Izaiáš 7 – 8

---

¹ V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa júdskeho, Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať.

² Keď zvestovali Dávidovmu domu: "Aram táborí v Efraimsku, chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra.

³ A Pán riekol Izaiášovi: "Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov,

⁴ a povedz mu: Daj pozor a buď spokojný, neboj sa a srdce nech ti nechabne pre tie dve dymiace ohorené hlavne, pre zúrivý hnev Rasina a Aramu a Romeliášovho syna.

⁵ Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn uzniesli proti tebe, hovoriac:

⁶ "Tiahnime do Júdska a podesme ho, strhnime ho k sebe a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!"

⁷ Toto hovorí Pán, Jahve: "Nestane sa tak a nebude tak,

⁸ lebo hlavou Aramu je Damask a hlavou Damasku Rasin. O šesťdesiatpäť rokov bude Efraim zlomený, nebude národom.

⁹ Hlavou Efraimu je Samária a hlavou Samárie Romeliášov syn. Ak neuveríte, veru neobstojňite."

¹⁰ Pán znovu takto prehovoril k Achazovi:

¹¹ "Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach!

¹² Ale Achaz vravel: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána.

¹³ Riekol teda (Izaiáš): "Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha?

¹⁴ Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!

¹⁵ Mlieko a med bude jesť, až bude vedieť opovrhnúť zlým a voliť si dobré.

¹⁶ Lebo skôr, ako by chlapec vedel opovrhnúť zlým a voliť si dobré, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty hrozíš.

¹⁷ Pán privedie i na teba a na tvoj ľud - na dom tvojho otca - dni, akých nebolo odo dňa, čo sa odtrhol Efraim od Júdska - asýrskeho kráľa."

¹⁸ V ten deň Pán zapíska muche, ktorá je v končinách riek Egypta, a včele, ktorá je v krajine Asýr.

¹⁹ I prídu a usadia sa všetci v jarkoch dolín a v trhlinách skál a v každom tŕní a v každej škáre.

²⁰ V ten deň Pán oholí britvou najatou spoza Rieky - kráľom asýrskym - hlavu a vlásky nôh, ba aj bradu odstráni.

²¹ Ak si v ten deň prichová niekto kravičku a dve ovečky,

²² pretože dajú množstvo mlieka, bude jesť mlieko, áno, mlieko a med bude jesť každý, kto ostane v krajine.

²³ V ten deň každé miesto, kde je tisíc vínnych kmeňov za tisíc strieborných, bude tŕním a bodľačím;

²⁴ pôjdu ta so šípmi a kušou, lebo tŕním a bodľačím bude celá zem.

²⁵ A na kopce, čo sa okopávajú motykou, nevkročíš zo strachu pred tŕním a bodľačím a budú pastvou býkov a šliapaniskom oviec.

¹ Pán mi povedal: "Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu ľudským písmom: Náhla korisť - rýchly lup!

² I vzal som si hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Barachiášovho.

³ Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi riekol: "Nazvi ho Náhla korisť - rýchly lup.

⁴ Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať "Otče" a: "Matka, budú odnášať bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa. -

⁵ A Pán ešte ďalej hovoril ku mne takto:

⁶ "Pretože tento ľud zavrhol vody Siloe, ktoré tečú tíško, a potešil tým Rasina a Romeliášovho syna:

⁷ preto, hľa, privedie na nich (Pán) silné a hojné vody Rieky: - asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko - i vystúpi nad všetky svoje riečištia a prerazí všetky svoje brehy.

⁸ Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi, bude siahať až k hrdlu, takže svojimi rozpätými krídlami zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!"

⁹ (Len) zúrte, národy, a skazíte sa, čujte, všetky diaľavy zeme; (len) zbrojte a zničíte sa, (len) zbrojte a zničíte sa!

¹⁰ Kujte plán - a stroskotá, hovorte reči - a neobstoja, pretože s nami je Boh.

¹¹ Lebo takto mi hovoril Pán mocným zásahom a upravoval ma aby som nešiel cestou tohto ľudu. Riekol:

¹² Nezvite sprisahaním všetko, čo tento ľud volá sprisahaním, a čoho sa on bojí, nebojte sa a nestrachujte sa!

¹³ Pána zástupov, toho majte za Svätého! On je vašou bázňou a on vaším strachom.

¹⁴ A bude svätyňou a skalou úrazu, kameňom pádu obom domom Izraela, sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.

¹⁵ I potknú sa oň mnohí, padnú a rozbijú sa, zachytia sa a budú ulovený

¹⁶ "Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov.

¹⁷ Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho.

¹⁸ Hľa, ja a chlapci, ktorých mi dal Pán, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion!

¹⁹ Keď vám povedia: "Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?"

²⁰ K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania.

²¹ Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor,

²² či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno! Ale mrákavy uniknú,

²³ lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov.

Tobiáš 7 – 9

---

¹ Keď prišli do Ekbatán, povedal Tobiáš Rafaelovi: "Brat Azariáš, zaveď ma rovno k nášmu bratovi Raguelovi." A on ho zaviedol do domu Raguela. Našli ho sedieť pri vrátach jeho dvora a pozdravili ho prví. On im povedal: "Pekne vás zdravím, bratia, vitajte!"

² Svojej žene Edne povedal: "Ako veľmi sa tento mladík podobá na môjho brata Tóbiho!"

³ Edna sa ich spýtala: "Odkiaľ ste, bratia?" Odpovedali jej: "My sme z Neftaliho synov, ktorí boli odvlečení do zajatia v Ninive."

⁴ Vravela im: "Nepoznáte nášho brata Tóbiho?" Riekli jej: "Poznáme ho." Opýtala sa ich: "Ako sa má?"

⁵ Oni jej vraveli: "Je zdravý a má sa dobre." A Tobiáš dodal: "To je môj otec."

⁶ Tu Raguel vyskočil, pobozkal ho a začal plakať. Potom povedal: "Buď požehnaný, syn môj! Si synom dobrého, vynikajúceho otca. Aké nešťastie, že taký spravodlivý a dobročinný muž oslepol!" A s plačom sa hodil Tobiášovi, synovi svojho brata, okolo krku.

⁷ Aj jeho žena Edna nad ním plakala. A ich dcéra Sára sa dala tiež do plaču.

⁸ Potom Raguel zabil barana zo stáda a pripravil im bohaté pohostenie. -

⁹ Keď sa umyli a očistili a zasadli k stolu, povedal Tobiáš Rafaelovi: "Brat Azariáš, povedz Raguelovi, aby mi dal moju sestru Sáru za manželku."

¹⁰ Raguel začul tieto slová a povedal mladíkovi: "Jedz a pi a buď veselý dnes večer, lebo niet človeka, ktorý by mal právo vziať si moju dcéru Sáru okrem teba, brat môj. A ani ja ju nesmiem dať inému mužovi, len tebe, lebo ty si môj najbližší príbuzný. Musím ti však, syn môj, otvorene povedať celú pravdu:

¹¹ Dal som ju už siedmim mužom z našich bratov a všetci zomreli v tú noc, keď k nej vošli. A teraz, syn môj, jedz a pi! Pán to už zariadi."

¹² Tobiáš odvetil: "Nebudem jesť ani piť, kým nevykonáš, o čo ťa žiadam." Raguel mu teda povedal: "Dobre, urobím to! Dostaneš ju podľa nariadenia Mojžišovej knihy, lebo ti je aj z neba určené, že ju máš dostať. Vezmi si svoju sestru; odteraz ty si jej bratom a ona je tvojou sestrou. Dostávaš ju dnes a navždy. Nech vás túto noc chráni nebeský Pán, syn môj, a nech vám preukáže milosrdenstvo a daruje pokoj."

¹³ Raguel zavolal svoju dcéru Sáru. Keď prišla k nemu, chytil ju za ruku, odovzdal ju Tobiášovi a vyhlásil: "Vezmi si ju! Podľa zákona a nariadenia zapísaného v Mojžišovej knihe ti ju dávam za manželku. Vezmi si ju a priveď ju v zdraví k svojmu otcovi. A nebeský Boh nech vás sprevádza v pokoji."

¹⁴ Zavolal jej matku, rozkázal priniesť listinu a napísal manželskú zmluvu, že mu ju dávajú za ženu podľa nariadenia Mojžišovho zákona. Potom začali jesť a piť.

¹⁵ Tu Raguel zavolal svoju ženu Ednu a povedal jej: "Sestra, priprav inú izbu a zaveď ju tam."

¹⁶ Ona odišla, postlala, ako jej povedal, zaviedla ju tam a dala sa nad ňou do plaču. Potom si utrela slzy a povedala jej:

¹⁷ "Maj dôveru, dcéra moja! Nebeský Pán nech premení tvoj žiaľ na radosť Len maj dôveru, dcéra moja!" A vyšla von.

¹ Keď prestali jesť a piť, rozhodli sa ísť spať. Mladíka odprevadili a zaviedli ho do spálne.

² Vtedy si Tobiáš spomenul na Rafaelove slová, vybral z kapsy, ktorú mal so sebou, rybie srdce a pečeň a vložil to na žeravú pahrebu z kadidelnice.

³ Vôňa ryby odpudila zlého ducha, ktorý ušiel do končín Horného Egypta. Rafael sa hneď odobral za ním, dal ho tam do okov a vrátil sa.

⁴ Keď rodičia odišli a zavreli dvere izby, Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: "Vstaň, sestra! Modlime sa a prosme nášho Pána, aby nám preukázal milosrdenstvo a spásu."

⁵ Ona vstala a začali sa modliť a prosiť Pána, aby im daroval spásu. Začali slovami: "Zvelebený buď, Bože našich otcov, a nech je zvelebené tvoje meno po všetky veky vekov! Nech ti dobrorečia nebesia i všetko tvoje stvorenie po všetky veky!

⁶ Ty si stvoril Adama a utvoril si Evu, jeho ženu, aby mu pomáhala a podporovala ho. Z oboch vzišlo celé ľudské pokolenie. Ty si povedal: "Nie je dobre človeku samému; urobme mu pomoc, ktorá mu búde podobná."

⁷ Teraz si neberiem túto moju sestru z chlipnosti, ale s čistým úmyslom. Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou, aby sme sa spoločne dožili staroby."

⁸ Nato obaja povedali: "Amen, Amen!"

⁹ A potom celú noc spali. Ale Raguel vstal, vzal so sebou sluhov a šli vykopať hrob.

¹⁰ Lebo si povedal: "Ak by zomrel, aby sme neboli všetkým na posmech a na potupu."

¹¹ Keď ho vykopali, vrátil sa Raguel domov, zavolal svoju ženu

¹² a povedal jej: "Pošli jednu zo slúžok, nech sa ide pozrieť, či žije. Ak je mŕtvy, pochováme ho, aby sa to nik nedozvedel."

¹³ Poslali teda slúžku, rozsvietili lampu a otvorili dvere: Ona vošla dnu a našla ich ležať a obidvoch spať.

¹⁴ Keď slúžka vyšla oznámila im, že žije a že sa nič zlého nestalo.

¹⁵ Tu zvelebovali nebeského Boha a hovorili: "Zvelebený si, Bože, všetkým čistým zvelebovaním! Nech ťa zvelebujú všetci po všetky veky!

¹⁶ Zvelebený si za to, že si ma potešil a že sa nestalo, čoho som sa obával, ale urobil si s nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.

¹⁷ Zvelebený si za to, že si sa zmiloval nad dvoma jedináčikmi. Preukáž im, Pane, milosť a spásu a doveď ich život do konca v radosti a v milosti."

¹⁸ Potom Raguel rozkázal svojim sluhom, aby zahrnuli jamu skôr než rozvidnie. -

¹⁹ Svojej manželke kázal, aby napiekla veľa chleba. Sám šiel do stáda, priviedol dve teliatka a štyri barany; rozkázal ich zabiť a začali pripravovať hostinu.

²⁰ Potom zavolal Tobiáša a pod prísahou mu povedal: "Za štrnásť dní odtiaľto nikam neodídeš, ale ostaneš tu, budeš jesť a piť so mnou a potešíš dušu mojej dcéry, ktorá zakúsila toľko príkorí.

²¹ Z toho, čo mám, si polovicu vezmi a vráť sa v zdraví k svojmu otcovi. I druhá polovica bude vaša, keď ja a moja žena zomrieme. Maj odvahu, syn môj! Ja - som tvoj otec a Edna tvoja matka; my sme tvoji rodičia ako i tejto tvojej sestry odteraz a navždy. Maj odvahu, syn môj!"

¹ Potom Tobiáš zavolal Rafaela a povedal mu:

² "Brat Azariáš, vezmi si štyroch sluhov a dve ťavy a vyprav sa do Rages. Choď ku Gabaelovi, odovzdaj mu potvrdenku, prevezmi peniaze a priveď ho so sebou na svadbu.

³ Veď vieš, že otec počíta dni a ak budem čo len jeden deň meškať, veľmi ho zarmútim.

⁴ A vidíš, ako ma Raguel zaprisahal a jeho prísahu nemôžem porušiť."

⁵ Rafael, štyria sluhovia a dve ťavy odišli do médskeho Rages a dostali prístrešie u Gabaela. Rafael mu odovzdal jeho potvrdenku a povedal mu, že si Tóbiho syn Tobiáš vzal Raguelovu dcéru za manželku a že ho pozýva na svadbu. Gabael priniesol zapečatené mešce a odpočítal ich. Potom ich naložili na ťavy.

⁶ Zavčas rána spoločne vyrazili a šli na svadbu. Keď prišli do Raguelovho domu, našli Tobiáša sedieť za stolom. On vyskočil a pozdravil Gabaela, ktorý ho s plačom požehnal a hovoril: "Vynikajúci syn vynikajúceho, spravodlivého a dobročinného muža! Nech Pán

Príslovia 10,5 – 8

---

⁵ Kto v lete zhromažďuje zásoby, je človek rozumný, kto drichme cez žatvu, je na hanbu.

⁶ Na hlavu spravodlivého (sa hrnie) hojné požehnanie Pánovo, lež ústa nespravodlivých ukrývajú bezprávie.

⁷ Pamiatka spravodlivého je na požehnanie, lež meno bezbožných spráchnivie.

⁸ Kto má múdre srdce, dá si povedať, naproti tomu mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku.