2. Kráľov 21

---

¹ Manasses mal dvanásť rokov, keď začal kraľovať, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Hafsiba.

² Robil, čo sa Pánovi nepáči, podľa ošklivostí národov, ktoré Pán vyhnal pred Izraelitmi.

³ Zasa postavil výšiny, ktoré dal zbúrať jeho otec Ezechiáš, postavil oltáre Bálovi, urobil Ašeru, ako urobil izraelský kráľ Achab, klaňal sa celému nebeskému vojsku a slúžil mu.

⁴ Staval oltáre aj v Pánovom chráme, o ktorom Pán povedal: "V Jeruzaleme položím svoje meno."

⁵ Postavil totiž v oboch nádvoriach Pánovho chrámu oltáre celému nebeskému vojsku.

⁶ Previedol svojho syna cez oheň, zaoberal sa veštením a čarodejníctvom, obstaral si vyvolávačov duchov a hádačov, robil teda množstvo vecí, ktoré sa Pánovi nepáčia, aby ho popudzoval.

⁷ Aj sochu Ašery, ktorú urobil postavil v chráme, o ktorom Pán povedal Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: "V tomto chráme a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, položím svoje meno naveky.

⁸ A nedopustím viac, aby Izrael vykročil z krajiny, ktorú som dal ich otcom, ak budú bedlivo zachovávať všetko, čo som im prikázal, a všetky zákony, ktoré im dal môj služobník Mojžiš."

⁹ Lenže neposlúchli a Manasses ich zviedol, že konali horšie ako národy, ktoré Pán vyhubil spred Izraelitov.

¹⁰ A Pán hovoril prostredníctvom svojich sluhov prorokov:

¹¹ "Pretože Manasses, kráľ Júdu, páchal tieto ohavnosti a konal horšie, než konali pred ním Amorejčania, ba svojimi modlami zviedol aj Júdu na hriech,

¹² toto hovorí Pán, Boh Izraela: Hľa, ja privediem nešťastie na Jeruzalem a na Júdu, že každému, kto bude o tom počuť, bude cvendžať v obidvoch ušiach.

¹³ A na Jeruzalem roztiahnem mieru Samárie a váhu Achabovho domu a Jeruzalem vytriem, ako sa vytiera misa: vyutiera sa a obráti hore dnom:

¹⁴ Tak zavrhnem zvyšky svojho dedičstva a vydám ich do ruky ich nepriateľov. Budú korisťou a plenom pre všetkých nepriateľov,

¹⁵ pretože robili, čo sa mne nepáči, a popudzovali ma odo dňa; čo ich otcovia vyšli z Egypta, až po dnešný deň."

¹⁶ Manasses vylieval aj nevinnú krv v takom veľkom množstve, že vrchom naplnila Jeruzalem, okrem hriechu, na ktorý naviedol Júdu, keď robil, čo sa Pánovi nepáči.

¹⁷ Ostatok Manassesových dejín, všetko, čo vykonal, i hriech, ktorý spáchal, je opísaný v Knihe letopisov júdskych kráľov.

¹⁸ Potom sa Manasses uložil k svojim otcom a pochovali ho v záhrade jeho domu, v záhrade Ozu. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amon. -

¹⁹ Amon mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Mesalemet, dcéra Harusa z Jeteby.

²⁰ Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako robil jeho otec Manasses.

²¹ Kráčal celkom po ceste, po ktorej išiel jeho otec, slúžil modlám, ktorým slúžil jeho otec, a klaňal sa im.

²² Opustil Pána, Boha svojich otcov, a nekráčal po Pánovej ceste.

²³ Amonovi sluhovia sa sprisahali proti nemu a kráľa zabili v jeho dome.

²⁴ Ale vidiecky ľud pobil všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Amonovi, a vidiecky ľud ustanovil namiesto neho za kráľa jeho syna Joziáša.

²⁵ Ostatok Amonových dejín, čo vykonal, je opísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.

²⁶ Pochovali ho v jeho hrobe, v záhrade Ozu. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joziáš.

2. Kroník 32

---

¹ Po týchto udalostiach a vernosti prišiel asýrsky kráľ Sennacherib, vnikol do Júdska, utáboril sa proti opevneným mestám a rozkázal, aby mu ich dobyli.

² Keď Ezechiáš videl, že prišiel Sennacherib a že pomýšľa zaútočiť na Jeruzalem,

³ radil sa so svojimi kniežatami a bojovníkmi, aby sa uzavreli vody prameňov, ktoré sú von z mesta. Oni súhlasili.

⁴ Zišlo sa teda množstvo ľudu a pozapchávali všetky pramene aj potok, ktorý prúdi cez krajinu, a vraveli: "Prečo by mali asýrski králi, keď prídu, nájsť dostatok vody?!"

⁵ A opevňoval sa. Postavil múr všade, kde boli trhliny, vystaval na ňom veže a zvonku druhý múr, opevnil Melo, Dávidovo mesto, a dal narobiť množstvo striel a štítov.

⁶ Nad vojskom ustanovil vojvodcov, zhromaždil ich na priestranstvo pri bráne mesta a hovoril im k srdcu:

⁷ "Buďte zmužilí a pevní, nebojte sa a nestrachujte sa asýrskeho kráľa ani celého zástupu, ktorý je s ním, lebo s vami je ich viac ako s ním.

⁸ S ním je telesné rameno, ale s nami je Pán, náš Boh, aby nám pomáhal a viedol naše boje." A ľud sa spoľahol na slová júdskeho kráľa Ezechiáša.

⁹ Po tomto poslal asýrsky kráľ Sennacherib svojich sluhov do Jeruzalema - sám s celou svojou mocou bol pri Lachise - k júdskemu kráľovi Ezechiášovi a ku všetkým Júdovcom, ktorí boli v Jeruzaleme, s odkazom:

¹⁰ "Takto hovorí Sennacherib, kráľ Asýrska: Na čo sa vy spoliehate, že sedíte v obkľúčenom Jeruzaleme?

¹¹ Nezavádza vás Ezechiáš, aby vás umoril hladom a smädom, keď vám hovorí: "Pán, náš Boh, nás vyslobodí z ruky asýrskeho kráľa?"

¹² Či nie Ezechiáš odstránil jeho výšiny a jeho oltáre a rozkázal Júdovi a Jeruzalemu: "Pred jedným oltárom sa budete klaňať a na ňom budete páliť tymian!?

¹³ A neviete, čo som urobil ja a moji otcovia všetkým národom krajín? Mohli bohovia národov tých krajín vyslobodiť svoju krajinu z mojej ruky?

¹⁴ Ktorý zo všetkých bohov tých krajín, ktoré moji otcovia dali do kliatby, mohol vyslobodiť svoj ľud z mojej ruky? A váš Boh by vás mal vyslobodiť z mojej ruky?

¹⁵ Nuž nech vás Ezechiáš neklame a nech vás takto nezavádza! Neverte mu, lebo nijaký boh nijakého národa a kráľovstva nemohol vyslobodiť svoj ľud z mojej ruky a z ruky mojich otcov. Tým menej vás môže váš Boh vyslobodiť z mojej ruky!"

¹⁶ Aj iné hovorili jeho sluhovia proti Pánovi, Bohu, a proti jeho sluhovi, Ezechiášovi.

¹⁷ Aj listy písal, aby sa rúhal Pánovi, Izraelovmu Bohu, a aby hovoril proti nemu: "Ako bohovia národov tých krajín nevyslobodili svoj národ z mojej ruky, tak nevyslobodí ani Ezechiášov Boh svoj národ z mojej ruky."

¹⁸ A veľkým hlasom volali po židovsky jeruzalemskému ľudu, ktorý bol na múre; chceli ich nastrašiť a zaplašiť, aby sa zmocnili mesta.

¹⁹ Hovorili proti Bohu Jeruzalema ako proti bohom národov zeme, ktorí sú dielom ľudských rúk.

²⁰ Preto sa kráľ Ezechiáš a prorok Izaiáš, Amosov syn, modlili a volali do neba.

²¹ A Pán poslal anjela, ktorý zahubil všetkých udatných bojovníkov, vodcov a kniežatá v tábore asýrskeho kráľa, takže sa so zahanbenou tvárou vrátil do svojej krajiny. Vošiel do domu svojho boha a tam ho zabili mečom tí, čo vyšli z jeho útrob.

²² Pán teda vyslobodil Ezechiáša a obyvateľov Jeruzalema z ruky asýrskeho kráľa Sennacheriba a z ruky všetkých a doprial im pokoj zo všetkých strán.

²³ A mnohí doniesli dar Pánovi do Jeruzalema a skvosty júdskemu kráľovi Ezechiášovi, ktorý potom vzrástol v očiach všetkých národov. -

²⁴ V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I modlil sa k Pánovi a on k nemu hovoril a dal mu znamenie.

²⁵ Ale Ezechiáš sa neodplatil podľa preukázaného dobrodenia, lebo mu spyšnelo srdce. Preto prišiel hnev naňho, na Júdsko i na Jeruzalem.

²⁶ Ale Ezechiáš sa potom za pýchu svojho srdca pokoril, aj on aj obyvatelia Jeruzalema, preto na nich neprišiel Pánov hnev za Ezechiášových čias.

²⁷ Ezechiáš mal veľmi veľké bohatstvo a slávu, nahromadil si poklady striebra, zlata, drahokamov, voňaviek, štítov a rozličných krásnych nádob,

²⁸ skladištia na úrodu obilia, muštu a oleja, stajne pre najrozličnejšie zvieratá a košiare pre stáda.

²⁹ Postavil si mestá a mal veľké stáda oviec a dobytka, lebo mu Boh dal veľmi veľký majetok.

³⁰ On, Ezechiáš, uzavrel horný výtok gihonských vôd a viedol ich dolu na západ, do Dávidovho mesta. Ezechiáš mal v každom podnikaní úspech.

³¹ Ale pri posloch babylonských kniežat, ktorých poslali dopytovať sa o zázraku, čo sa stal v krajine, opustil ho Boh, aby ho skúšal a poznal všetko, čo má v srdci.

³² Ostatok Ezechiášových dejín a jeho nábožnosť je opísaná vo Videní proroka Izaiáša, Amosovho syna, a v Knihe kráľov Júdu a Izraela.

³³ Potom sa Ezechiáš uložil k svojim otcom a pochovali ho pri výstupe k hrobom Dávidových synov. Keď zomrel, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema mu preukázali česť. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Manasses.

Žalm 145

---

¹ Dávidov chválospev. Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, a tvoje meno velebiť navždy a naveky.

² Budem ťa velebiť každý deň a tvoje meno chváliť navždy a naveky.

³ Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, tvoju veľkosť nemožno preskúmať.

⁴ Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc.

⁵ Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby a rozprávajú o tvojich zázrakoch.

⁶ Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných a rozprávajú o tvojej veľkosti.

⁷ Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti a plesajú nad tvojou spravodlivosťou.

⁸ Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý.

⁹ Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.

¹⁰ Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela a tvoji svätí nech ťa velebia.

¹¹ Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva a o tvojej moci nech hovoria;

¹² nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky i slávu a velebu tvojho kráľovstva.

¹³ Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia. Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

¹⁴ Pán podopiera všetkých, čo klesajú, a dvíha všetkých skľúčených.

¹⁵ Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba a ty im dávaš pokrm v pravý čas.

¹⁶ Otváraš svoju ruku a dobrotivo nasycuješ všetko živé.

¹⁷ Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

¹⁸ Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.

¹⁹ Vyplní želanie bohabojných, vyslyší ich modlitbu a zachráni ich.

²⁰ Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, a ničí všetkých hriešnikov.

²¹ Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu a všetko živé nech jeho sväté meno velebí navždy a naveky.