Genezis 38

---

¹ Bolo to asi v tom čase, keď sa Júda odtiahol od svojich bratov a svoj stan rozložil pri mužovi z Odolamy, ktorý sa volal Hiram.

² Tam Júda videl dcéru istého Kanaánčana, ktorý sa volal Sue. Vzal si ju za ženu a obcoval s ňou.

³ Ona počala a porodila syna a nazvala ho Her.

⁴ Potom znova počala a porodila syna a dala mu meno Onan.

⁵ Nato ešte raz počala a zasa porodila syna, ktorého nazvala Sela. Keď ho porodila, bola v Kezibe.

⁶ Júda potom vzal svojmu prvorodenému Herovi za manželku Tamaru.

⁷ Ale Her, Júdov prvorodený, sa znepáčil Pánovi a Pán mu dal zomrieť.

⁸ Vtedy Júda povedal Onanovi: "Obcuj so ženou svojho brata, vezmi si ju za ženu a zaisti potomstvo svojmu bratovi!"

⁹ Keďže Onan vedel, že potomstvo nebude jeho, kedykoľvek obcoval so ženou svojho brata, zakaždým vylieval semeno na zem, len aby neposkytol potomstvo svojmu bratovi.

¹⁰ Pánovi sa však znepáčilo čo robil, a dal zomrieť aj jemu.

¹¹ Potom Júda povedal svojej neveste Tamare: "Bývaj ako vdova v dome svojho otca, kým nedorastie môj syn Sela!" Myslel si totiž, že by aj on zomrel ako jeho brat. Tamar teda odišla a bývala v dome svojho otca.

¹² Po dlhšom čase Sueho dcéra, Júdova žena zomrela. Keď sa Júdovi skončil smútok, šiel so svojím priateľom Hirom z Odolamy do Tamny k strihačom svojich oviec.

¹³ Tamare oznámili: "Práve prichádza do Tamny tvoj svokor strihať ovce."

¹⁴ Ona odložila svoje vdovské šaty, prikryla sa závojom a zahalená si sadla pri vchode do Enaimu, ktorý je na ceste do Tamny, lebo videla, že ju nedali za ženu Selovi, hoci už dorástol.

¹⁵ Keď ju takto Júda zbadal, pokladal ju za pobehlicu, lebo si zahalila tvár,

¹⁶ a z cesty zabočil k nej a povedal: "Počuj, chcel by som s tebou obcovať." Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona mu vravela: "Čo mi dáš, aby si mohol so mnou obcovať?"

¹⁷ On odvetil: "Pošlem ti z čriedy kozľa." Ale ona povedala: "Daj mi záloh, kým ho nepošleš!"

¹⁸ On povedal: "Aký záloh ti mám dať?" Ona vravela: "Svoj pečatný prsteň, svoju šnúru a palicu, čo máš v rukách!" On jej to dal a obcoval s ňou a ona od neho počala.

¹⁹ Potom vstala a odišla odtiaľ; odložila závoj a opäť si obliekla vdovské šaty.

²⁰ Keď potom Júda poslal po svojom priateľovi z Odolamy kozľa, aby od ženy dostal späť záloh, on ju nenašiel.

²¹ Keď sa pýtal miestnych ľudí: "Kde je tá neviestka, čo sedela v Enaime pri ceste?" Oni vraveli: "Tu nebola nijaká neviestka!"

²² I vrátil sa k Júdovi a povedal: "Ja som ju nenašiel a miestni ľudia tvrdia: "Tu nebola nijaká neviestka."

²³ Júda povedal: "Nech si to má, aby sme nevyšli na posmech! Ja som jej poslal kozľa, ale ty si ju nenašiel!"

²⁴ Asi o tri mesiace oznámili Júdovi: "Tvoja nevesta Tamar sa dopustila smilstva a následkom svojho smilstva je aj ťarchavá!" Júda povedal: "Vyveďte ju, nech ju upália!"

²⁵ Keď ju vyviedli, poslala svojmu svokrovi odkaz: "Počala som od toho muža, ktorému patrí toto" a dodala: "Pozri, čí je to majetok tento prsteň, táto šnúra a táto palica!"

²⁶ Júda sa k veciam priznal a povedal: "Ona je spravodlivejšia ako ja. Veď prečo som ju nedal svojmu synovi Selovi!?" No viac nemal s ňou nič.

²⁷ Keď prišiel čas pôrodu, boli dvojčatá v jej živote.

²⁸ A keď rodila, vystrčil jeden ruku. Babica vzala červenú niť a uviazala mu ju na ruku a pritom povedala: "Tento vyšiel prvý."

²⁹ On však ruku stiahol späť a vyšiel jeho brat. Tu povedala ona: "Prečo si urobil pre seba trhlinu?" A nazvala ho Fáresom.

³⁰ Nato sa zjavil jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť a nazvali ho Zarom.

Jób 29 – 30

---

¹ Jób pokračoval vo svojich výrokoch:

² "Kto dá to, by bol som jak v mesiacoch dávnych a ako v dňoch tých, keď ma sám Boh chránil,

³ keď nad hlavou mi svietil svojou lampou, keď v jeho svetle šiel som temnotou?

⁴ Jak bývalo mi v dňoch mojej jesene, keď sám Boh ochraňoval môj stan,

⁵ keď ešte Všemohúci býval so mnou, keď moje dietky boli okolo mňa,

⁶ keď nohy mliekom sa mi temer brodili, keď tvrdá skala tiekla olejom.

⁷ Keď k bráne mesta som sa (vtedy) poberal a na námestí som svoj stolec mal,

⁸ zhliadli ma mladí, hneď sa poukrývali, a starci vstali, až sa vzpriamili.

⁹ Ba kniežatá aj v svojich rečiach prestali a na ústa si ruku dávali.

¹⁰ Zaraz sa stlmil aj predstavených hlas a jazyk im k ďasnu prilipol.

¹¹ To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, to oko zrelo, pre mňa svedčilo.

¹² Bo keď bedár volal, iste som ho zachránil, aj osirelých, bezpomocných tiež.

¹³ Ku mne sa nieslo požehnanie úbohých a radosť lial som vdove do srdca.

¹⁴ Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, mne právo bolo rúchom, turbanom.

¹⁵ Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého.

¹⁶ Ja otcom bol som všetkým chudobným, aj neznámeho vec som vyšetril.

¹⁷ Zločincovi som rozbil čeľuste a z jeho zubov korisť vyrval som.

¹⁸ Nuž vravel som si: "V hniezde svojom vydýchnem a sťaby piesok dni si rozmnožím.

¹⁹ Môj koreň vlahe otvorený je, mne rosa padá v noci na vetvy.

²⁰ Aj sláva vo mne nová bude vždy a v mojej ruke luk sa omladí.

²¹ Čo ma počúvali, celkom ticho ostali a moju radu s túžbou čakali.

²² Dohovoril som, nerobili námietky a moje slová na nich kvapkali.

²³ Tak čakali ma, ako dážď čakajú, ako po pŕške im ústa dychtili.

²⁴ Až neverili, keď usmial som sa na nich, svetlu mi z tváre zmiznúť nedali.

²⁵ Im smer som určil, bol som im tiež na čele, sťa kráľ som trónil vo vojsku, kam viedol som ich, tam sa pobrali.

¹ Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, aj čo sú vekom mladší odo mňa; tí, ktorých otcov nedržal som za hodných ani stáda svojho psom ich prirovnať.

² A rúk ich sila načo veru bola mi? Veď mohúcnosť ich celkom poklesla

³ i núdzou veľkou, hladom ukrutným: Tí obhrýzali v stepi trávy korienky, im matkou bola skaza, sama púšť.

⁴ V kroví si natrhali lobody a chlebom bol im koreň borievky.

⁵ Ich vyháňali z ľudskej spoločnosti aj, jak na lupičov na nich kričali.

⁶ Iba do výmoľov sa mohli uchýliť a do dier zeme, do skalných jaskýň.

⁷ Nuž po húšťavách oni teda kvílili a krčili sa v kruhoch bodľačia

⁸ tí zlosynovia, čo ani mena nemajú, čo z krajiny ich bičom vyhnali.

⁹ A stal som sa im teraz piesňou posmešnou a som im veru porekadlom len.

¹⁰ Ja hnusím sa im, rozpŕchli sa predo mnou a nebáli sa pľuť mi do tváre.

¹¹ Veď ten ma trápi, čo si putá rozviazal, a ten, čo uzdu z úst si vyhodil.

¹² Už po pravici svedkovia sa dvíhajú a do slučky mi nohy lapajú i nasypali hrádzu proti mne.

¹³ Chodník mi boria, by mohli ma zahubiť, a pochodujú, nik im nebráni.

¹⁴ Už prichádzajú sťaby šírym prielomom a sem sa rútia, krytí troskami.

¹⁵ Nuž dorážajú na mňa hrôzy ukrutné, aj dôstojnosť mi vetrom šľahajú a ako oblak spása ušla mi.

¹⁶ Tak sa duch môj teraz rozplýva nado mnou a súženia dni zachvátili ma.

¹⁷ Moje kosti sú v noci naskrz zdrvené a moje žily spánku nemajú.

¹⁸ On silou veľkou za šaty ma pridŕža, za golier plášťa pevne drží ma.

¹⁹ Ba do blata ma (ešte), uvrhol, že rovný som ja prachu, popolu.

²⁰ Keď kričím k tebe, ty mi neodpovedáš, hoc vzpriamil som sa, mňa si nevšímaš.

²¹ Ty veľmi krutým stávaš sa ver' proti mne, mňa rukou silnou prenasleduješ.

²² Dvíhaš ma do vetra, ktorý ma unáša, a rozplývam sa v búrky prívaloch.

²³ Veď dobre viem to, že ma na smrť vedieš už, kde všetkých živých miesto schôdzky je.

²⁴ Však na biedneho som ruku ja nevztiahol, keď v tvŕdzi žiadal pomoc odo mňa.

²⁵ Či s tým som nelkal, koho dni sú pretrpké, duša mi s biednym sústrasť nemala?

²⁶ Dobre som čakal, lenže prišlo nešťastie, svetlo som úfal, prikvitla však tma.

²⁷ Hej, neprestajne vrú už moje útroby, dni súženia mne dostavili sa.

²⁸ Hoc slnca nieto, ohorený blúdievam a pred všetkými vstávam, nariekam.

²⁹ Veď stal som sa už bratom samých šakalov a spoločníkom pštrosov (na púšti).

³⁰ Už koža zo mňa odpadúva zhorená a horúčka mi kosti spálila.

³¹ Nuž moja lutna iba nárek (vydáva) a píšťala zas plač len hlasitý.

Príslovia 3,28 – 32

---

²⁸ Nehovor svojmu blížnemu: "Choď preč a (inokedy) príď!" a "Zajtra ti dám," keď máš naporúdzi (hneď).

²⁹ Nestroj nič zlé svojmu blížnemu, kým sa u teba baví bezpečne.

³⁰ Nevaď sa pre nič za nič s človekom, ak ti nič zlého nespravil.

³¹ Nezáviď násilníkovi a nevoľ ani jednu z jeho ciest,

³² lebo sa hnusí zvrheľ Pánovi, lež priatelí sa so statočnými.