Izaiáš 9 – 10

---

¹ Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.

² Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť.

³ Veď jeho ťažké jarmo a prút jeho pleca a palicu jeho pohoniča lámeš ako v dňoch Madiánu.

⁴ Lebo každá hrmotná obuv a každý šat zmáčaný v krvi bude spálený, bude ohňu pokrmom.

⁵ Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.

⁶ Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.

⁷ Pán poslal slovo proti Jakubovi, aby dopadlo na Izrael.

⁸ A skúsi to celý národ, Efraim aj občania Samárie, čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:

⁹ Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami, sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami."

¹⁰ A Pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov a popudil jeho odporcov.

¹¹ Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu, i hltať budú Izrael plnými ústami. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

¹² Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil, a nehľadali Pána zástupov,

¹³ nuž odtne Pán hlavu i chvost, palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.

¹⁴ Starec a hodnostár sú hlava, prorok však, ktorý učí lož, je chvost.

¹⁵ Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami tí však, ktorých vedú, sú zvedení.

¹⁶ Preto z jeho junače nemá Pán radosti a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje, veď sú to všetko bezbožníci a zločinci a každé ústa hovoria hanebnosť! Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

¹⁷ Veď neprávosť horela sťa oheň, čo tŕnie a bodľač stravuje, potom zapaľuje lesné húštiny, že ich zahaľujú stĺpy dymu.

¹⁸ Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa: nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.

¹⁹ Zožiera napravo a hladuje, zjedá naľavo a nenasýti sa; každý zjedá mäso vlastného ramena.

²⁰ Manesses Efraima a Efraim Manassesa a obaja spolu sú proti Júdovi. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

¹ Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony, a pisárom, ktorí spisujú útlak,

² aby drobných ľudí odtisli od práva a biednych môjho ľudu odviedli od pravdy, aby vdovy boli ich korisťou a aby ozbíjali siroty.

³ Čo však spravíte v deň navštívenia, keď nešťastie príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a kde zanecháte svoje bohatstvo?

⁴ Dostanete sa len medzi zajatcov a medzi pozabíjaných padnete. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

⁵ Beda Asýrsku, je prútom môjho hnevu a palicou v ich rukách je moja prchkosť.

⁶ K rúhavému národu ho posielam, proti ľudu môjho hnevu dávam rozkaz, aby koristil korisť a zbíjal zboj a aby ho rozšliapal ako blato ulíc.

⁷ Ale on tak nezmýšľa a jeho srdce tak nemieni, lež v mysli má vyničiť a vyhubiť nemálo národov.

⁸ Veď hovorí: "Či nie sú moje kniežatá všetky kráľmi?

⁹ Či nie je Kalano ako Karkemis? Či nie je Emat ako Arpad? Či nie je Samária ako Damask?

¹⁰ Ako zasiahla moja ruka kráľovstvá bôžikov - a modiel mali veru viac než Jeruzalem (a Samária).

¹¹ Či tak, ako som urobil Samárii a jej bôžikom, neurobím tiež Jeruzalemu a jeho modlám?"

¹² Keď Pán doplní celé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, navštívim pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa a nadutú hrdosť jeho očí.

¹³ Lebo hovorí: "Silou svojej ruky som to urobil a svojou múdrosťou, lebo som rozumný; odstránil som hranice národov, ich poklady som ukoristil a sťa obor som zvrhol tých, čo sedeli na tróne.

¹⁴ Moja ruka našla ako hniezdo bohatstvo národov a ako sa zhrabujú opustené vajcia, zhrabol som ja celú krajinu a nebolo, kto by krídlom strepotal a ústa otvoril a spišťal."

¹⁵ Či sa môže vypínať sekera nad toho, čo ňou hýbe? Či sa môže vyvyšovať píla nad toho, kto ju ťahá? Akoby prút hýbal tými, čo ho dvíhajú, akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je drevom.

¹⁶ Preto pošle Pán, Vládca zástupov, na jeho silákov suchoty a pod jeho pýchou bude pražiť ako požiar oheň.

¹⁷ Svetlo Izraela bude ohňom, jeho Svätý plameňom. I bude horieť a strávi jeho tŕnie a bodľač v jeden deň.

¹⁸ Nádheru jeho lesa a hája znivočí od vrcholu až po koreň, že bude, ako kto hynie horúčkou.

¹⁹ Zvyšok stromov jeho lesa bude maličký, že to chlapček spočíta.

²⁰ V ten deň sa zvyšok Izraela a zachránení Jakubovho domu nebudú viac opierať o toho, kto ich bije, lež úprimne sa budú opierať na Pána, Svätého Izraela.

²¹ Zvyšok sa obráti, zvyšok Jakubov k mocnému Bohu.

²² Lebo čo by bolo tvojho ľudu, Izrael, ako piesku mora, len zvyšok z neho sa obráti. Záhuba ustanovená - prevláda spravodlivosť!

²³ Lebo záhubu, a to neodvratnú, vykoná Vládca, Pán zástupov, prostred celej zeme.

²⁴ Preto takto vraví Vládca, Pán zástupov: "Neboj sa, ľud môj, čo bývaš na Sione, Asýra, ktorý ťa bije prútom a dvíha na teba svoju palicu ako Egypt.

²⁵ Veď už len krátku chvíľku a prestane zloba a môj hnev bude ničiť ich."

²⁶ Pán zástupov zdvihne nad nimi svoj bič, ako keď bil Madiánčana na skale Oreb, a svoju palicu pozdvihne nad more ako proti Egyptu.

²⁷ V ten deň spadne jeho bremä z tvojho pleca a jeho jarmo z tvojej šije: jarmo sa zláme od tučnoty.

²⁸ Ide na Ajat, tiahne cez Magron, v Machmase si necháva batožinu,

²⁹ prechádza priechodom: "Geba nám bude nocľahom." Trasie sa Ráma, Šaulova Gabaa uteká.

³⁰ Kvíľ hlasito, dcéra Galima, počúvajže, Laisa, úbohý Anatot.

³¹ Uteká Medemena, obyvatelia Gebimu bežia.

³² Ešte dnes má zastať v Nobe, zamáva rukou nad vrchom dcéry Siona, nad pahorkom Jeruzalema.

³³ Hľa, Vládca, Pán zástupov, poobtína vetvy náporom; čo vysoko vzrástlo, bude sťaté, čo je vznešené, klesne.

³⁴ Obkliesnená bude húšť lesa železom a Libanon padne s velikášmi.

Tobiáš 10 – 12

---

¹ Tóbi každý deň počítal dni, ktoré Tobiáš potreboval na cestu ta a späť. A keď tie dni uplynuli a jeho syn neprichádzal,

² myslel si: "Azda ho tam zdržali? Alebo Gabael zomrel a Tobiášovi nemá kto dať peniaze?"

³ A začal sa zarmucovať.

⁴ Jeho žena Anna hovorila: "Môj syn zahynul a už nie je medzi živými! Preto neprichádza." Začala nariekať a žalostiť za svojím synom:

⁵ "Beda mi, dieťa moje, svetlo mojich očí, že som ti dovolila odísť!"

⁶ Tóbi jej vravel: "Buď ticho a nerob si starosti, sestra, náš syn sa má dobre. Zaiste ich tam zdržali. Veď človek, čo s ním išiel, je spoľahlivý a je z našich bratov. Nezarmucuj sa pre neho, sestra, čoskoro sa vráti."

⁷ Ona mu však vravela: "Nechaj ma a neklam ma! Moje dieťa zahynulo." A hneď vybehla pozrieť na cestu, ktorou odišiel jej syn. Tak to robila každý deň a nedala sa nikým presvedčiť. Keď zapadlo slnko, vracala sa dnu, žialila celú noc a nespala. -

⁸ Keď uplynulo štrnásť dní svadby, ktoré si Raguel prísahou vyrútil pre svoju dcéru, Tobiáš šiel za ním a povedal: "Prepusť ma. Lebo viem, že môj otec a moja matka sa vzdali každej nádeje, že ma ešte niekedy uvidia. Preto ťa, otče, prosím, aby si ma prepustil a vrátim sa k svojmu otcovi. Veď som ti už vysvetlil, v akom rozpoložení som ho zanechal."

⁹ Raguel povedal Tobiášovi: "Ostaň, syn môj, ostaň u mňa! Ja pošlem poslov k tvojmu otcovi Tóbimu a oznámia mu, čo je s tebou." Ale on povedal: "V nijakom prípade. Prosím ťa, nechaj ma vrátiť sa k môjmu otcovi."

¹⁰ Tu Raguel vstal, odovzdal Tobiášovi jeho ženu Sáru a polovicu svojho majetku: sluhov a slúžky, ovce a dobytok, osly a ťavy, i odevy, peniaze a nádoby.

¹¹ Tak ich prepustil a keď sa s ním lúčil, povedal: "Buď zdravý, syn môj, a šťastnú cestu. Nebeský Pán nech ochraňuje teba a tvoju manželku Sáru a nech uvidím vaše deti prv, ako umriem."

¹² Potom pobozkal svoju dcéru Sáru a povedal jej: "Dcéra moja, cti si svojho svokra a svoju svokru, lebo oni sú odteraz tvojimi rodičmi tak, ako tí, čo ťa zrodili. Choď v pokoji, dieťa moje! Nech počúvam o tebe dobré správy, kým žijem." I rozlúčil sa s nimi

¹³ Edna povedala Tobiášovi: "Syn môj a brat milovaný, nech ťa Pán šťastne privedie domov, aby som videla tvoje deti a deti mojej dcéry Sáry prv, ako umriem, aby som sa tak potešila pred Pánom. Ja ti dávam svoju dcéru do opatery. Nezarmúť ju ani jeden deň po

¹⁴ Tobiáš odchádzal od Raguela s radosťou a velebil Pána neba a zeme, kráľa všetkých, že riadil jeho cestu úspešne. A žehnal Raguelovi a jeho žene Edne: "Kiež si vás ctím ako svojich rodičov po všetky dni vášho života!"

¹ Keď sa na spiatočnej ceste priblížili ku Kaserínu, ktorý je oproti Ninive, Rafael povedal:

² "Vieš v akom stave sme zanechali tvojho otca.

³ Poponáhľajme sa pred tvojou ženou a pripravme dom, kým prídu ostatní.

⁴ Vezmi so sebou aj žlč z ryby." A vyrazili obaja spoločne. Bežal s nimi aj pes.

⁵ Anna sedávala a vyzerala na cestu, ktorou odišiel jej syn.

⁶ A keď ho videla prichádzať, povedala jeho otcovi: "Syn ti prichádza, aj ten muž, čo ho sprevádzal!"

⁷ Rafael povedal Tobiášovi prv, ako prišiel k otcovi: "Viem, že sa mu oči opäť otvoria.

⁸ Potri mu oči rybou žlčou! Liek zaberie a beľmo sa mu z očí odlúpne. Tvoj otec zasa nadobudne zrak a bude vidieť svetlo."

⁹ Anna mu bežala v ústrety, hodila sa svojmu synovi okolo krku a povedala mu: "Že ťa zas vidím, syn môj! Teraz už môžem zomrieť." A plakala.

¹⁰ Aj Tóbi vstal a hoci sa potkýnal, vyšiel pred vráta dvora. Tobiáš pribehol k nemu

¹¹ s rybou žlčou v ruke, dýchol mu do očí, podoprel ho a povedal: "Neboj sa, otče!" Potrel mu liekom oči a nechal ho pôsobiť.

¹² Potom oboma rukami odlúpol beľmo z kútikov jeho očí.

¹³ Tóbi sa mu hodil okolo krku, plakal a hovoril: "Zasa ťa vidím, syn môj, svetlo mojich očí!"

¹⁴ A pokračoval: "Nech je zvelebený Boh! Nech je zvelebené jeho veľké meno! Nech sú zvelebení všetci jeho svätí anjeli!

¹⁵ Lebo on ma udrel, ale potom sa nado mnou zmiloval. A teraz vidím svojho syna Tobiáša!" Tobiáš vošiel s radosťou do domu a z celého srdca velebil Boha. Potom oznámil svojmu otcovi, že sa jeho cesta vydarila a priniesol peniaze. Aj to, ako si vzal Raguelovu dcéru Sáru za manželku a že prichádza aj ona a už je celkom blízko pri ninivskej bráne.

¹⁶ Vtedy Tóbi vyšiel svojej neveste k ninivskej bráne naproti a radoval sa a velebil Boha. Keď ho obyvatelia Ninive videli prichádzať, ako kráča vo svojej plnej sile a nik ho nevedie za ruku, veľmi sa divili. A Tóbi vyznával pred nimi, že sa Boh nad ním zľutoval a otvoril mu oči.

¹⁷ Potom sa Tóbi priblížil k Sáre, manželke svojho syna Tobiáša, a požehnal ju: "Vítam ťa dcéra moja! Nech je zvelebený tvoj Boh, ktorý ťa priviedol k nám, dcéra! Nech je požehnaný tvoj otec a nech je požehnaný môj syn Tobiáš a buď požehnaná aj ty, dcéra moja! Vojdi do svojho domu v zdraví, s požehnaním a s radosťou. Vojdi, dcéra moja!"

¹⁸ V ten deň naplnila radosť všetkých židov, čo bývali v Ninive.

¹⁹ K Tobiášovi prišli aj Achikar a Nadab, jeho bratanci, a blahoželali mu.

²⁰ A sedem dní slávili Tobiášovu svadbu s radosťou.

¹ Keď sa svadba skončila, Tóbi zavolal svojho syna Tobiáša a pripomenul mu: "Nezabudni dať odmenu človekovi, čo šiel s tebou, a niečo aj pridať k dohodnutej sume."

² On mu odpovedal: "Akú odmenu mu mám dať, otče? Nebudem mať škodu ani keď mu dám polovicu z toho, čo so mnou doniesol.

³ Priviedol ma zdravého, moju manželku uzdravil, vyzdvihol namiesto mňa peniaze a nakoniec i teba uzdravil! Akúže mu za to môžem dať odmenu?!"

⁴ Tóbi mu povedal: "Zaslúži si, syn môj, aby dostal polovicu zo všetkého, čo s tebou priniesol."

⁵ I zavolal ho a povedal: "Vezmi si za odmenu polovicu zo všetkého, čo si priniesol so sebou, a choď v pokoj !"

⁶ Vtedy Rafael vzal obidvoch nabok a povedal im: "Dobrorečte Bohu a zvelebujte ho pred všetkým, čo žije, za dobrá, ktoré vám preukázal; velebte a ospevujte jeho meno. Ako je správne, ohlasujte Božie diela všetkým ľuďom a nezabúdajte mu vzdávať vďaky.

⁷ Kráľovo tajomstvo je dobre ukrývať, ale Božie skutky treba zjavovať a oslavovať. Robte, čo je dobré, a nestihne vás nijaké zlo.

⁸ Dobrá je modlitba s pôstom a milosrdenstvo so spravodlivosťou. Lepšie je mať málo, ale spravodlivo, ako veľa, a zločinne. Lepšie je konať skutky milosrdenstva ako kopiť zlaté poklady.

⁹ Milosrdenstvo vyslobodzuje zo smrti a očisťuje od každého hriechu. Tí, čo preukazujú milosrdenstvo, budú sa tešiť z dlhého života.

¹⁰ Ale tí, čo páchajú hriech a neprávosť, sú nepriateľmi vlastného života.

¹¹ Poviem vám teda pravdu a nezamlčím nič pred vami. Už som vám prezradil: Kráľovo tajomstvo je dobre ukrývať, ale Božie skutky treba zjavovať.

¹² Vedzte teda: Keď si sa modlil ty a Sára, ja som prednášal spomienku vašej modlitby pred Pánovu slávu. A takisto, keď si pochovával mŕtvych.

¹³ A keď si neváhal vstať a zanechať jedlo a šiel si pochovať mŕtveho, bol som poslaný k tebe skúšať ťa.

¹⁴ A Boh ma opäť poslal, aby som uzdravil teba i tvoju nevestu Sáru.

¹⁵ Ja som Rafael, jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu."

¹⁶ Tu sa obaja preľakli, padli na tvár a zmocnila sa ich hrôza.

¹⁷ Anjel im však povedal: "Nebojte sa! Pokoj vám! Zvelebujte Boha po všetky veky!

¹⁸ Keď som bol s vami, to nebolo z mojej priazne, ale z Božej vôle. Jeho zvelebujte po všetky dni, oslavujte ho!

¹⁹ Aj keď ste ma videli jesť, nič som nejedol; čo ste videli, bolo iba zdanie.

²⁰ A teraz velebte Pána na zemi a ďakujte Bohu. Ja vystupujem k tomu, ktorý ma poslal. A vy toto všetko, čo sa vám prihodilo, napíšte." Potom sa vzniesol hore.

²¹ Keď vstali, už ho nemohli vidieť.

²² Zvelebovali a oslavovali Boha a vzdávali mu vďaky za všetky jeho veľké činy, že sa im zjavil Boží anjel.

Príslovia 10,9 – 12

---

⁹ Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne, čie cesty sú však kľukaté, ten sa prezradí.

¹⁰ Kto mrká okom, spôsobuje bôľ a mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku.

¹¹ Ústa spravodlivého sú prameňom života, lež ústa bezbožných ukrývajú bezprávie.

¹² Nenávisť vyvoláva rozbroje, láska však ututláva všetky priestupky.