Biblia za rok - 203. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 203. deň: Izaiáš 25 – 27, Habakuk 3, Príslovia 11,5 – 8
Izaiáš 25 – 27
1 Pane, Bohom si mi, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno, veď si zázračne uskutočnil dávne ustanovenia s pevnou vernosťou!
2 Veď si mi z mesta spravil zrúcaninu, z opevneného mesta zborenisko, paláce cudzích nie sú mestom, nikdy nebudú postavené.
3 Preto ťa velebí silný ľud, mestá mocných národov sa ťa boja.
4 Veď si bol pevnosťou slabému, pevnosťou biednemu v jeho úzkosti, úkrytom pred búrkou, tôňou pred úpalom, lebo dych tyranov - ako búrka múru.
5 Ako úpal na púšti udusil si hluk cudzincov, ako úpal v tôni mraku stlmil si pieseň tyranov.
6 Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie.
7 A zničí na tomto vrchu závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom, a prikrývku, čo zakrýva všetky národy.
8 Zničí smrť navždy a Pán, Jahve, zotrie slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán hovoril.
9 A v ten deň povedia: "Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!
10 Lebo Pánova ruka spočinie na tomto vrchu." Potom bude Moab zmlátený na mieste, ako je zmlátená slama v hnojnici.
11 A ak si v nej roztiahne ruky, ako rozťahuje plavec pri plávaní, zrazí jeho pýchu aj obratnosť jeho rúk.
12 Zrúti tvoje vysoké opevnené múry, zvalí, strhne k zemi, do prachu.
1 V ten deň sa bude v júdskej krajine spievať táto pieseň: "Máme pevné mesto, spásu položil, múry a hradby.
2 Otvorte brány a vstúpi spravodlivý ľud, ktorý zachová vernosť.
3 Má myseľ pevnú zachoval si mu mier, mier, veď dúfa v teba.
4 Dúfajte v Pána na veky večné, lebo Pán, Jahve, je večnou skalou.
5 Preto znížil obyvateľov výšin mesto vyvýšené; zrútil ho, zrútil až k zemi, zrazil ho až do prachu.
6 Rozšliapala ho noha, nohy biednych, kroky slabých.
7 Cesta spravodlivého je rovná, cestu spravodlivého na rovno upravíš.
8 Áno, cestu tvojich súdov, Pane, sme čakali, tvoje meno a tvoja sláva je túžbou duše.
9 Svojou dušou dychtím po tebe v noci, áno, môj duch ťa vrúcne hľadá ráno, lebo podľa tvojich súdov na zemi učia sa obyvatelia sveta spravodlivosti.
10 Dostane zlosyn milosť? Nenaučí sa pravde, v zemi spravodlivých hreší a nevidí velebnosť Pána.
11 Pane, tvoja ruka je zdvihnutá, a nevidia; s hanbou uvidia horlivosť o ľud, tvojich nepriateľov strávi oheň.
12 Pane, daruješ nám pokoj, veď aj všetky naše diela si ty urobil!
13 Pane, Bože náš, vládli nad nami páni okrem teba, len ty si nám umožnil chváliť tvoje meno.
14 Mŕtvi neožijú, tiene nepovstanú, preto si ich strestal a vyhubil, zničil si všetku ich pamiatku.
15 Zveľadil si národ, Pane, zveľadil si národ, seba oslávil, rozšíril si všetky hranice krajiny.
16 Pane, v tiesni ťa hľadali. Šeptom vylievali prosby, keď ich karhal.
17 Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu, zvíja sa a volá v bolestiach, tak sme boli my, Pane, pred tebou.
18 Počali sme, zvíjali sme sa a akoby sme boli porodili vietor, spásu sme nepriviedli krajine a nezrodili sa obyvatelia zeme.
19 Tvoji mŕtvi ožijú! Vstanú moje mŕtvoly! Vzbuďte sa a plesajte, ktorí bývate v prachu! Veď tvoja rosa je rosou svetla a zem porodí tiene.
20 Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb a zapri dvere za sebou, schovaj sa trocha, nakrátko, kým neprejde hnev.
21 Bo, hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku, aby trestal hriech na obyvateľoch zeme. Zem odhalí svoju krv a neukryje viac svojich zabitých.
1 V ten deň Pán potresce svojím tvrdým, veľkým a silným mečom Leviatana, rezkého hada, a zabije draka, ktorý je v mori.
2 V ten deň bude vinica vínorodá, ospevujte ju!
3 Ja, Pán, ju strážim, každú chvíľu ju polievam; aby ju nepoškodili, v noci i vo dne ju chránim.
4 Hnev neprechovávam. Keby bolo tŕnie a bodľačie, bojovne by som zakročil a spálil by som ho zaraz,
5 alebo nech sa chopí mojej ochrany, uzavrie mier so mnou, mier uzavrie so mnou.
6 V budúcnosti Jakub zakorení, kvitnúť bude a pučať Izrael a naplní tvár zeme úrodou.
7 Či ho šľahal, ako šľahal jeho šľahačov? Či ho zabíjal, ako zabíjal jeho zabíjačov?
8 Zamietnutím(?), zavrhnutím ho súdil, zmietol svojím ostrým víchrom v deň východného vetra.
9 Nuž takto bude uzmierený hriech Jakubov a všetkým ovocím je: odstráni svoj hriech, keď urobí všetky oltárne kamene podobnými rozdrvenému vápencu. Nevstanú viac ašery a chamány.
10 Lebo pevné mesto je osamelé, príbytok zavrhnutý, opustený ako púšť, bude sa tam pásť a odpočívať teľa a znivočí jeho vetvičky.
11 Keď uschnú jeho konáriky, zlámu sa, prídu ženy a zapália ich. Lebo je to ľud nechápavý, preto sa nezmiluje nad ním jeho Stvoriteľ a jeho Tvorca ho neomilostí.
12 V ten deň bude Pán vyklepávať klasy od Eufratu až po Egyptský potok a vy, synovia Izraela, budete pozbieraní jeden po druhom.
13 V ten deň zazvučí veľká trúba i prídu, čo boli stratení v asýrskej krajine a rozptýlení v krajine egyptskej, a klaňať sa budú Pánovi na svätom vrchu v Jeruzaleme.
Habakuk 3
1 Modlitba proroka Habakuka. Na spôsob žalospevu.
2 Pane počul som tvoju správu, bál som sa, oživ, Pane, svoje dielo uprostred rokov, uprostred rokov daj vedieť; v hneve si pripomeň milosrdenstvo!
3 Boh prichádza z Temanu a Svätý z vrchu Faran; - jeho veleba zakrýva nebesá a zem je plná jeho chvály.
4 A žiari ako svetlo, lúče mu vyrážajú z rúk, tam je schránka jeho sily.
5 Pred jeho tvárou kráča mor a vzápätí mu tiahne plameň.
6 Zastane a premeria zem, pozrie a zatrasie národmi; i rozpoltia sa večné vrchy a sklonia sa kopce odveké; má večné chodníky.
7 V trápení som videl stany Kušanu, trasú sa šiatre madiánskej krajiny.
8 Či sa Pán hnevá na rieky? Či proti riekam nesie sa tvoj hnev? Či proti moru je tvoj zápal, že jazdíš na svojich paripách? Tvoje vozy znamenajú spásu.
9 Tvoja kuša je pripravená podľa prísahy, ktorú si dal kmeňom. Riekami si poprerýval zem,
10 zazreli ťa, zvíjali sa vrchy, prevalila sa záplava vôd, priepasť vydala svoj hukot, vysoko dvíhala ruky.
11 Slnko a mesiac ostali doma pred svetlom tvojich šípov ušli, pred žiarou tvojho bleskového oštepu.
12 V zápale pošliapeš zem, v hneve rozmlátiš národy.
13 Vytiahol si zachrániť svoj ľud, zachrániť svojho pomazaného; rozdrvil si hlavu bezbožníkovho domu, obnažil si mu základy až dospodu.
14 Ich vlastnou berlou si prevŕtal hlavu jeho vojvodcov, keď sa rútili rozprášiť ma; ich jasanie znelo, akoby šli zhltnúť v skrýši bedára.
15 Na svojich koňoch cválaš po mori, cez bahno veľkých vôd.
16 Počul som a chvelo sa mi vnútro pri hrmote triasli sa mi pery, rozklad mi vnikal do kostí a nohy sa mi chveli. Spokojný budem v deň úzkosti, až príde národ, ktorý na nás útočí.
17 Figovník síce nerodí a niet ovocia na viničoch, sklamala úroda olív a pole nedodalo pokrm; stratili sa ovce z košiara a v maštaliach nieto dobytka.
18 Ja však budem plesať v Pánovi, jasať budem v Bohu svojej spásy.
19 Jahve, Pán, je moja sila, dal mi nohy ako jeleniciam a dá mi vykračovať po mojich výšinách. Zbormajstrovi. Na strunový nástroj.
Príslovia 11,5 – 8
5 Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie, bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť.
6 Statočných (ľudí) vyslobodzujú ich spravodlivé počiny, vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach.
7 Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej, očakávanie bohatstva vyjde navnivoč.
8 Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti a na jeho miesto nastúpi bezbožný.
