2. Kráľov 22

---

¹ Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Idida, dcéra Hadaiáša z Baskatu.

² Robil, čo sa páči Pánovi, išiel celkom po ceste svojho otca Dávida a neodklonil sa ani napravo, ani naľavo.

³ V osemnástom roku kráľa Joziáša poslal kráľ pisára Safana, syna Asliáša, syna Mesulama, do Pánovho chrámu s odkazom:

⁴ "Choď k veľkňazovi Helkiášovi, nech vysype peniaze prinesené do Pánovho chrámu, ktoré nazbierali strážcovia prahu od ľudu,

⁵ a nech ich odovzdá dielovedúcim, ktorí majú dozor v Pánovom chráme. Oni nech ich dajú robotníkom, ktorí sú v Pánovom chráme a opravujú poruchy Pánovho chrámu,

⁶ tesárom, staviteľom, murárom a nech zaopatria drevo a tesaný kameň na opravu chrámu!

⁷ Ale nech s nimi neúčtujú odovzdané peniaze, lebo oni robia poctivo!"

⁸ Vtedy povedal veľkňaz Helkiáš pisárovi Safanovi: "Našiel som Knihu zákona v Pánovom chráme." Helkiáš Knihu odovzdal Safanovi a on ju prečítal.

⁹ Potom išiel pisár Safan ku kráľovi a podal kráľovi správu: "Tvoji sluhovia vysypali peniaze, ktoré bolí v chráme, a odovzdali ich dielovedúcim, čo majú dozor v Pánovom chráme."

¹⁰ A pisár Safan oznámil kráľovi: " Kňaz Helkiáš mi dal knihu." A Safan ju čítal pred kráľom.

¹¹ Keď kráľ počul slová Knihy zákona, roztrhol si rúcho.

¹² A kráľ rozkázal kňazovi Helkiášovi, Safanovmu synovi Achikamovi, Michovmu synovi Achoborovi, pisárovi Safanovi a kráľovmu sluhovi Asaiášovi:

¹³ "Choďte a dopytujte sa za mňa, za ľud a za celé Júdsko Pána o obsahu tejto nájdenej knihy. Lebo je veľký Pánov hnev, ktorý sa roznietil proti nám, pretože naši otcovia nepočúvali slová tejto knihy, aby robili podľa toho, čo je v nej predpísané."

¹⁴ Kňaz Helkiáš, Achikam, Achobor, Safan a Asaiáš išli k prorokyni Holde, manželke Seluma, syna Tekuu, syna Araása, strážcu šiat. Bývala v Jeruzaleme v druhom okrese. Keď s ňou hovorili,

¹⁵ odpovedala im: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal:

¹⁶ Toto hovorí Pán: Veru ja privediem nešťastie na toto miesto a na jeho obyvateľov; všetko to, čo stojí v knihe, ktorú čítal kráľ Júdu.

¹⁷ Pretože opustili mňa a pálili tymian iným bohom, aby ma popudzovali každým činom svojich rúk, vzbĺkne môj hnev proti tomuto miestu a nevyhasne.

¹⁸ Kráľovi Júdska, ktorý vás poslal dopytovať sa u Pána, povedzte: Toto hovorí Pán, Boh Izraela:

¹⁹ Pretože zmäklo tvoje srdce, keď si počul tieto slová, a pokoril si sa pred Pánom; keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že bude pusté a prekliate; že si si roztrhol rúcho a plakal si predo mnou, aj ja som (ťa) vyslyšal, hovorí Pán.

²⁰ Preto ťa ja vezmem k tvojim otcom, v pokoji sa dostaneš do svojho hrobu a tvoje oči neuvidia všetko to nešťastie, ktoré ja privediem na toto miesto." A zopakovali to kráľovi.

2. Kroník 33

---

¹ Manasses mal dvanásť rokov, keď začal kraľovať, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme.

² Robil, čo sa Pánovi nepáči, podľa ošklivostí národov, ktoré Pán vyhnal pred Izraelitmi.

³ Zasa postavil výšiny, ktoré dal zbúrať jeho otec Ezechiáš, postavil oltáre Bálovi, narobil ašier, klaňal sa celému nebeskému vojsku a slúžil mu.

⁴ Staval oltáre aj v Pánovom dome, o ktorom Pán povedal: "V Jeruzaleme bude moje meno naveky."

⁵ Postavil totiž v oboch nádvoriach Pánovho chrámu oltáre celému nebeskému vojsku.

⁶ Previedol svojich synov cez oheň v údolí Benenom, zaoberal sa veštením, čarodejníctvom a zariekaním, obstaral si vyvolávačov duchov a hádačov, robil teda množstvo vecí, ktoré sa Pánovi nepáčia, aby ho popudzoval.

⁷ Aj vyrezávanú sochu, ktorú urobil, postavil v Božom dome, o ktorom Pán povedal Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: "V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, Položím svoje meno naveky.

⁸ A nedopustím viac, aby Izrael vykročil z krajiny, ktorú som určil vašim otcom, ak budú bedlivo zachovávať všetko, čo som im prikázal prostredníctvom Mojžiša v celom zákone, v predpisoch a ustanoveniach."

⁹ Ale Manasses zviedol Júdsko a obyvateľov Jeruzalema, aby konali horšie ako národy, ktoré Pán vyhubil spred Izraelitov.

¹⁰ A Pán hovoril Manassesovi a jeho ľudu, ale nedbali naň.

¹¹ Preto Pán priviedol proti nim vodcov vojska, ktoré mal asýrsky kráľ. Oni chytili Manassesa do hákov, spútali ho dvojitými okovami a odviedli do Babylonu.

¹² Ale keď bol v úzkosti, uprosoval Pána, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Pánom, Bohom svojich otcov,

¹³ a modlil sa k nemu. I dal sa mu uprosiť, vypočul jeho modlitbu a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Manasses poznal, že Pán je Boh.

¹⁴ Po tomto postavil múr z vonkajšej strany Dávidovho mesta v údolí západne od Gihonu až po vchod do Rybnej brány a viedol ho okolo Ofelu. Urobil ho veľmi vysoký a v každom opevnenom meste Júdska usadil vojvodcov.

¹⁵ Odstránil cudzích bohov a sochu z Pánovho domu i všetky oltáre, ktoré postavil na vrchu Pánovho domu a v Jeruzaleme, a vyhodil ich von z mesta.

¹⁶ Postavil Pánov oltár a obetoval na ňom pokojné a oslavné obety a prikázal Júdovcom, aby slúžili Pánovi, Bohu Izraela.

¹⁷ Ale ľud ešte obetoval na výšinách, ibaže Pánovi, svojmu Bohu.

¹⁸ Ostatok Manassesových dejín, jeho modlitba k Bohu i reči prorokov, ktorí mu hovorili v mene Pána, Izraelovho Boha, sú napísané v Dejinách izraelských kráľov.

¹⁹ Jeho modlitba, vypočutie, všetky jeho hriechy, nevera a miesta, na ktorých pred svojím pokorením vybudoval výšiny a postavil ašery a sochy, sú opísané v Príbehoch Hozaiáša.

²⁰ Potom sa Manasses uložil k svojim otcom a pochovali ho v jeho dome. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amon. -

²¹ Amon mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme.

²² Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako robil jeho otec Manasses. Amon obetoval všetkým sochám, ktoré urobil jeho otec Manasses, a slúžil im.

²³ Ale pred Pánom sa nepokoril, ako sa pokoril jeho otec Manasses, ba on, Amon, zväčšil vinu.

²⁴ Sprisahali sa proti nemu jeho sluhovia a zabili ho v jeho dome.

²⁵ Ale vidiecky ľud pobil všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Amonovi, a vidiecky ľud ustanovil namiesto neho za kráľa jeho syna Joziáša.

Príslovia 7

---

¹ Zachovaj moje slová, syn môj, a moje prikázania si uchovaj!

² Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť a moje naučenie ako svoju očnú zrenicu!

³ Priviaž si ich na prsty, napíš ich na tabuľu svojho srdca!

⁴ Povedz múdrosti: "Ty si moja sestra" a dôvernicou volaj rozumnosť,

⁵ aby ťa zachránila od manželky blížneho, od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami.

⁶ Keď som (tak) oknom svojho domu (pozeral), vyzeral spoza mriežky svojho obloka

⁷ a zahľadel som sa na neskúsených, videl som medzi synmi mladíka, čo rozum potratil.

⁸ Poza roh išiel ulicou a vykračoval po ceste k jej domovu

⁹ na mrku, keď sa nachyľoval deň. keď spúšťala sa noc a (hustla) tma.

¹⁰ Zrazu mu akási žena vyšla v ústrety v odedzi smilnice a s potmehúdskym zámerom;

¹¹ náruživosť ňou zmietala a (bola) opovážlivá, jej nohy nemali v jej dome spočinku.

¹² Hneď bola na ulici a hneď na námestí a striehla poza každý roh.

¹³ I dolapila ho a vtlačila mu bozk, tvár sa jej nezapýrila, keď povedala mu:

¹⁴ "Pokojné obety som bola podlžná, v dnešný deň som svoje sľuby splnila.

¹⁵ Preto som ti vyšla v ústrety v túžbe vidieť ťa a nájsť.

¹⁶ Tkanicami som povystužovala svoje ležadlo, pestrofarebným plátnom egyptským.

¹⁷ Napustila som myrhou svoju postieľku, aloou a škoricou.

¹⁸ Poď, spíjajme sa ľúbosťou až do rána, vychutnávajme samopaš!

¹⁹ Veď muža doma niet, vybral sa na ďalekú púť.

²⁰ Vrecúško s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca."

²¹ Naklonila ho mnohým prehováraním, zviedla ho lichôtkami svojich pier.

²² Šiel za ňou, pochábeľ, ako vôl, keď ho vedú na jatku, a ako jeleň, čo sa zapletáva do puta,

²³ kým pečeň prevŕta mu šíp, ako keď vták sa rúti do slučky a nevie, že mu ide o život.

²⁴ Nuž teda, syn môj, počúvajže ma a všímaj si slov mojich úst:

²⁵ Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky!

²⁶ Lebo je množstvo zabitých, čo zrazila, a veľký počet tých, čo bez výnimky zmárnila.

²⁷ Jej dom je cesta do pekla, čo zvádza dolu do komôr, kde býva smrť.