Izaiáš 28 – 29

---

¹ Beda pyšnej korune opilcov Efraimu a zvädnutému kvetu jeho skvostnej ozdoby, ktorá je na hlave tučného údolia zrazených vínom.

² Hľa, kohos' mocného a silného má Pán. Ako ľadovec, zhubný víchor, ako príval veľkých, dravých vôd zhodí na zem násilím.

³ Nohami bude pošliapaná pyšná koruna opilcov Efraimu.

⁴ A so zvädnutým kvetom jeho skvostnej ozdoby, ktorá je na hlave tučného údolia, bude to, čo s ranou figou pred oberačkou, ktorú zhltne ten, kto ju zazrie, sotvaže ju má v ruke.

⁵ V ten deň bude Pán zástupov krásnou korunou a ozdobným vencom zvyškom svojho ľudu,

⁶ duchom práva tomu, čo zasadá na súde, a udatnosťou tým, čo zatlačia boj k bráne.

⁷ Lenže aj títo blúdia od vína a od liehu sa tackajú, kňaz i prorok blúdia od liehu, sú pomätení od vína, tackajú sa od liehu, blúdia pri videní, tackajú sa pri rozsudku.

⁸ Áno, všetky stoly sú plné vývratku a výkalov, takže niet miesta.

⁹ "Koho to učí múdrosti? A komu to vysvetľuje náuku? Odkojeným mliekom? Odtrhnutým od pŕs?

¹⁰ Veď káž len, káž, káž len, káž, čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj, trochu sem, trochu tam!"

¹¹ Veru brblavými perami a cudzím jazykom bude hovoriť k tomuto ľudu

¹² ten, čo im hovoril: "Toto je odpočinok, dajte pokoj mdlému, toto je zotavenie," ale nechceli počuť.

¹³ Preto k nim bude slovo Pánovo: "Káž len, káž, káž len, káž, čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj, trochu sem, trochu tam!" - aby išli a klesli nazad a boli zdrvení, zaplietli sa a boli chytení.

¹⁴ Preto čujte, posmešníci, slovo Pánovo, panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme.

¹⁵ pretože ste hovorili: "So smrťou sme uzavreli zmluvu a s peklom sme spravili dohodu, keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás, lebo sme si lož urobili útočišťom a zakrývame sa klamom."

¹⁶ Preto takto hovorí Pán, Jahve: "Hľa ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.

¹⁷ Mierou urobím právo a váhou spravodlivosť, útočište lži však uchytí lejak a na úkryt vyrútia sa vody.

¹⁸ Vaša zmluva so smrťou bude zrušená a vaša dohoda s peklom neobstojí, keď sa privalí bič šľahavý, ten vás rozdrví.

¹⁹ Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí, bo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci; a len v hrôze pochopíte poučenie."

²⁰ Bo krátke je lôžko - nemožno sa vystrieť, a prikrývka úzka - nemožno sa prikryť.

²¹ Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán a zaburáca ako v údolí Gabaon, aby urobil svoj čin - jeho čin je zvláštny, aby uskutočnil svoj skutok - jeho skutok je divný.

²² Teraz sa však neposmievajte, aby vám nestuhli okovy, lebo o skaze, a to neodvratnej, počul som od Pána, Jahveho zástupov, nad celou zemou.

²³ Nachýľte si ucho a počujte môj hlas, dávajte pozor a čujte moju reč!

²⁴ Či každý deň orie oráč (pod siatie), otvára a bráni svoju roľu?

²⁵ A či, keď urovná jej tvár, nerozhodí kôpor a nezaseje rascu, nedáva pšenicu, jačmeň a ľadník do svojho ostredku?

²⁶ V správnosti ho vycvičí, jeho Boh ho vyučí.

²⁷ Veď nie mláťačkou sa mláti kôpor a koleso voza nekrúti sa po rasci, lež prútom vytĺka sa kôpor a rasca palicou.

²⁸ Obilie sa mláti, no nerozdrvuje ho večne, neženie kolesá svojho voza a kopytami ho nerozdrvuje.

²⁹ I to pochádza od Pána zástupov, koná zázračne, zveľaďuje múdrosť.

¹ Beda, Ariel, Ariel, mesto, kde sídlil Dávid. Pridajte rok k roku, sviatky nech obehnú,

² potom budem tiesniť Ariela a bude povzdych a vzdychanie; i bude mi ako Ariel.

³ Budem ťa obliehať dookola, upevním vôkol teba hradbu, a vystavím proti tebe násyp.

⁴ Vtedy budeš pokorne zo zeme hovoriť, z prachu zeme bude úpieť tvoja reč, tvoj hlas bude ako duch zo zeme a z prachu bude šepotať tvoja reč.

⁵ Ako drobný prach bude zástup cudzincov, ako miznúca pleva svorka násilníkov. I stane sa zrazu, nečakane:

⁶ Pán zástupov ťa navštívi hromom a trasením a veľkým praskotom, búrkou a víchricou a plameňom žeravého ohňa.

⁷ I bude ako sen a nočné videnie zástup všetkých národov, bojujúcich proti Arielovi a všetkých, čo ho obliehajú, obkľučujú a znásilňujú.

⁸ Ako keď sa sníva hladnému, že je, a keď sa prebudí, nemá ukojenú túžbu, a ako keď sa smädnému sníva, že pije, a keď sa prebudí, je zmorený a prahne smädom, tak bude zástupu všetkých národov, čo bojujú proti vrchu Sion.

⁹ Tŕpnite - a stŕpnete, zaslepujte sa a oslepnete, ste opití, ale nie od vína, tackáte sa, ale nie od liehu.

¹⁰ Lebo Pán vylial na vás ducha závratu a zavrel vaše oči, prorokov, zahalil vaše hlavy, vidcov.

¹¹ Nuž bude vám každé videnie ako slová zapečatenej knihy. Keď ju dajú tomu, čo vie čítať, so slovami: "Čítajže toto!" - odpovie: "Nemôžem, je zapečatená."

¹² A ak dajú knihu tomu, čo nevie čítať, a povedia: "Čítajže toto!" - odpovie: "Neviem čítať."

¹³ Pán povedal: "Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom,

¹⁴ preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová."

¹⁵ Beda tým, čo pred Pánom hlboko skrývajú úmysel, vo tme dejú sa ich skutky a vravia: "Kto nás vidí a kto o nás vie?"

¹⁶ Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina, že tvor hovorí o tvorcovi: "Neurobil si ma!"? A hrniec vraví hrnčiarovi: "Nechápe!"?

¹⁷ Či to nebude už za krátku chvíľu, že Libanon premení sa na sad a sad budú za les pokladať?

¹⁸ A v ten deň počujú hluchí slová knihy a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu.

¹⁹ Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti a najbiednejší z ľudu budú plesať v Svätom Izraela.

²⁰ Veď zmizol násilník a zhynul posmešník a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom,

²¹ čo obvinili človeka pre slovo, čo sudcovi v bráne kládli osídla a pre nič odmietli spravodlivého.

²² Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu, (ten, čo vykúpil Abraháma): "Nebude sa teraz hanbiť Jakub a nezbledne teraz jeho tvár.

²³ Lebo keď uvidí (jeho dietky), dielo mojich rúk uprostred seba, zasvätia moje meno, zasvätia Svätého Jakubovho a báť sa budú Boha Izraelovho.

²⁴ Zblúdení duchom pochopia múdrosť a odbojníci prijmú poučenie."

Sofoniáš 1 – 2

---

¹ Slovo, ktoré Pán prehovoril k Sofoniášovi, synovi Chusiho, syna Godoliáša; syna Amariáša, syna Ezechiáša, v dňoch júdskeho kráľa, Amonovho syna Joziáša.

² "Dočista zmetiem všetko z povrchu zeme, hovorí Pán.

³ Zmetiem ľudí i zvieratá, zmetiem vtáky neba a ryby mora. Skaza zločincom! - a vykántrim ľudí z povrchu zeme, hovorí Pán.

⁴ Vystriem ruku proti Júdovi a proti obyvateľom Jeruzalema a vyhubím z tohto miesta zvyšky bálov i mená žrecov a kňazov;

⁵ i tých, čo sa na strechách klaňajú nebeskému vojsku; i tých, čo sa klaňajú a prisahajú na Pána, ale prisahajú aj na Melkoma;

⁶ i tých, čo sa vzdialili od Pána, nehľadajú Pána a nejdú za ním."

⁷ Ticho pred tvárou Pána, Jahveho! Veď blízo je Pánov deň; áno, Pán usporiadal obetu, zasvätil svojich povolaných.

⁸ "V deň Pánovej obety navštívim kniežatá a kráľovičov i všetkých, čo sa obliekajú do rúch cudzincov.

⁹ A navštívim tých, čo preskakujú v ten deň cez prah, čo naplňujú dom svojho Pána klamstvom a lesťou.

¹⁰ V ten deň, hovorí Pán, bude hlasný krik od Rybnej brány, jajkanie od druhej a veľká záhuba od kopcov.

¹¹ Jajkajte, obyvatelia Možiara, veď zahynie celý kanaánsky ľud, vyničia všetkých, čo vážia striebro.

¹² V ten deň prekutám Jeruzalem lampami a navštívim chlapov, ktorí tučnejú na svojich kvasniciach a hovoria si: "Pán neurobí ani dobré, ani zlé."

¹³ Ich bohatstvo prepadne lúpeži a ich domy spustnutiu; budú stavať domy, no bývať (v nich) nebudú, budú vysadzovať vinohrady, ale víno z nich piť nebudú."

¹⁴ Blízko je Pánov deň blízko a je veľmi rýchly. Čuj, Pánov deň, trpko tam kričí silák.

¹⁵ Ten deň je deň hnevu, deň úzkosti a zvierania, deň víchra a víchrice, deň tmy a temnoty, deň oblakov a mrákavy.

¹⁶ Deň pozauny a lomozu proti opevneným mestám a proti vysokým baštám.

¹⁷ Do úzkosti vženiem ľudí, že budú chodiť ako slepí, lebo zhrešili proti Pánovi; ich krv sa bude vylievať ako prach a ich telá ako hnoj.

¹⁸ Ani ich striebro, ani ich zlato ich nevládze zachrániť v deň Pánovho hnevu. Oheň jeho žiarlivosti pohltí celú zem, lebo skoncuje, a to hrozne, so všetkými obyvateľmi zeme.

¹ Zhromaždite a pozbierajte sa, vy, nehanebný národ,

² skôr než porodí rozhodnutie a odletí deň ako pleva. Skôr než príde na vás blčiaci Pánov hnev, skôr než príde na vás deň Pánovho hnevu.

³ Hľadajte Pána, všetci pokorní zeme, ktorí konáte podľa jeho práva, hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru, možno, že sa schováte v deň Pánovho hnevu.

⁴ Lebo Gaza bude opustená a Askalon pustatinou, Azot rozoženú za bieleho dňa a Akaron vyhubia.

⁵ Beda obyvateľom pomorského pásu, národu Kréťanov! Pánovo slovo je proti vám, Kanaán, krajina Filištíncov: "Vyhubím ťa, že nebudeš mať občanov."

⁶ Pomorský pás bude nivou, stepou pre pastierov a košiarom pre stáda.

⁷ A pomorský pás bude patriť, zvyškom Júdovým, tam sa budú pásť, v domoch Askalona budú za večera košiariť, lebo ich navštívi Pán, ich Boh, a obráti ich osud.

⁸ "Počul som hanobenie Moabu a rúhanie synov Amona, keď znevažovali môj ľud a rozťahovali sa na jeho území.

⁹ Preto ako žijem - hovorí Pán zástupov, Boh Izraelov - Moab bude ako Sodoma a Amončania ako Gomora, poľom tŕnia, soľnou baňou a pustatinou naveky. Zvyšky môjho ľudu ich vyplienia a ostatok môjho národa sa ich zmocní."

¹⁰ Toto ich zastihne pre ich pýchu, pretože hanobili a vyvyšovali sa nad národ Pána zástupov.

¹¹ Pán bude hrozný proti nim, veď vykántri všetkých bohov zeme a jemu sa bude klaňať každý zo svojej vlasti, všetky ostrovy národov.

¹² "Aj vy, Etiópci... Tí sú prebodnutí mojím mečom!"

¹³ Vystrie ruku proti severu a znivočí Asýrsko, Ninive urobí opusteným, vyschnutým ako pustatina.

¹⁴ Uprostred neho budú ležať stáda, húfy rozličných zvierat; i pelikán a jež budú nocovať medzi jeho stĺpmi. Počúvaj! Vresk v oblokoch, havran na prahu, lebo cédrové trámy sú vytrhnuté.

¹⁵ Toto je mesta, ktoré plesalo, bývalo bezstarostne a hovorilo si v srdci: "Ja som a nikto viac!" Ako sa stalo pustatinou, ležiskom zveriny? Každý, kto popri ňom prejde, hvízda a máva rukou.

Príslovia 11,9 – 12

---

⁹ Pokrytec ničí ústami svojho blížneho, spravodlivých však vyslobodí poznanie.

¹⁰ Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním.

¹¹ Mesto sa dvíha požehnaním (ľudí) statočných, ústami nestatočných sa však nivočí.

¹² Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil, rozumný človek však mlčí.