násilný zisk, potriasa rukami, aby sa nedotkol úplatku, zapcháva si uši, aby nepočul o krvi, a oči zatvára aby zlo nevidel:

¹⁶ Ten bude bývať na výsostiach, skalopevný je jeho hrad, dostane chleba a voda sa mu neminie."

¹⁷ Kráľa v jeho kráse uzrú tvoje oči, uvidia rozsiahlu krajinu.

¹⁸ Tvoje srdce spomína na hrôzu: "Kde je, čo sčitoval? - Kde je; čo zvažoval? - Kde je, čo zratúval veže?"

¹⁹ Neuvidíš bezočivý národ, národ s rečou nejasnou, že ho nerozumieť, a brblavým jazykom, že ho nemožno pochopiť.

²⁰ Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov, tvoje oči uzrú Jeruzalem, príbytok bezpečný, stánok neprenosný. Jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu, ani jeden jeho povraz sa neroztrhne.

²¹ Ba Velebný, Pán, tam bude pre nás namiesto prúdov, riek, brehov širokých. Veslová loď po nich neprejde, a pyšná loď ich neprepláva.

²² Lebo Pán je naším sudcom, Pán naším zákonodarcom. Pán je naším kráľom, on nás spasí.

²³ Tvoje povrazy sú popustené, neudržia podstavec sťažňa, nerozvinú zástavu. Vtedy sa bude deliť veľká korisť, kuľhaví budú hojne plieniť.

²⁴ Nik z obyvateľov nepovie: "Chorý som." Ľudu, čo tam býva, je odpustený hriech.

Baruch 1 – 2

---

¹ Toto je znenie knihy, ktorú písal Baruch, syn Nériho, syna Másiášovho, syna Sedekiášovho, syna Sediho, syna Helkiášovho, v Babylone,

² v piatom roku, siedmy deň mesiaca, v čase, keď Chaldejci zaujali Jeruzalem a spálili ho.

³ Baruch prečítal obsah tejto knihy v prítomnosti júdskeho kráľa, Joakimovho syna Jechoniáša, a v prítomnosti všetkého ľudu, ktorý prišiel kvôli knihe,

⁴ tiež v prítomnosti mocnárov a kráľovských synov, v prítomnosti starších a v prítomnosti všetkého ľudu od najmenších po najväčších, všetkých, ktorí bývali v Babylone, pri rieke Sud.

⁵ Oni plakali, postili a modlili sa pred Pánom,

⁶ poskladali peniaze, každý podľa možností,

⁷ a poslali ich do Jeruzalema kňazovi Joakimovi, synovi Helkiáša, syna Salomovho, i kňazom, aj všetkému ľudu, ktorý bol s ním v Jeruzaleme.

⁸ A desiateho sivana dostal aj z chrámu ukoristené nádoby Pánovho domu, aby ich vrátil do Jeruzalema. Boli to strieborné nádoby, ktoré dal spraviť júdsky kráľ Sedekiáš, syn Joziáša,

⁹ keď babylonský kráľ Nabuchodonozor zajal a z Jeruzalema do Babylonu odviedol Jechoniáša, kniežatá, zámočníkov, mocnárov a pospolitý ľud.

¹⁰ A odkázali: "Tu vám posielame peniaze. Kúpte za peniaze celopaly, obety za hriech i tymian; zaobstarajte aj dary a obetujte to na oltári Pánovi, nášmu Bohu!

¹¹ A modlite sa za život babylonského kráľa Nabuchodonozora a za život jeho syna Baltazára, aby ich dni trvali ako dni neba nad zemou!

¹² Nech nám dá Pán sily a nech nám osvieti oči, aby sme žili v tieni babylonského kráľa Nabuchodonozora a v tieni jeho syna Baltazára, aby sme im slúžili dlhé časy a našli u nich milosť.

¹³ Modlite sa k Pánovi, nášmu Bohu, aj za nás, veď sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, a po dnešný deň sa neodvrátila od nás jeho prchkosť a jeho hnev.

¹⁴ Prečítajte túto knihu, ktorú vám posielame, aby ste ju v dome Pánovom čítali vo sviatočný deň a v príhodné dni. -

¹⁵ A hovorte: Pán, náš Boh, je spravodlivý. My však, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, musíme sa dnešný deň hanbiť,

¹⁶ i naši králi, naše kniežatá, naši kňazi, naši proroci i naši otcovia,

¹⁷ pretože sme zhrešili pred Pánom,

¹⁸ neposlúchali sme jeho hlas, aby sme kráčali podľa jeho nariadení, ktoré nám predkladal.

¹⁹ Odo dňa, čo Pán vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, až po dnešný deň boli sme Pánovi, svojmu Bohu, neposlušní a nevšímavo sme sa odvracali, aby sme nepočuli jeho hlas.

²⁰ Preto viseli na nás nešťastia a kliatba, ktorú Boh nariadil svojmu sluhovi Mojžišovi vtedy, keď vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, aby nám dal krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ako je tomu dnes.

²¹ Lenže sme nepočúvali hlas Pána, svojho Boha v rečiach prorokov ktorých k nám posielal, ale každý išiel za hriešnou žiadosťou svojho srdca, slúžil iným bohom a páchal, čo je zlé v očiach Pána, nášho Boha.

¹ Pán teda potvrdil svoje slovo, ktoré bol vypovedal proti nám i proti sudcom, ktorí súdili Izrael, proti našim kráľom, proti našim kniežatám i proti ľuďom Izraela a Júdu,

² že dopustí na nás veľké nešťastia, ktoré nepreviedol pod celým nebom tak, ako ich previedol v Jeruzaleme podľa toho, čo je napísané v Mojžišovom zákone,

³ že budeme jesť každý mäso svojho syna a každý mäso svojej dcéry.

⁴ A vydal ich do područia všetkým kráľovstvám, ktoré sú okolo nás, na posmech a skazu u všetkých národov na okolí, medzi ktoré ich Pán roztratil.

⁵ Dostali sa do poroby, a nie k nadvláde, pretože sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, keď sme nepočúvali jeho hlas.

⁶ Pán je spravodlivý, nám však a našim otcom sa musí v tento deň červenať tvár.

⁷ Čo Pán vyhlásil proti nám, všetky tie nešťastia na nás dopadli.

⁸ A neudobrovali sme Pánovu tvár, že by sa bol každý odvrátil od hriešnych žiadostí svojho srdca.

⁹ Nuž bedlil Pán nad nešťastím a priviedol ho na nás, veď Pán je spravodlivý vo všetkých svojich činoch, ktoré nám nariadil.

¹⁰ Ale nepočúvali sme jeho hlas a nekráčali sme podľa Pánových príkazov, ktoré pred nás predložil.

¹¹ Preto teda, Pane, Bože Izraela, ktorý si silnou rukou, znameniami a znakmi, veľkou mocou a zdvihnutým ramenom vyviedol svoj ľud z egyptskej krajiny a urobil si si tak meno až po dnešný deň:

¹² zhrešili sme, páchali sme ohavnosť a nespravodlivosť, Pane, náš Bože, napriek všetkým tvojim spravodlivým skutkom.

¹³ Nech sa od nás odvráti tvoja prchkosť, veď nás máličko ostalo medzi národmi, medzi ktoré si nás roztratil.

¹⁴ Vyslyš, Pane, našu modlitbu a našu prosbu; vyveď nás a získaj nám milosť u tých, čo nás odviedli,

¹⁵ nech vie celá zem, že ty, Pane, si náš Boh, že sa Izrael a jeho rod volal tvojím menom.

¹⁶ Pane, zhliadni zo svojho svätého príbytku na nás; prikloň si ucho a počuj!

¹⁷ Otvor si oči a viď, veď nie mŕtvi v podsvetí, ktorým bol z útrob odňatý duch, budú vzdávať Pánovi chválu a oslavu,

¹⁸ ale duša, ktorá sa priveľmi zarmucuje; to, čo kráča zhrbené a choré, podlomené oči a hladujúca duša bude tebe, Pane, vzdávať chválu a oslavu.

¹⁹ Veď nie pre spravodlivosť svojich otcov alebo svojich kráľov predkladáme prosby pred tvoju tvár, Pane, Bože náš!

²⁰ Veď si vyslal na nás svoju prchlivosť a svoj hnev, ako si to oznámil prostredníctvom svojich sluhov, prorokov:

²¹ "Toto hovorí Pán: Skloňte si plece a slúžte babylonskému kráľovi, vtedy ostanete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom.

²² Ale ak neposlúchnete Pánov hlas, že máte slúžiť babylonskému kráľovi,

²³ tak odstránim z miest Júdu a z ulíc Jeruzalema hlas radosti a hlas plesania, hlas ženícha a hlas nevesty a celá krajina bude pustatina bez obyvateľov."

²⁴ Lenže sme nepočúvali na tvoj hlas, že máme slúžiť babylonskému kráľovi, preto si splnil svoje slová, ktoré si riekol prostredníctvom svojich sluhov, prorokov, že kosti našich kráľov a kosti našich otcov budú vyhodené z ich miesta.

²⁵ A naozaj sú vyhodené na úpal dňa a na mrazy noci. Aj zomierali vo veľkých útrapách: od hladu, pod mečom a na mor.

²⁶ A z domu, ktorý sa menoval podľa tvojho mena, pre zločinnosť Izraelovho domu a Júdovho domu si urobil to, čím je dnešný deň.

²⁷ Jednako si, Pane, Bože náš, zaobchádzal s nami podľa svojej dobrotivosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva,

²⁸ ako si riekol prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša vtedy, keď si mu rozkázal napísať a Izraelitom predložiť svoj zákon. Riekol si:

²⁹ "Ak nebudete počúvať môj hlas, veru sa tento veľký a početný zástup premení na hŕstku medzi národmi, medzi ktoré ich roztratím.

³⁰ Veď viem, že ma nebudú počúvať, lebo je to tvrdošijný národ. Ale v krajine, kde budú v zajatí, vstúpia si do srdca

³¹ a budú vedieť, že ja som Pán, ich Boh. A dám im vnímavé srdce a uši,

³² takže v krajine, kde budú v zajatí, budú ma chváliť a budú spomínať na moje meno.

³³ Vtedy sa odvrátia od svojej tvrdošijnosti a od svojich zlých skutkov, pretože sa rozpamätajú na osud svojich otcov, ktorí zhrešili pred Pánom.

³⁴ Potom ich vrátim do ich zeme, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi; budú v nej vládnuť a rozmnožím ich, nebudú sa umenšovať.

³⁵ A uzavriem s nimi večnú zmluvu, že ja budem ich Bohom a oni budú mojím národom. A viac nepohnem svoj ľud, Izrael, z krajiny, ktorú som im dal."

Príslovia 11,17 – 20

---

¹⁷ Sám sebe robí dobre človek dobrosrdečný, ukrutník však trýzni svoje (vlastné) telo.

¹⁸ Bezbožný človek získava (len) klamný zárobok, no ten, kto seje spravodlivosť, opravdivú odmenu.

¹⁹ Takto, hľa, spravodlivosť (vedie) k životu, kto sa však ženie za zlým, (letí) svojej smrti (v ústrety).

²⁰ Ľudia, čo majú srdce skazené, hnusia sa Pánovi, ale má zaľúbenie v tých, čo bezúhonne (chodia) púťou (života).