Izaiáš 23 – 24

---

¹ Výrok nad Týrom: Kvíľte, lode taršišské, veď je zničený, prístrešia niet! Pri príchode z krajiny Cetim im to bolo zvestované.

² Zamĺkli obyvatelia pobrežia, sidonskí kupci, čo plavia sa morom.

³ Naplnilo ťa - cez veľké vody - zrno Šichoru. Žatva Nílu je ich zárobkom a stal sa tržiskom národov.

⁴ Hanbi sa, Sidon, veď hovorí more, morská pevnosť takto: Neúpel si a neporodil si, synov si nevychoval a nevypestoval si panny.

⁵ Keď bude chýr o tom v Egypte, zažalostia pre správu o Týre.

⁶ Choďte do Taršišu, kvíľte, obyvatelia pobrežia!

⁷ Či toto je vaše jasajúce (mesto), ktoré má pôvod odpradávna a ktoré viedli jeho nohy sídliť naďaleko?

⁸ Kto takto rozhodol o Týre, čo korunúval, ktorého kupci boli kniežatami, jeho obchodníci vznešenými krajiny?

⁹ Pán zástupov rozhodol tak, aby potupil pýchu všetkej slávy, aby pohanil všetkých vznešených krajiny.

¹⁰ Prekroč svoju krajinu sťa rieka, dcéra Taršišu, pása už niet!

¹¹ Vystrel svoju ruku nad more, zatriasol dŕžavami. Pán dal rozkaz proti Kanaánu, aby boli zničené jeho pevnosti.

¹² I riekol: "Neplesaj už viac, znásilnená panna, dcéra Sidonu! Vstaň, preplav sa do Cetim, ani tam nebudeš mať pokoja."

¹³ Hľa, krajina Chaldejcov - to tento národ, nie Asýr to bol, čo pripravil ju pre zver - postavil si veže a zrúcal jej paláce, urobil z nej zborenisko.

¹⁴ Kvíľte, lode taršišské, veď je zničené Vaše útočište!

¹⁵ V ten deň bude Týrus zabudnutý na sedemdesiat rokov, ako sú dni jedného kráľa. Po sedemdesiatich rokoch bude s Týrom podľa piesne neviestky:

¹⁶ Vezmi citaru, obchádzaj mesto, neviestka zabudnutá, pekne hraj, veľa spievaj, aby si spomenuli na teba.

¹⁷ A tak po sedemdesiatich rokoch Pán navštívi Týrus a (on) sa vráti k svojmu zárobku a obcovať bude so všetkými kráľovstvami zeme pred tvárou sveta.

¹⁸ Jeho zisk však a zárobok bude zasvätený Pánovi. Nebude sa hromadiť a nebude sa uschovávať, lež bude patriť tým, čo bývajú pred tvárou Pána, aby jedli do sýtosti a obliekali sa nádherne.

¹ Hľa, Pán pustoší zem a nivočí ju, rozvracia jej tvárnosť a rozprašuje jej obyvateľov.

² I bude ako ľudu, tak kňazom, ako sluhovi, tak jeho pánovi, ako slúžke, tak jej panej, ako predavačom, tak kupcom, ako tomu, čo požičiava, tak tomu, čo si požičiava, ako dlžníkovi, tak veriteľovi.

³ Pustá, spustnutá je zem, vyplienená a vylúpená, lebo Pán hovoril toto slovo.

⁴ Trúchli, uvädá zem, zoschýna, uvädá svet, zoschýna výsosť so zemou.

⁵ A zem je sprznená od obyvateľov, veď prekročili zákony, zmenili právo, zrušili zmluvu večitú.

⁶ Preto kliatba zožiera zem a pykajú tí, čo na nej bývajú, preto horia obyvatelia zeme a ľudí ostalo len máličko.

⁷ Smúti mušt, zoschýna vinič, vzdychajú všetci, čo sa v srdci tešili.

⁸ Zmizla radosť bubnov, prestal krik plesajúcich, zmizla radosť citary.

⁹ Pri speve nepijú víno, zhorkol nápoj pri pití.

¹⁰ Zbúrané je ničomné mesto, zavretý každý dom, nevkročíš doň.

¹¹ Kviľba je po uliciach pre víno, zapadla každá radosť, odišla potecha zo zeme.

¹² V meste zostala spustlosť, na márnosť je rozbitá brána.

¹³ Veru, tak bude vprostred zeme, uprostred národov ako ráňanie olív, ako paberkovanie, keď skončila oberačka.

¹⁴ Tí pozdvihujú svoj hlas, zaplesajú, nad slávou Pánovou zajasá more.

¹⁵ Preto oslavujte Pána na morských ostrovoch, meno Pána, Boha Izraela.

¹⁶ Od končín zeme počuli sme spevy: "Sláva Spravodlivému!" Ale povedal som: "Schradnem, schradnem, beda mi!" Vzbúrenci sa búria, áno, do vzbury sa ženú vzbúrenci.

¹⁷ Strach a jama a osídlo pre teba, čo obývaš zem:

¹⁸ a kto unikne hlasu hrôzy, padne do jamy, kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla. Lebo sa roztvoria prietoky z výsosti a zatrasú sa základy zeme.

¹⁹ Veľmi sa rozpuká zem, na kusy sa dotrhá zem, hrozne sa bude triasť zem.

²⁰ Tackať sa bude zem, tackať sťa opilec, zakolíše sa ako koliba; i zaľahne na ňu jej hriech a padne, že viac nevstane.

²¹ V ten deň Pán navštívi vojsko výšav na výsosti a kráľov zeme na zemi,

²² zhrabaní budú, ako sa zhrabujú zajatci, do jamy a zavretí budú do väzenia, po mnohých dňoch budú navštívení.

²³ I sčervenie mesiac a zahanbí sa slnko, veď Pán zástupov kraľuje na vrchu Sion a v Jeruzaleme a pred svojimi staršími má slávu.

Habakuk 1 – 2

---

¹ Výrok, ktorý dostal vo videní prorok Habakuk.

² Dokedy mám volať, Pane, a nevyslyšíš? Kričím k tebe: "Násilie!", a nezachraňuješ?

³ Prečo mi dáš vidieť hriech a pozeráš na nešťastie? Útlak a násilie je predo mnou, rodí sa spor a vzniká zvada.

⁴ Preto sa ochromuje zákon a nikdy neprerazí právo, lebo bezbožník obchádza spravodlivého; preto vychádza pokrivené právo.

⁵ "Pozrite medzi národy a viďte a zhrozíte sa úžasne, lebo vo vašich dňoch vykonám čin, že neuveríte, keď vám ho rozpovedia.

⁶ Lebo, hľa, ja vzbudím Chaldejcov, hrozný a obratný národ, ktorý sa rozíde po šírej zemi, aby dobyl obydlia, ktoré nie sú jeho.

⁷ Úžasný je a strašný, jeho právo a pýcha vychádza od neho.

⁸ Ľahšie než leopardy sú jeho kone, rýchlejšie ako vlky za večera; jeho jazdci sa ženú, jeho jazdci prichádzajú zďaleka, letia sťa orol, keď sa vrhá na korisť.

⁹ Každý kráča za násilím, všetky ich tváre sú východný vietor, nakopia zajatcov ako piesku.

¹⁰ Posmech si robí z kráľov kniežatá sú mu na výsmech, vysmieva sa každej pevnosti nakopí piesku a zaujme ju.

¹¹ Nato mu nadmieru ožije duch, prehreší sa, svoju silu pokladá za boha."

¹² Či nie si ty, Pane, od pradávna? Môj Bože, môj Svätý, nezomrieme! Pane, pre súd si ho ustanovil; Skala, pre karhanie si ho postavil.

¹³ Máš čisté oči, nechceš vidieť zlo a nemôžeš hľadieť na nešťastie. Prečo hľadíš mlčky na protivníkov, keď zločinci hlcú lepších od seba?

¹⁴ Ľudí robíš podobnými rybám v mori, plazom, ktoré nemajú vládcu.

¹⁵ Všetkých vylovil svojou udicou, povyťahoval svojou sieťou a pozbieral ich do svojho čereňa, preto sa raduje a plesá.

¹⁶ Za to obetuje svojej sieti, prináša kadidlo svojmu čereňu, veď ich pomocou má tučný podiel a mastný pokrm.

¹⁷ Či má preto vyprázdňovať svoju sieť a ustavične bez milosti zabíjať národy?

¹ Postavím sa na svoju stráž, umiestim sa na hradbe a budem sliediť, aby som zbadal, čo bude ku mne hovoriť, a čo odpovie na moju ponosu.

² Pán mi odpovedal: "Napíš videnie, a to jasne na tabuľu, aby sa dalo plynne čítať.

³ Lebo videnie je ešte na určený čas, no náhli sa ku koncu a nesklame; ak sa oddiali, čakaj naň, veď určite príde a nezmešká.

⁴ Hľa, nadúva sa, v kom nie je duša priama, spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť."

⁵ A ako je víno klamlivé, nebude mať slávu muž nadutý, ktorý si otvára hrtan ako podsvetie, je ako smrť, nezasýti sa, zhrabal k sebe všetky národy a zhromaždil k sebe všetky kmene.

⁶ Či títo všetci nespravia porekadlo o ňom, posmešnú hádanku, a nepovedia: "Beda tomu, kto hromadí, čo nie je jeho. Dokedy ešte? A hromadí proti sebe mračno hliny."?

⁷ Či nepovstanú náhle, čo zahryznú do teba, a nezobudia sa, čo tebou otrasú? Potom im budeš korisťou.

⁸ Preto, že si vyplienil mnohé národy, vyplienia ťa všetky ostatné kmene, pre ľudskú krv, pre násilnosť na zemi, na meste a všetkých jeho občanoch.

⁹ Beda tomu, kto hromadí korisť na nešťastie svojho domu, chce si položiť hniezdo do výšav, aby unikol ruke nešťastia.

¹⁰ Odhodlal si sa, na hanbu svojho domu, povytínať mnohé národy a tvoja duša hreší.

¹¹ Veď kameň z múru bude kričať a hrada z väzby mu odpovie:

¹² Beda tomu, kto krvou stavia mesto a upevňuje osadu zločinom!

¹³ Hľa, či to nie je od Pána zástupov, že kmene robia pre oheň a národy sa ustávajú pre nič?

¹⁴ Lebo zem bude plná poznania Pánovej slávy ako vody, ktoré pokrývajú more.

¹⁵ Beda tomu, kto napája svojho blížneho, primiešava mu svoju zlosť a opíja ho, aby videl jeho nahotu.

¹⁶ Sýtil si sa viac hanbou než cťou, nuž pi aj ty a ukáž svoju neobrezanosť: obráti sa k tebe kalich Pánovej pravice a potupa k tvojej cti.

¹⁷ Lebo násilie Libanonu ťa pokryje a trápenie zvierat ťa podesí pre ľudskú krv, pre násilie na zemi, na meste a všetkých jeho obyvateľoch.

¹⁸ Čo pomôže socha, že ju urobil rezbár, liatina a lživý učiteľ, že jej dôveroval tvorca, čo ju spravil, keď robil nemých bôžikov?

¹⁹ Beda tomu, kto vraví drevu: "Zobuď sa!", "Vstaň!" nemému kameňu; či to on počuje? Hľa, je obtiahnutý zlatom a striebrom, ale života nijakého v ňom niet.

²⁰ Pán však je vo svojom svätom chráme, nech pred ním zamĺkne celá zem!

Príslovia 11,1 – 4

---

¹ Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie.

² Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však (zdržiava) u skromných.

³ Statočných (ľudí) vedie (bezpečne) ich neporušenosť, vierolomníkov však zničí ich zvrátenosť.

⁴ V deň hnevu nepomôže bohatstvo, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou.