Genezis 3 – 4
1 No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: "Naozaj povedal Boh: "Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?"
2 Žena odpovedala hadovi: "Z ovocia rajských stromov môžeme jesť,
3 ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: "Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!"
4 Tu povedal had žene: "Nie, nezomriete,
5 ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo."
6 A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol.
7 I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky.
8 A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady.
9 I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: "Kde si?"
10 On odpovedal: "Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý a preto som sa skryl."
11 Vravel mu: "Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!"
12 Adam odpovedal: "Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol."
13 Potom povedal Pán, Boh, žene: "Prečo si to urobila?!" A ona odpovedala: "Had ma naviedol, i jedla som."
14 Tu povedal Pán, Boh, hadovi: "Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život!
15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu."
16 Žene povedal: "Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti, a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou."
17 "A Adamovi povedal: "Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: "Nesmieš z neho jesť!", nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života.
18 Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny.
19 V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!"
20 Adam nazval svoju ženu menom Eva (Život), lebo sa stala matkou všetkých žijúcich.
21 Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich.
22 Potom im Pán, Boh, povedal: "Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol a nežil naveky!"
23 A Pán, Boh, ho vykázal z raja Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý.
24 Ba vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života.
1 Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina a povedala: "Získala som človeka od Pána."
2 A opäť porodila jeho brata, Ábela. Ábel bol pastier oviec, Kain roľník.
3 Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín.
4 Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu.
5 Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár.
6 Tu povedal Pán Kainovi: "Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár?
7 Či nie je to takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?"
8 Tu Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: "Vyjdime si von!" A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho.
9 A Pán povedal Kainovi: "Kde je tvoj brat Ábel?" On však odvetil: "Neviem. Či som ja strážca svojho brata?"
10 Pán povedal: "Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne.
11 Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk!
12 Keď budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úrodu. Budeš nestály a túlavý na zemi."
13 Kain povedal Pánovi: "Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený.
14 Hľa, ty ma dnes odháňaš od zeme a budem sa skrývať pred tvojou tvárou; nestály a túlavý budem na zemi. A ktokoľvek ma nájde, zabije ma."
15 Pán mu však povedal: "Nie tak! Lebo každý, kto zabije Kaina, sedemnásobnú pomstu si odnesie!" Potom Pán urobil Kainovi znak, aby ho nik, kto ho nájde, nezabil.
16 A Kain sa vzdialil od Pána a zdržoval sa v kraji Nod na východ od Edenu.
17 A Kain poznal svoju ženu a ona počala a porodila Henocha. Potom vystaval mesto a nazval ho menom svojho syna Henocha
18 Henochovi sa narodil zasa Irad; Iradovi Maviel, Mavielovi Matusael a Matusaelovi Lamech.
19 Lamech si vzal dve ženy. Jedna mala meno Ada a druhá mala meno Sela.
20 Ada porodila Jabela; on je praotcom tých, čo bývajú v stanoch a chovajú dobytok.
21 Meno jeho brata bolo Jubal. On je praotcom všetkých, čo hrajú na citare a na flaute.
22 Aj Sela porodila Tubalkaina, kováča, ktorý robil všelijaké veci z medi a zo železa. Tubalkainova sestra bola Noema.
23 Raz povedal Lamech svojim ženám, Ade a Sele: "Počujte môj hlas, Lamechove ženy, nakloňte sluch k mojej reči! Zabijem muža, ktorý ma poraní, a mládenca, ktorý ma udrie.
24 Sedem ráz pomstený bude Kain,
25 Adam opäť poznal svoju ženu a ona porodila syna a dala mu meno Set, hovoriac: "Veď Boh mi nahradil iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain."
26 Aj Setovi sa narodil syn a dal mu meno Enos. Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo. V
Žalm 104
1 Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby,
2 do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan,
3 nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš.
4 Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
5 Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy.
6 Oceán ju prikryl sťa odev, nad vrchmi vody zastali.
7 Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
8 Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, na miesto, ktoré si im vyhradil.
9 Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem.
10 Prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy
11 a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd.
12 Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
13 Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem.
14 Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok a byli, aby slúžila človeku. Zo zeme vyvádzaš chlieb
15 i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka.
16 Sýtia sa stromy Pánove aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
17 Na nich si vrabce hniezda stavajú a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
18 Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište.
19 Na určovanie času si mesiac utvoril; slnko vie, kedy má zapadať.
20 Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver.
21 Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha.
22 Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách.
23 Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, za svojou prácou až do večera.
24 Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.
25 Tu more veľké, dlhé a široké, v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.
26 Po ňom sa plavia lode i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
27 Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas.
28 Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
29 Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.
30 Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme.
31 Pánova chvála nech trvá naveky; zo svojich diel nech sa teší Pán.
32 Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
33 Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
34 Kiež sa mu moja pieseň zapáči; a ja sa budem tešiť v Pánovi.
35 Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. Dobroreč, duša moja, Pánovi. ALELUJA. B
