Izaiáš 14 – 15

---

¹ Lebo Pán sa zmiluje nad Jakubom a znovu si vyvolí Izrael a dá im spočinúť vo vlastnej krajine. Vtedy sa pridružia k nim cudzinci a pripoja sa k Jakubovmu domu.

² Národy ich pojmú a privedú na ich miesto, dom Jakubov si ich však prisvojí v Pánovej krajine za sluhov a za slúžky; zajmú tých, čo ich zajali, a podrobia si svojich utláčateľov.

³ V ten deň, keď ti Boh dá odpočinúť si od únavy a zmietania a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil,

⁴ zložíš toto porekadlo proti babylonskému kráľovi a povieš: "Hľa, ako skončil tyran, skončilo násilie!"

⁵ Pán zlámal prút pohanov, palicu vladárov,

⁶ čo zlostne bila ľudstvo údermi neprestajnými, podmaňovala v hneve národy sužovaním neľútostným.

⁷ Oddychuje, odpočíva celá zem, prepukáva jasotom.

⁸ Aj cyprusy a cédre Libanonu sa ti tešia: "Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám."

⁹ Podsvetie zdola sa pre teba rozruší v ústrety tvojmu príchodu; vzbudzuje pre teba tiene, všetkých mocnárov zeme vyzdvihuje z ich trónov, všetkých kráľov národov.

¹⁰ Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe: "I ty si omdlel ako my, nám si sa stal rovným?

¹¹ Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva, zunenie tvojich hárf. Pod tebou je rozostretá chrobač a červy sú tvojou prikrývkou."

¹² Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi.

¹³ Veď v srdci si si hovoril: "Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na stráňach severu.

¹⁴ Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa Najvyššiemu."

¹⁵ Lenže do podsvetia si zvrhnutý, na stráne priepasti.

¹⁶ Čo ťa uzrú, obzrú si ťa, hútať budú o tebe: "Či toto je muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami,

¹⁷ čo svet obrátil na pustatinu, jeho mestá zrúcal a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?"

¹⁸ Králi národov všetci spočívajú v sláve, každý vo svojom dome.

¹⁹ Ty však si vyhodený bez hrobu ako odporná vetva - pokrytý zabitými, ktorých meč prebodal - 19f ako pošliapaná mŕtvola. 19e K tým, čo zostúpia do kamenných hrobov,

²⁰ nepridružíš sa pri pohrebe, lebo si zničil vlastnú krajinu, svoj vlastný ľud vyvraždil. Nikdy nik nespomenie semeno zločincov.

²¹ Postavte popravisko jeho synom pre zločin ich otcov, aby nepovstali a nepodmanili si zem a nezaplnili svet mestami

²² Povstanem proti nim - hovorí Pán zástupov - a vyhubím z Babylonu meno a zvyšok, rod a potomstvo - hovorí Pán -

²³ a obrátim ho na príbytok ježa a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou - hovorí Pán zástupov.

²⁴ Takto prisahal Pán zástupov: "Veru, ako som zamýšľal, tak bude a ako som ustanovil, tak sa stane,

²⁵ že zlomím Asýrsko vo svojej krajine na svojich vrchoch ho pošliapem, takže sa vzdiali od nich jeho jarmo stratí sa z ich ramien jeho bremeno."

²⁶ To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou, a to je ruka, vystretá nad všetky národy.

²⁷ Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni?

²⁸ V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok:

²⁹ Neteš sa ty, Filištínsko celé, že prút toho, čo ťa bil, je zlomený, bo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak.

³⁰ I budú sa pásť prvorodení biednych a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých zabijem.

³¹ Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa, Filištínsko celé, lebo od severu prichádza dym a nik neodchádza od svojich čiat."

³² A čo sa odpovie poslom pohanov? Že Pán založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.

¹ Výrok nad Moabom. Áno, za noci bol zničený, Ar Moab zhynul; áno, za noci bol zničený, Kír Moab zhynul.

² Idú do domu, Dibon vystupuje na výšiny plakať, na Nebu a na Medabe kvíli Moab: na každej hlave plešina, každá brada oholená,

³ na jeho cestách obliekajú sa do vrecovín, na jeho strechách a uliciach všetko kvíli, rozplakáva sa.

⁴ Hesebon a Eleále volá, až k Jase počuť ich hlas, preto sa chvejú bedrá Moabu, jeho duša sa chveje.

⁵ Moje srdce volá pre Moab. Jeho ubehlíci sú až v Segore, v Eglat - Šelišija. Áno, na výstupy Luitu vystupujú v plači, áno, na ceste k Horonaimu stupňujú krik pre skazu.

⁶ Áno, vody Nimrimu sa na púšť obrátia, áno, vyschla tráva, zhynula byľ, niet viacej zelene.

⁷ Preto svoje zvyšky a svoje zásoby nesú k potoku Vŕb.

⁸ Áno, krik obkľučuje hranice Moabu, až po Eglaim jeho kvílenie a po Beer-Elim jeho kvílenie.

⁹ Áno, vody Dimonu sú plné krvi, lebo na Dimon uložím ďalšie: na zachránených Moabu leva i na tých, čo ostanú v krajine.

Joel 1 – 2

---

¹ Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Joelovi, synovi Fatuela.

² Čujte toto, starci, nakloňte si ucho, všetci obyvatelia zeme! Či sa stalo takéto za vašich dní alebo za dní vašich otcov?

³ Rozprávajte o tom svojim deťom a vaše deti svojim deťom a ich deti ďalším pokoleniam!

⁴ Zvyšok po rezáčovi zožrala kobylka, zvyšok po kobylke zožral skokan, zvyšok po skokanovi zožral ničiteľ.

⁵ Vzbuďte sa, opilci, plačte a kvíľte, všetci pijani vína, pre mušt, lebo vám ho spred úst zničili.

⁶ Lebo do mojej krajiny vystúpil mocný a nespočetný národ; jeho zuby sú zuby leva, hryzáky má ako levica.

⁷ Moju vinicu obrátil na púšť a moje figovníky obhrýzol, úplne ich olúpal a zahodil, obeleli ich konáre.

⁸ Kvíľ ako panna odiata vrecovinou pre muža svojej mladosti!

⁹ Pokrmové a nápojové obety zmizli z domu Pánovho, smútia kňazi, služobníci Pánovi.

¹⁰ Spustošené je pole, smúti roľa, veď je znivočené obilie, vyschol mušt, olej uvädol.

¹¹ Roľníci sa hanbia, jajkajú vinári pre pšenicu a jačmeň, lebo žatva je preč z poľa.

¹² Vinič vyschol, figovníky uvädli, granátniky i palmy a jablone, všetky stromy poľa vyschli, áno, zmizla radosť u ľudí.

¹³ Opášte sa a nariekajte, kňazi, kvíľte, služobníci oltára, poďte, bedlite vo vrecovinách, sluhovia môjho Boha, lebo domu Pánovmu sú upreté obety pokrmu a nápoja.

¹⁴ Zasväťte pôst, zvolajte zbor, zhromaždite starcov, všetkých občanov krajiny do domu Pána, svojho Boha, a volajte k Pánovi:

¹⁵ "Beda tomuto dňu, veď blízo je Pánov deň, príde ako pohroma od Hromovládcu!

¹⁶ Či nie pred naším zrakom hynie pokrm, z domu nášho Boha radosť a plesanie?"

¹⁷ Hnijú semená pod svojimi hrudami, pusté sú sýpky, rúcajú sa sklady, lebo obilie vyšlo na hanbu.

¹⁸ Ako bučí dobytok! Blúdia čriedy statku, lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.

¹⁹ K tebe, Pane, volám, lebo oheň strávil stepné lúky a plameň spálil všetky stromy poľa.

²⁰ I zverina poľa túži po tebe, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné lúky.

¹ Zvučte trúbou na Sione, volajte na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia zeme, lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je.

² Deň tmy a mrákavy, deň oblakov a víchrice. Ako zora sa rozprestiera na vrchoch národ početný a mocný, jemu podobný nebol od prapočiatku a za ním už po roky rodov a rodov nebude.

³ Pred ním oheň zožiera a za ním vypaľuje plameň; sťa záhrada Eden je pred ním zem, za ním však znivočená púšť a nieto pred ním nijakej záchrany.

⁴ Ich výzor je ako výzor koní a ako jazdci, tak bežia.

⁵ Akoby hrmot vozov poskakujú na temene vrchov a ako šľahot plamenného ohňa, ktorý plevu zožiera; ako mocný národ zriadený do boja.

⁶ Pred ním sa chvejú národy, zo všetkých tvárí sa červeň sťahuje.

⁷ Bežia ako bohatieri a ako bojovníci lezú na múry; každý ide svojou cestou, neodchýli sa zo svojho chodníka.

⁸ Jeden nevráža do druhého, každý kráča svojou koľajou, i cez strely sa neprestajne rútia.

⁹ Vpadnú do mesta, bežia po múroch, vylezú na domy, vojdú ako zlodej cez okná.

¹⁰ Pred ním sa trasie zem, chveje sa nebo, slnko a mesiac sa zatemnia a hviezdy stiahnu svoj jas.

¹¹ Pán vydá hlas pred svojím vojskom, veď jeho tábor je veľmi veľký, veď je mocný a vykonáva jeho rozkaz. Áno, veľký je Pánov deň a veľmi hrozný, ktože ho vydrží?

¹² "Teraz však - hovorí Pán - obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom,

¹³ roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie."

¹⁴ Možno, že sa zmení a odpustí a zanechá po sebe požehnanie na obetu a nápoj Pánovi, vášmu Bohu.

¹⁵ Zvučte trúbou na Sione, zasväcujte pôst, zvolajte zhromaždenie,

¹⁶ zvolajte ľud, zasväťte zástup, zjednoťte starcov, zhromaždite maličkých aj tých, čo sajú prsia; ženích nech vyjde zo svojej izby a nevesta zo svojej chyže.

¹⁷ Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, Pánovi sluhovia, a nech hovoria: "Ušetri, Pane, svoj ľud a nevydávaj svoje dedičstvo na hanbu, aby nad nimi panovali národy;" prečo by mali vravieť medzi národmi: "Kdeže je ich Boh?"

¹⁸ Pán sa rozhorlil za svoju krajinu a ušetril svoj ľud.

¹⁹ Pán odpovedal svojmu ľudu: "Hľa, ja vám pošlem obilie, víno a olej: nasýtite sa nimi a viac vás nedám na potupu národom.

²⁰ A toho, čo je zo severu, oddialim od vás, odoženiem ho na suchú a pustú zem, jeho predvoj k Východnému moru a jeho zadný voj k Západnému moru. Jeho zápach sa bude roznášať a jeho smrad bude vystupovať, pretože urobil priveľa.

²¹ Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, pretože Pán konal veľkolepo.

²² Neboj sa, poľná zverina, lebo sa rozzelenajú nivy púšte, lebo strom prinesie svoje ovocie, figovník a vinič vydajú svoju silu.

²³ Synovia Siona, plesajte a radujte sa v Pánovi, svojom Bohu, pretože vám dá učiteľa spravodlivosti a zošle vám dážď ranný a neskorý ako kedysi,

²⁴ takže sa humná naplnia obilím a lisy budú pretekať vínom a olejom.

²⁵ Vynahradím vám roky, ktoré vyžrala kobylka, skokan, ničiteľ a rezáč, moje veľké vojsko, ktoré som na vás poslal.

²⁶ Budete hojne jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Pána, svojho Boha, ktorý zaobchádzal s vami zázračne, a môj ľud sa už nikdy nezahanbí.

²⁷ Budete vedieť, že uprostred Izraela som ja, ja som Pán, váš Boh, a nik iný, a môj ľud sa už nikdy nezahanbí!"

Príslovia 10,17 – 20

---

¹⁷ Putuje cestou k životu, kto dbá na napomenutia, ale kto si nevšíma dohováranie, ten blúdieva.

¹⁸ Statočné pery zakrývajú nenávisť, ten však, kto roztrusuje klebety, je pochábeľ.

¹⁹ Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech, a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný.

²⁰ Pretaveným striebrom je jazyk spravodlivého, no srdce bezbožných nestojí za nič.