Biblia za rok - 197. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 197. deň: Izaiáš 11 – 13, Tobiáš 13 – 14, Príslovia 10,13 – 16
Izaiáš 11 – 13
1 Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne.
2 A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti;
3 a naplní ho bázeň pred Pánom. Nie podľa zdania očí bude súdiť, ani podľa počutia karhať,
4 ale v pravde bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme. I porazí zem prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí zlosyna.
5 Pravda bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho drieku.
6 Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom; i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček ich bude zavracať.
7 Krava i medveď budú sa pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu.
8 Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada, do jamy vretenice siahne rukou odkojenča.
9 Nebudú zle robiť a nebudú škodiť na celom mojom svätom vrchu; lebo zem bude plná poznania Pána, ako vody pokrývajú more.
10 V ten deň bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho príbytok bude slávny.
11 V ten deň Pán zase zdvihne ruku, aby získal zvyšok ľudu, ušetrený Asýrskom, Egyptom, Patrosom, Kušom, Elamom, Sineárom, Ematom a ostrovmi mora.
12 Zdvihne zástavu k národom, zhromaždí vysťahovalcov Izraela a Júdových roztratených pozbiera zo štyroch strán sveta.
13 Zmizne žiarlivosť Efraima a nepriatelia Júdu budú vyhubení. Efraim nebude žiarliť na Júdu a Júda nebude utláčať Efraima.
14 Lež zaletia na svah Filištíncov k západu a spolu olúpia synov Východu. Edom a Moab bude ziskom ich rúk a synovia Amona budú ich poslúchať.
15 Pán vysuší jazyk Egyptského mora svojím dychom horúcim a vztiahne ruku nad Rieku, rozbije ju na sedem potokov a umožní ju prekročiť v obuvi.
16 I bude mať cestu zvyšok ľudu, čo bude ušetrený Asýrskom, ako ju mal Izrael v deň, keď vychádzal z egyptskej krajiny.
1 V ten deň povieš: "Chválim ťa, Pane, že si sa hneval na mňa, ale tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma.
2 Hľa, Boh mojej spásy, dúfam a nebojím sa, veď moja sila a môj chválospev je Pán, on sa mi stal spásou."
3 I budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy
4 a poviete v ten deň: "Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno, oznámte jeho skutky národom, rozhlasujte, že je slávne jeho meno.
5 Ospevujte Pána, veď veľkolepo konal, nech je to známe po celej zemi.
6 Plesaj a jasaj obyvateľka Siona, lebo veľkým uprostred teba je Svätý Izraela!
1 Výrok nad Babylonom, ktorý videl Izaiáš, syn Amosov.
2 Na holom vrchu zdvihnite zástavu, volajte im hlasno, kývajte rukou,nech vojdú do brán kniežat!
3 Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom, zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov, tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu.
4 Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí. Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov. To Pán vojsk prehliada bojovné vojsko.
5 Idú z ďalekej krajiny, od končín nebies: Pán a nástroje jeho hnevu, aby zničili celú zem. Hrozný deň Pánov nad Babylonom
6 Kvíľte, lebo blízko je deň Pána, príde ako pohroma od Všemohúceho.
7 Preto sklesnú všetky ruky a každé ľudské srdce ochabne.
8 I podesia sa, kŕče a bôle dostanú, budú sa zvíjať ako rodička, s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého: tvár im bude horieť plameňom.
9 Hľa, ide deň Pána ukrutný, rozhnevaný a rozpálený, aby urobil zo zeme púšť a jej hriešnikov z nej vyhubil!
10 Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia nezaskvejú sa svojím leskom, slnko sa zatmie, len čo vyjde, a mesiac sa nerozžiari svetlom.
11 Strescem zločin na svete a na zločincoch ich vinu a spravím koniec nadutosti pyšných a hrdosť násilníkov pokorím.
12 Mužov spravím vzácnejšími než zlato a ľudí nad zlato ofírske.
13 Preto otrasiem nebesami a zem sa vyšinie zo svojho miesta pre rozhorčenosť Pána zástupov v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.
14 Vtedy ako splašená gazela a ako ovce, ktoré nik nestráži, obráti sa každý k vlastnému národu a každý pobeží do svojej krajiny.
15 Každý dopadnutý bude prebodnutý a každý dochytený padne mečom.
16 Pred ich očami rozdrvia im deti, vyplienia im domy a sprznia im ženy.
17 Hľa, ja vzbudím proti nim Médov, ktorí si nevážia striebra a v zlate nemajú záľubu.
18 Ich kuše rozdrvia mladíkov a neušetria plod života, nad synčekmi sa nezľutuje ich oko.
19 A Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná okrasa Chaldejcov, bude, ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru.
20 Neobývaný bude naveky, neosídlený na všetky pokolenia; Arab si tam nepostaví stan a pastieri tam nebudú košiariť.
21 Ale bude tam sídliť zver púšte, sovy naplnia ich domy, budú tam bývať pštrosy a capy tam budú poskakovať.
22 Hyeny budú skučať v jeho kaštieľoch a šakaly v palácoch rozkoše. Už čoskoro príde jeho čas, neodtiahnu sa už jeho dni.
Tobiáš 13 – 14
1 Tóbi napísal tento chválospev a povedal:
2 "Nech je zvelebený Boh, ktorý žije naveky a jeho kráľovstvo trvá po všetky veky. On trestá aj sa zmilúva, on zvrhuje až na dno podsvetia aj vyvádza z veľkej záhuby; a niet ničoho, čo by sa mohlo vymknúť z jeho ruky.
3 Oslavujte ho, synovia Izraela, pred všetkými národmi, lebo on vás medzi ne roztrúsil
4 a tam vám ukázal svoju vznešenosť. Velebte ho pred všetkým, čo žije, lebo on je náš Pán, náš Boh! On je náš Otec, náš Boh po všetky veky.
5 Bude vás trestať za vaše zločiny, ale zmiluje sa nad vami všetkými. Zhromaždí vás zo všetkých národov, uprostred ktorých ste boli rozptýlení.
6 Keď sa k nemu obrátite celým svojím srdcom a celou svojou dušou a budete sa držať jeho pravdy, vtedy sa obráti k vám a už neskryje pred vami svoju tvár.
7 Nuž, pozrite, čo s vami urobil, a oslavujte ho z plného hrdla. Velebte Pána spravodlivosti a chváľte Kráľa vekov.
8 Ja ho oslavujem v krajine môjho vyhnanstva a ohlasujem jeho silu a vznešenosť hriešnemu národu. Obráťte sa, hriešnici, a konajte pred ním spravodlivosť. Možno si vás obľúbi a preukáže vám milosrdenstvo.
9 Ja chválim môjho Boha a oslavujem nebeského Kráľa a vždy budem jasať nad jeho veľkosťou.
10 Nech všetci o ňom hovoria a vzdávajú mu chválu v Jeruzaleme! Jeruzalem, sväté mesto, Boh ťa potrestal za skutky tvojich synov, ale opäť sa zmiluje nad synmi spravodlivých.
11 Vzdávaj náležitú chválu Pánovi a dobroreč Kráľovi vekov. Opäť bude vybudovaný jeho stánok v tebe s radosťou,
12 aby v tebe rozveselil všetkých zajatcov a miloval v tebe úbohých po všetky veky vekov.
13 Jasné svetlo zažiari vo všetkých končinách zeme. Prídu k tebe mnohé národy z ďaleka, obyvatelia zo samého kraja zeme prídu k tebe, k príbytku tvojho svätého mena, a v rukách budú mať dary pre Kráľa nebies. Nespočetné pokolenia sa v tebe budú radovať a meno vyvoleného mesta bude trvať na veky vekov.
14 Prekliati nech sú všetci, čo ťa urážajú. Prekliati budú všetci, čo ťa ničia a rúcajú tvoje hradby, i všetci, čo boria tvoje veže a podpaľujú tvoje príbytky. Ale blahoslavení budú naveky tí, čo sa ťa boja.
15 Nuž, raduj sa a plesaj nad synmi spravodlivých, lebo sa všetci zhromaždia a dobrorečiť budú večnému Pánovi. Blažení sú, čo ťa milujú, blažení tí, čo sa tešia z tvojho pokoja!
16 Blažení všetci, ktorí sa zarmucujú nad tebou, nad všetkým, čo ťa zastihlo, lebo sa budú v tebe radovať a uvidia všetku tvoju radosť až naveky. Dobroreč, duša moja, Pánovi, veľkému Kráľovi,
17 lebo bude postavený Jeruzalem a v tomto meste Boží dom po všetky veky. Šťastný budem, ak ostane niekto z môjho rodu a uvidí tvoju slávu a bude velebiť nebeského Kráľa! Brány Jeruzalema budú postavené zo zafíru a smaragdu a všetky tvoje múry z drahých kameňov. Veže Jeruzalema budú postavené zo zlata a jeho hradby z rýdzeho zlata. Ulice Jeruzalema budú vydláždené karbunkulom a kameňom ofírskym.
18 Brány Jeruzalema sa budú ozývať radostnými piesňami a vo všetkých jeho domoch budú volať: "Aleluja. Nech je zvelebený Boh Izraela! A požehnaní tí, čo budú velebiť jeho sväté meno naveky a navždy!"
1 Tu končia slová Tóbiho chválospevu. Zomrel v pokoji stodvanástich rokov a pochovali ho s poctami v Ninive.
2 Šesťdesiatdva rokov mal, keď stratil zrak. A keď ho opäť nadobudol, žil v hojnosti a konal skutky milosrdenstva. A neprestával zvelebovať Boha a oslavovať Božiu veľkosť.
3 Keď zomieral, zavolal svojho syna Tobiáša a prikázal mu: "Syn môj, vezmi svojich synov
4 a choď do Médska, lebo ja verím Božiemu výroku, ktorý vyslovil Nahum nad Ninive. To všetko sa stane a príde na Asýrsko a na Ninive tak, ako hovorili proroci Izraela, ktorých poslal Boh. Nič nebude zrušené z ich výrokov, všetko sa splní na svoj čas. V Médsku bude väčšia istota ako v Asýrsku a ako v Babylone. Ja to viem a verím, že všetko, čo povedal Boh, sa splní a uskutoční a nevypadne ani slovíčko z proroctiev. Všetkých našich bratov, čo ešte bývajú v izraelskej krajine, rozptýlia a odvedú ďaleko z ich požehnanej zeme. Celá izraelská krajina bude pustá, aj Samária a Jeruzalem budú pusté, a Boží dom bude v žalostnom stave: vypália ho a istý čas bude spustnutý.
5 Ale Boh sa opäť zmiluje nad nimi a vráti ich do izraelskej krajiny. Zasa vybudujú Boží dom, i keď nie ako ten prvý, kým sa nenaplní určený čas. Potom sa vrátia zo svojho zajatia všetci, postavia nádherný Jeruzalem, a v ňom postavia Boží dom, ako o ňom hovorili proroci Izraela.
6 Všetky národy na celej zemi sa obrátia a budú sa úprimne báť Boha. Všetci zanechajú svoje modly, ktoré ich zvádzali do bludov, a dobrorečiť budú večnému Bohu v spravodlivosti.
7 Všetci synovia Izraela, ktorí sa v tých dňoch vyslobodia a úprimne si spomenú na Boha, zhromaždia sa a prídu do Jeruzalema. Naveky a v bezpečí budú bývať v Abrahámovej krajine a dostanú ju do vlastníctva. Radovať sa budú tí, čo milujú Boha úprimne, tí však, čo páchajú neprávosť a hriech, zmiznú z povrchu zeme.
8 A teraz vám, deti, nariaďujem: Slúžte Bohu úprimne a robte, čo sa mu páči. Aj svoje deti učte, aby žili spravodlivo a preukazovali milosrdenstvo, aby pamätali na Boha a zvelebovali jeho meno úprimne a z celej svojej sily v každom čase.
9 Ty však, syn môj, odíď z Ninive a nezostávaj tu!
10 Odo dňa, keď pochováš svoju matku vedľa mňa, neostávaj na jeho území. Lebo vidím, že je v ňom veľa neprávosti a že sa v ňom pácha veľa podvodov a nik sa za to nehanbí. Pozri, syn môj, čo urobil Nadab Achikarovi, ktorý ho vychoval. Nepriviedol ho zaživa pod zem? Ale Boh obrátil potupu do tváre vinníka: Achikar sa vrátil na svetlo a Nadab vošiel do večnej tmy, lebo sa pokúšal Achikara zabiť. Keďže Achikar preukazoval milosrdenstvo, unikol z osídla smrti, ktoré mu nastavil Nadab, a Nadab padol do osídla smrti, ktoré ho zahubilo.
11 Vidíte teda, deti moje, aký účinok má milosrdenstvo a kam vedie neprávosť: že ona zabíja. A už ma moja duša opúšťa..." Položili ho na lôžko, zomrel a pochovali ho s poctami.
12 Keď zomrela aj matka, Tobiáš ju pochoval vedľa otca. Potom odišiel on aj jeho žena do Médska a býval so svojím tesťom Raguelom v Ekbatanách.
13 V starobe sa s úctou staral o nich a pochoval ich v médskych Ekbatanách a stal sa dedičom Raguelovho majetku tak, ako aj svojho otca Tóbiho.
14 Zomrel vážený vo veku stosedemnásť rokov.
15 Ale prv, ako zomrel, počul o skaze Ninive a videl jeho obyvateľov odvlečených do Médska, keď ich zajal médsky kráľ Kyaxares, a velebil Boha za všetko, čo urobil obyvateľom Ninive a Asýrska. Prv ako zomrel, mohol sa teda radovať nad Ninive, a zveleboval Pána, Boha, po všetky veky vekov.
Príslovia 10,13 – 16
13 Na perách rozumného sa nachádza múdrosť, prút však (dolieha na) chrbát (človeka), čo rozum potratil.
14 Múdri skrývajú vedomosť, lež ústa pochábľa - to skaza vzápätí.
15 Majetnosť boháča je preň pevným mestom, postrachom núdznych je ich chudoba.
16 Zárobok spravodlivého (je na osoh jeho) životu, dôchodok koristníka (je mu) na skazu.
