Izaiáš 5 – 6

---

¹ Zaspievam svojmu miláčikovi pieseň svojho priateľa o jeho vinici. Vinicu mal miláčik môj na úrodnom úbočí.

² Okopal ju, skálie z nej vyzbieral, viničom ju vysadil, postavil uprostred nej vežu a lisom ju vystrojil. Potom čakal, že urodí hrozno, urodila však plánky.

³ A teraz, občania Jeruzalema a mužovia Júdska, súďte medzi mnou a mojou vinicou!

⁴ Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som jej? Prečo, kým čakal som hrozno, urodila len plánky?

⁵ Teraz však nechže vám ukážem, čo urobím ja svojej vinici: pováľam jej plot a stane sa pastvou, zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná.

⁶ Obrátim ju na púšť, nebude strihaná a nebude kopaná, takže vzrastie tŕnie a bodľač; ba aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom.

⁷ Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela a júdski mužovia jeho sadom rozkošným. On čakal na právo - a hľa, bezprávie, na spravodlivosť - a hľa, kvílenie.

⁸ Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole pripájajú k poľu, takže nieto viac miesta a uprostred krajiny ste sami ubytovaní.

⁹ Počujem, Pane zástupov: "Ver, že množstvo domov bude pustatinou, vo veľkých a krásnych nebude nik bývať."

¹⁰ Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat a chomer siatia efu urodí.

¹¹ Beda tým, čo zavčas rána pachtia po nápoji a do neskorého večera ich rozpaľuje víno!

¹² Čo majú citaru a harfu, bubon, flautu a víno na hodoch, na dielo Pána však nehľadia a prácu jeho rúk nevidia.

¹³ Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť, jeho slávni umrú hladom a jeho zástup zoschne od smädu.

¹⁴ Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák, rozškľabí svoje ústa bezodné a zostúpi jeho sláva i jeho zástup i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú.

¹⁵ I skloní sa človek a pokorí sa každý a oči pyšných sa sklopia.

¹⁶ Povýšený bude v súde Pán zástupov a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.

¹⁷ Baránky sa tam budú pásť ako na svojej pastve a púšte boháčov cudzinci vyjedia.

¹⁸ Beda tým, čo priťahujú vinu neprávosťou a pokutu vozovými povrazmi!

¹⁹ Čo hovoria: "Nech sa náhli, nech urýchli svoje dielo, nechže uvidíme! Nech sa priblíži a príde rozhodnutie Svätého Izraelovho, nech ho spoznáme!"

²⁰ Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým!

²¹ Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní!

²² Beda hrdinom - v pití vína a silákom - v miešaní liehovín,

²³ ktorí za úplatok oslobodia zločinca a odnímu právo od spravodlivých!

²⁴ Preto ako plevu zožiera jazyk ohňa a seno scvŕka sa v plameni, bude ich koreň hnilobou a ich kvet odletí ako prach, lebo odmietli náuku Pána zástupov a výroku Svätého Izraelovho sa rúhali.

²⁵ Preto sa rozpálil Pánov hnev proti jeho ľudu, vystrel proti nemu svoju ruku a strestal ho, až sa triasli hory. Ich mŕtvoly boli sťa blato po uliciach. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

²⁶ I zdvihne znak národu zďaleka a zapíska mu až do končín zeme a hľa, príde náhle, honosne!

²⁷ Niet v ňom znaveného ani omdleného, nespí, ani nedrieme, pás jeho bedier sa nerozopne, ani remeň na obuvi neroztrhne.

²⁸ Jeho šípy sú ostré, všetky kuše napnuté, kopytá jeho koní sú ako kremeň a jeho kolesá ako víchrica.

²⁹ Rev má ako levica, reve ako levíčatá, ručí a uchytí korisť, odnesie a nik mu ju nevytrhne.

³⁰ V ten deň bude hučať nad ním ako hukot mora. Pozrie sa na zem a hľa, hustá tma a svetlo sa zotmie v jej mrákote!

¹ V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám.

² Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali.

³ A jeden druhému volal: "Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy."

⁴ Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom.

⁵ Tu som povedal: "Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov."

⁶ I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára,

⁷ dotkol sa mi úst a povedal: "Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený!"

⁸ Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: "Koho mám poslať, kto nám pôjde?" I povedal som: "Hľa, tu som, pošli mňa!"

⁹ Riekol: "Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte!

¹⁰ Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil."

¹¹ I vravel som: "Dokedy, Pane?" Riekol: "Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí, kým nebude zem vyplienená v púšť.

¹² Pán oddiali ľudí, takže bude veľká opustenosť v krajine.

¹³ A ak v nej ostane ešte desiaty diel, bude znova ničený ako terebinta a dub, z ktorého pri stínaní ostane iba kmeň. Jeho kmeň je svätým semenom."

Tobiáš 5 – 6

---

¹ Tu Tobiáš odpovedal svojmu otcovi Tóbimu: "Budem robiť všetko, čo si mi rozkázal, otče.

² Ale ako dostanem tie peniaze od Gabaela? Ani on mňa nepozná, ani ja nepoznám jeho. Aký znak mu ukážem, aby ma poznal, uveril mi a dal mi tie peniaze? Ale ani cestu do Médska nepoznám, aby som ta zašiel."

³ Tóbi odpovedal svojmu synovi Tobiášovi: "Dal mi potvrdenku s vlastnoručným podpisom a ja som mu dal svoj. Rozdelili sme ju na dve časti a každý z nás si vzal jednu časť. Uložil som ju pri peniazoch. Už je to dvadsať rokov, čo som u neho uložil tie peniaze. Teraz si syn môj, nájdi spoľahlivého človeka, ktorý by šiel s tebou! Zaplatíme mu za celý čas, kým sa nevrátiš Choď teda ku Gabaelovi a vyzdvihni uňho tie peniaze!"

⁴ Tobiáš išiel hľadať človeka, ktorý by šiel s ním do Médska a ktorý by poznal cestu. Tu videl pred sebou stáť anjela Rafaela, ale ani netušil, že je to Boží anjel.

⁵ A povedal mu: "Odkiaľ si, mladý muž?" On mu povedal: "Som z tvojich bratov, synov Izraela, a prišiel som sem hľadať prácu." Tobiáš pokračoval: "Poznáš cestu, čo vedie do Médska?"

⁶ On odpovedal: "Áno, bol som tam niekoľko ráz a dobre poznám všetky cesty. Často som chodil do Médska a dostal som prístrešie u nášho brata Gabaela, ktorý býva v médskom Rages. Z Ekbatán do Rages je to celkom dva dni cesty. Rages je totiž v horách a Ekbatany sú na rovine."

⁷ Tobiáš mu povedal: "Počkaj ma, mladý muž, idem to oznámiť svojmu otcovi. Potrebujem totiž, aby si šiel so mnou; dám ti tvoju mzdu."

⁸ On mu odvetil: "Počkám ťa, len sa nebav."

⁹ Tobiáš šiel a oznámil svojmu otcovi Tóbimu: "Našiel som človeka z našich bratov, zo synov Izraela." On mu povedal: "Zavolaj mi toho človeka, aby som zistil, z akého rodu pochádza, z akého je kmeňa a či je spoľahlivý, aby šiel s tebou, syn môj."

¹⁰ Tobiáš vyšiel von a zavolal ho: "Mladý muž, môj otec ťa volá." Vošiel k nemu a Tóbi ho prvý pozdravil. On mu vravel: "Želám ti veľa radostí." Tóbi mu odpovedal: "Akúže môžem mať ešte radosť?! Som slepý človek a nevidím nebeské svetlo. Žijem v temnotách ako zomrelí, ktorí už nikdy svetlo neuzrú. Zaživa som medzi mŕtvymi. Počujem hlas ľudí, ale ich nevidím." Rafael mu povedal: "Neboj sa, čoskoro ťa Boh uzdraví! Neboj sa!" Tóbi mu povedal: "Môj syn Tobiáš chce ísť do Médska. Nemohol by si ísť s ním a viesť ho? Dám ti, čo si zaslúžiš, brat môj." On mu vravel: "Budem môcť ísť s ním; poznám všetky cesty. Často som chodil do Médska. Poprechodil som všetky jeho roviny a hory a poznám všetky cesty doň."

¹¹ Opýtal sa ho: "Brat môj, z akého rodu si a z ktorého kmeňa? Povedz mi to, brat môj."

¹² On odvetil: "Načo ti treba vedieť kmeň?" I povedal mu: "Chcem vedieť pravdivo, čí syn si a aké je tvoje meno."

¹³ On vravel: "Ja som Azariáš, syn veľkého Ananiáša z tvojich bratov."

¹⁴ Tóbi mu povedal: "Vitaj a buď zdravý, brat môj! Ale nehnevaj sa, brat, že som chcel poznať tvoj pravý rod. Ty si môj príbuzný a z dobrého, vynikajúceho rodu. Poznal som Ananiáša a Nátana, dvoch synov veľkého Semeliáša. Oni putovali so mnou do Jeruzalema a klaňali sa tam so mnou Pánovi a neodbočili z pravej cesty. Tvoji bratia sú dobrí ľudia; si z dobrého kmeňa. Buď vítaný!"

¹⁵ A dodal: "Ja ti dám za odmenu drachmu na deň a všetko, čo budeš potrebovať spolu s mojím synom. Choď teda s ním

¹⁶ a ešte ti pridám na mzde."

¹⁷ On mu povedal: "Pôjdem s ním, neboj sa. Zdraví pôjdeme a zdraví sa vrátime k tebe, lebo cesta je bezpečná." On mu vravel: "Buď požehnaný, brat môj." Potom sa obrátil na svojho syna a povedal mu: "Priprav, syn môj, čo treba na cestu a choď s týmto svojím bratom. Boh, ktorý je na nebi, nech vás až ta chráni a nech vás v zdraví privedie späť ku mne. Jeho anjel nech vás sprevádza svojou ochranou, syn môj!" Tobiáš sa šiel pripraviť a vybral sa na cestu. Pobozkal svojho otca a matku a Tóbi mu povedal: "Choď v zdraví!"

¹⁸ Vtedy sa matka pustila do plaču a hovorila Tóbimu: "Prečo si pustil preč moje dieťa! Nie je on oporou našej staroby, on, čo vchádzal a vychádzal pred nami?

¹⁹ Načo sú nám peniaze?! Ony sú iba smeťami oproti nášmu synovi!

²⁰ Zaobišli by sme sa s tým, čo nám dal Pán pre život."

²¹ On jej povedal: "Nerob si starosti! Náš syn v zdraví odchádza a zdravý sa nám vráti. Tvoje oči ho uvidia v deň, keď sa k tebe vráti zdravý. Nerob si starosti, neboj sa o nich, sestra!

²² Pôjde s ním dobrý anjel, jeho cesta sa vydarí a vráti sa zdravý."

²³ I prestala plakať.

¹ Mladík odišiel a anjel s ním. Aj pes bežal s nimi a sprevádzal ich. Šli obaja spolu, keď ich zastihla prvá noc; utáborili sa pri rieke Tigris.

² Keď si šiel mladík umyť nohy do rieky, vymrštila sa z vody veľká ryba a chcela mu odhryznúť nohu. Mladík vykríkol.

³ Ale anjel naň zavolal: "Chyť ju a pevne drž!" Mladík rybu uchopil a vytiahol ju na breh.

⁴ Anjel mu povedal: "Vypitvi túto rybu a vezmi jej žlč, srdce a pečeň a schovaj si ich: ostatné vnútornosti vyhoď. Jej žlč, srdce a pečeň možno použiť ako liek."

⁵ Mladík rybu vypitval a žlč, srdce a pečeň si vzal. Časť ryby upiekol a zjedol druhú časť zasolil a odložil.

⁶ Potom šli obaja spoločne ďalej, kým sa nepriblížili k Médsku.

⁷ Vtedy sa mladík opýtal anjela: "Brat Azariáš, aká liečivá sila je v rybom srdci a pečeni a v žlči?"

⁸ Odpovedal mu: "Keď rybie srdce a pečeň spáliš na dym pred mužom alebo ženou, ktorých trápi diabol alebo zlý duch, odíde od nich všetko trápenie a zbavia sa ho naveky.

⁹ Žlč je na potretie očí človeku, keď ich zatiahlo beľmo. Potom sa na beľmo dýchne a oči ozdravejú. -

¹⁰ Keď prišli do Médska a už sa blížili k Ekbatanám,

¹¹ Rafael povedal mladíkovi: "Brat Tobiáš!" On odvetil: "Prosím." On mu povedal: "Túto noc musíme prenocovať u Raguela. Je to tvoj príbuzný a má dcéru, menom Sáru.

¹² Okrem Sáry však nemá ani syna ani inú dcéru. Ty si zo všetkých mužov jeho najbližší príbuzný, aby si ju dostal za ženu. A máš právo, aby si dostal aj majetok jej otca ako dedičstvo. Je to veľmi múdre, statočné a dobré dievča a jej otec je šľachetný človek."

¹³ A dodal: "Ty máš právo, aby si si ju vzal. Počúvaj ma teda, brat môj! Dnes večer budem hovoriť s otcom o dievčati, aby ti ho dal za nevestu. Keď sa vrátime z Rages, urobíme svadbu. Ja viem, že Raguel ti ju nemôže odoprieť a sľúbiť inému. Lebo keby ju dal

¹⁴ Vtedy Tobiáš namietol Rafaelovi: "Brat Azariáš, počul som, že ju už dali siedmim mužom a tí zomreli v tú istú noc vo svojej svadobnej izbe, keď k nej vošli. A počul som o nich rozprávať, že ich zabil zlý duch.

¹⁵ Preto sa bojím, že ju miluje a jej neublíži, ale zabije každého, kto by sa k nej chcel priblížiť. Som jediným synom svojho otca: Bojím sa, aby som nezomrel a nevoviedol život môjho otca a mojej matky do hrobu v bolesti nado mnou. Oni nemajú iného syna, ktorý by ich pochoval."

¹⁶ Anjel mu povedal: "Nepamätáš sa na príkazy svojho otca, ktorý ti nariadil, že si máš vziať manželku zo svojho príbuzenstva? Počúvaj ma teda, brat môj! Nerob si starosti z toho zlého ducha, ale vezmi si ju. Ja viem, že ju dostaneš dnes večer za ženu.

¹⁷ Keď potom vojdeš do svadobnej izby, vezmi časť pečene a srdce ryby a vlož to na žeravú pahrebu z kadidelnice. Zlý duch zacíti vôňu, čo z nej vystúpi, a ujde a už sa pri nej nikdy viac nezjaví.

¹⁸ A keď k nej pôjdeš, najprv obaja vstaňte a modlite sa. Proste nebeského Pána, aby ste dosiahli milosť a spásu. Neboj sa, lebo tebe bola určená od vekov. A ty ju uzdravíš, pôjde s tebou a verím, že budeš z nej mať synov a budú tí ako bratia. Nerob si starosti!"

¹⁹ Keď Tobiáš počul Rafaelove slová, že Sára je jeho sestrou z príbuzenstva jeho otca, tak sa do nej zamiloval, že k nej prilipol celým srdcom.

Príslovia 10,1 – 4

---

¹ Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou. Ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi.

² Nespravodlivo nadobúdané poklady sú neužitočné, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou.

³ Pán nedopustí, aby spravodlivý hladoval, lež zapudzuje žiadostivosť nespravodlivých.

⁴ Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie, naproti tomu ruka pracovitých obohacuje.