Izaiáš 3 – 4

---

¹ Lebo, hľa, Pán, Jahve zástupov, odstráni z Jeruzalema a z Júdska všetku silu a oporu, všetku oporu chleba a všetku oporu vody,

² hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka, čarodeja i starca,

³ päťdesiatnika i vznešeného muža, poradcu, obratného umelca a znalca vo veštení.

⁴ Chlapcov im dám za kniežatá a samopaš zavládne nad nimi.

⁵ Ľudia sa budú vzájomne trýzniť, každý svojho priateľa, chlapec sa vrhne na starca a podliak na vznešeného.

⁶ Keď jeden chytí druhého v otcovom dome: "Máš rúcho, buď nám kniežaťom a táto zrúcanina nech ti je poddaná! -

⁷ odvetí v ten deň: "Nie som ránhojič, veď v mojom dome niet chleba a niet šiat, nerobte ma kniežaťom ľudu!"

⁸ Veru, Jeruzalem sa rúca, Júdsko padá, lebo ich jazyk a ich skutky sú proti Pánovi, navzdory očiam jeho velebnosti.

⁹ Výzor ich tváre svedčí proti nim, svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho; beda ich duši! Veď sebe robia zlo!

¹⁰ Povedzte spravodlivému, že dobre mu, že bude jesť ovocie svojich skutkov.

¹¹ Beda bezbožnému, zle mu! Podľa skutkov jeho rúk sa mu stane.

¹² Dozorcami môjho ľudu sú deti a ženy nad ním panujú. Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia a cestu, ktorou kráčaš, ničia!

¹³ Pán povstal, aby sa pravotil, stojí, aby súdil kmene.

¹⁴ Pán vstúpi do súdu so staršími svojho ľudu, i s jeho kniežatami: "Veď vy ste spásli vinicu, máte v dome korisť od bedára!

¹⁵ Čo chcete? Drvíte môj ľud a rozomieľate tváre bedárov" - hovorí Pán, Jahve zástupov.

¹⁶ Pán hovorí: "Pretože sa dcéry Siona vyvyšujú, vykračujú s napnutým krkom, očami šibú sem a tam, chodia krokom trasľavým a hrkajú retiazkami nôh:

¹⁷ prašivým spraví Pán temä dcér Siona a Jahve ich sluchy obnaží.

¹⁸ V ten deň Pán odstráni ozdobu: obruče nôh, slniečka a mesiačky,

¹⁹ perly, náramky a závoje,

²⁰ turbany, hrkálky, pásy, voňavky a amulety,

²¹ prstene a nosné obrúčky,

²² rúcha, plášte, šatky a kapsičky,

²³ zrkadlá a pláštiky, čiapočky a halienky.

²⁴ V ten deň bude miesto vône zápach a miesto pása povraz, miesto vlnivého účesu plešina, miesto plášťa vrecovina, vypálený znak namiesto krásy.

²⁵ Tvoji mužovia padnú mečom a tvoji hrdinovia vo vojne.

²⁶ Budú kvíliť a smútiť jej brány a spustnutá bude sedieť na zemi.

¹ Sedem žien sa chopí jedného muža v ten deň a povedia: "Svoj chlieb budeme jesť a svoje rúcho obliekať, len tvojím menom nech sa zveme: odstráň našu potupu!"

² V ten deň bude Pánov Výhonok na okrasu a slávu a Plod zeme na velebu a ozdobu zachráneným Izraela.

³ A ten, kto zostane na Sione a kto zvýši v Jeruzaleme, svätým sa bude nazývať, každý zapísaný v Jeruzaleme pre život,

⁴ až zmyje Pán škvrnu dcér Siona a od Jeruzalema odstráni jeho krv duchom súdu a duchom zápalu.

⁵ A Pán stvorí nad každým miestom vrchu Sion, i tam, kde ho vzývajú, oblak vo dne a dym a žiaru plamenného ohňa v noci, áno, nad celou slávou bude stan.

⁶ A bude strechou tienistou vo dne pred horúčavou a úkrytom a útočišťom pred víchricou a pred dažďom.

Tobiáš 3 – 4

---

¹ So zarmútenou dušou som vzdychal a plakal. A vzlykavo som sa začal modliť:

² "Pane, ty si spravodlivý a spravodlivé sú všetky tvoje skutky. Všetky tvoje cesty sú milosrdenstvo a pravda; ty súdiš celý svet.

³ Teraz si, Pane, spomeň na mňa a zhliadni na mňa! Netrestaj ma za moje hriechy, ani za hriechy a nedbalosť mojich otcov, ktorými sme sa previnili proti tebe,

⁴ lebo sme neposlúchali tvoje prikázania. Preto si nás vydal za korisť, do zajatia a na smrť, aby sme boli na posmech, ohováranie a potupu u všetkých národov, medzi ktoré si nás rozohnal.

⁵ Aj teraz sú správne všetky tvoje súdy, keď ma tresceš za moje hriechy a za hriechy mojich otcov, lebo sme nezachovávali tvoje prikázania a nekráčali sme po ceste tvojej pravdy.

⁶ Urob teda teraz so mnou, ako sa ti páči; a rozkáž odňať môj život, aby som odišiel z povrchu zeme a obrátil sa na prach. Je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť, lebo som musel počúvať nepravdivé výčitky a je mi veľmi smutno. Rozkáž, Pane, nech ma opustí táto tieseň; prepusť ma do večného príbytku a neodvracaj odo mňa svoju tvár, Pane! Lepšie je pre mňa zomrieť, ako skusovať takú veľkú tieseň vo svojom živote a počúvať také potupné výčitky."

⁷ V ten istý deň aj Sára, dcéra Raguela, čo býval v médskom meste Ekbatany, počula od jednej slúžky svojho otca potupné výčitky.

⁸ Bola totiž vydatá za siedmich mužov a zloduch Asmodej ich zabil prv, než k nej vošli ako k manželke. Slúžka jej povedala: "Ty hrdúsiš svojich mužov! Vydala si sa už za siedmich mužov a ani s jedným si neokúsila šťastie.

⁹ Prečo s nami tak tvrdo zaobchádzaš? Preto, že ti zomreli mužovia? Choď za nimi! Nech už nikdy nevidíme z teba ani syna ani dcéru!"

¹⁰ V ten deň Sára veľmi zosmutnela a plakala. Vyšla do hornej izby svojho otca a chcela sa obesiť. No potom sa zamyslela a povedala si: "To by potupovali môjho otca a hovorili by: "Mal si jedinú milovanú dcéru, a ona sa ti z nešťastia obesila." A tak by som zarmútila svojho starého otca a priviedla by som ho do hrobu. Lepšie bude, ak sa neobesím, ale budem úpenlivo prosiť Pána, aby som zomrela a nemusela už počúvať hanebné výčitky v tomto živote."

¹¹ V tej chvíli vystrela ruky k obloku a modlila sa: "Zvelebený si, Pane, milosrdný Bože, a zvelebené je tvoje sväté a vznešené meno naveky. Nech ťa velebia všetky tvoje diela naveky.

¹² A teraz, Pane, obraciam svoju tvár a svoje oči k tebe.

¹³ Rozkáž, aby som odišla z povrchu zeme a nemusela už počúvať hanebné výčitky.

¹⁴ Ty vieš, Pane, že som čistá od akejkoľvek nečistoty s mužom

¹⁵ a nepoškvrnila som svoje meno ani meno môjho otca v krajine zajatia. Som jediná dcéra svojho otca: On nemá syna, ktorý by zaujal jeho dedičstvo, a nemá ani brata ani blízkeho príbuzného, aby som sa mohla stať jeho manželkou. Už mi zomrelo sedem mužov: načo mám ešte žiť?! Ale ak nechceš, aby som zomrela, zhliadni na mňa, Pane, a zmiluj sa nado mnou, aby som už viac nemusela počúvať potupné výčitky."

¹⁶ V tej istej chvíli bola vypočutá modlitba obidvoch pred Božou velebou

¹⁷ a bol poslaný Rafael uzdraviť obidvoch: Tóbimu odstrániť beľmo z očí, aby očami videl Božie svetlo, a Raguelovu dcéru Sáru dať Tóbiho synovi Tobiášovi za manželku a oslobodiť ju od zloducha Asmodeja. Veď podľa práva patrila Tobiášovi, a nie tým všetkým, čo si ju chceli vziať. V tú istú chvíľu sa Tóbi vrátil z nádvoria do svojho domu a Raguelova dcéra Sára zostúpila z hornej izby.

¹ V ten deň si Tóbi spomenul na peniaze, ktoré uložil u Gabaela v médskom Rages.

² A povedal si v duchu: "Žiadal som si smrť! Mal by som teda zavolať svojho syna Tobiáša a povedať mu o tých peniazoch prv, ako zomriem!"

³ I zavolal svojho syna Tobiáša, ten prišiel k nemu a on mu povedal: "Syn môj, keď zomriem, dôstojne ma pochovaj! Cti si svoju matku a neopúšťaj ju po všetky dni jej života! Rob, čo sa jej páči, a ničím nezarmucuj jej ducha!

⁴ Pamätaj, syn môj, na to, že podstúpila veľa nebezpečenstiev pre teba, keď si bol v jej lone! Keď zomrie, pochovaj ju v jednom hrobe vedľa mňa!

⁵ Po všetky dni svojho života pamätaj, syn môj, na Pána a neopováž sa zhrešiť a prestúpiť jeho príkazy! Konaj dobro po všetky dni svojho života a nechoď po cestách neprávosti!

⁶ Ak sa budeš usilovať o pravdu, budeš mať úspech vo svojich dielach ako všetci, čo konajú spravodlivosť.

⁷ Svoj majetok používaj, syn môj, na skutky milosrdenstva! Nikdy neodvracaj svoju tvár od chudobného, aby sa neodvrátila Božia tvár od teba!

⁸ Konaj skutky milosrdenstva, syn môj, podľa toho, koľko máš! Ak máš veľa, dávaj z toho viac; ak máš málo, neboj sa konať dobro aj z mála!

⁹ Tak si pripravíš dobrý poklad na deň núdze.

¹⁰ Veď milosrdenstvo oslobodzuje od smrti a chráni pred cestou do temnôt.

¹¹ Ten, kto koná skutky milosrdenstva, prináša Najvyššiemu dar, ktorý sa mu ľúbi.

¹² Chráň sa, syn môj, každého smilstva. A najmä manželku si vezmi z potomstva svojich otcov. Neber si cudzinku, ktorá nie je z kmeňa tvojho otca, lebo sme synmi prorokov. Noe, Abrahám, Izák a Jakub sú naši prví praotcovia. Pamätaj, syn môj, že oni všetci si

¹³ Preto, syn môj, miluj svojich bratov a nevyvyšuj sa v srdci nad bratmi, synmi a dcérami svojho ľudu, a z nich si vezmi ženu. Pýcha je prameňom skazy a veľkého nepokoja. V záhaľčivosti je zas veľká chudoba a bieda, lebo záhaľka je matka hladu.

¹⁴ Nech neostane u teba mzda nijakého človeka, ktorý bude u teba pracovať, ale daj mu hneď výplatu. Ak budeš takto slúžiť Bohu, dostaneš aj ty odmenu. Daj pozor, syn môj, na to, čo robíš, a svojím správaním ukáž, že si dobre vychovaný.

¹⁵ Čo sa nepáči tebe, nerob ani ty inému! Nepi víno až po opilosť a nech ťa nesprevádza opilstvo na tvojej ceste.

¹⁶ O svoj chlieb sa podeľ s hladným a o svoj odev s nahým! Z toho, čoho máš dosť, rob dobro a tvoje oko nech nie je skúpe, keď konáš dobro.

¹⁷ Rozdávaj štedro svoj chlieb a lej svoje víno pri pohrebe spravodlivých, ale nedávaj ich hriešnikom!

¹⁸ Hľadaj radu u každého múdreho človeka a nepohrdni nijakou užitočnou radou!

¹⁹ V každom čase dobroreč Pánovi, svojmu Bohu, a pros ho, aby ti bol vodcom na cestách, aby sa ti vydarili všetky činy a zámery. Lebo ani jeden národ nemá v moci svoj zámer, ale všetko dobré im dáva sám Pán. Veď koho chce, toho Pári pozdvihne, a koho chce, toho poníži až na dno podsvetia. Pamätaj teda, syn môj, na tieto príkazy a nedovoľ, aby sa ti vytratili zo srdca.

²⁰ A teraz, syn môj, chcem ti niečo povedať: Uložil som u Gabriho syn Gabaela v médskom Rages desať talentov striebra.

²¹ Neboj sa, syn môj, že sme schudobneli. Budeš mať veľké bohatstvo, ak sa budeš báť len Boha a chrániť sa akéhokoľvek hriechu a robiť dobre pred Pánom, svojím Bohom."

Príslovia 9,13 – 18

---

¹³ Pochabou ženou vášeň lomcuje a vyzná sa len v zvádzaní.

¹⁴ Vysedá predo dvermi svojho príbytku na stolci v meste vysoko,

¹⁵ by pozývala vôkolidúcich, čo mieria priamo, kam im treba ísť.

¹⁶ "Kto je hlúpy, nech zabočí sem!" A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:

¹⁷ "Ukradnutá voda je sladšia a pokútny chlieb je chutnejší!"

¹⁸ Ale nevie, že sú tam tiene (a že) jej pozvaní sú v priepadlisku podsvetia.