2. Kráľov 16

---

¹ V sedemnástom roku Romeliášovho syna Pekacha sa stal kráľom Achaz, syn júdskeho kráľa Joatama.

² Achaz mal dvadsať rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Nerobil, čo sa páči Pánovi, jeho Bohu, ako jeho otec Dávid.

³ Išiel po ceste izraelských kráľov, dokonca aj svojho syna previedol cez oheň podľa ohavností pohanov, ktorých Pán vyhnal spred Izraela.

⁴ Obetoval a pálil tymian na výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným stromom.

⁵ Vtedy prišiel aramejský kráľ Rasin a izraelský kráľ, Romeliášov syn Pekach, do boja proti Jeruzalemu. Doliehali na Achaza, ale nevládali ho premôcť.

⁶ V tom čase aramejský kráľ Rasin získal zase Aramejsku Elat a vyhnal z Elatu Júdovcov. Edomčania vtiahli do Elatu a bývajú tam až po dnešný deň.

⁷ Ale Achaz poslal poslov k asýrskemu kráľovi Tiglatpilésarovi s odkazom: "Som ti sluhom a synom. Poď hore a vysloboď ma z ruky aramejského kráľa a z ruky izraelského kráľa, ktorí sa pozdvihli proti mne!

⁸ Pritom vzal Achaz striebro a zlato, ktoré bolo v Pánovom chráme a v pokladnici kráľovského paláca, a poslal ho do daru asýrskemu kráľovi.

⁹ Asýrsky kráľ privolil. I vyrazil asýrsky kráľ proti Damasku a zaujal ho a odviedol ho do zajatia do Kiru. Rasina však zabil.

¹⁰ Kráľ Achaz išiel do Damasku v ústrety asýrskemu kráľovi Tiglatpilésarovi a videl oltár, ktorý bol v Damasku. Vtedy kráľ Achaz poslal kňazovi Uriášovi rozmery a vzorec celej výstavby oltára

¹¹ a kňaz Uriáš oltár postavil. Kňaz Uriáš ho urobil celkom tak, ako to objednal kráľ Achaz z Damasku, skôr ako došiel kráľ Achaz z Damasku.

¹² Keď kráľ prišiel z Damasku a uvidel oltár, kráľ sa priblížil k oltáru a vystúpil naň,

¹³ pálil svoj celopal a potravinovú obetu, vylieval svoju obetu nápojovú a vykrápal krv svojich pokojných obiet na oltár.

¹⁴ Kovový oltár však, ktorý bol pred Pánom, dal odstrániť spred chrámu, spomedzi (nového) oltára Pánovho chrámu. Postavil ho po boku (nového) oltára na sever.

¹⁵ A kráľ Achaz prikázal kňazovi Uriášovi: "Na veľkom oltári prinášaj ranný celopal, večernú potravinovú obetu, kráľovský celopal i jeho potravinovú obetu, celopal všetkého ľudu krajiny i jeho potravinovú obetu aj ich obetu nápojovú. A všetku krv celopalov a žertiev vykrápaj naň. S kovovým oltárom si to ešte rozmyslím."

¹⁶ Kňaz Uriáš robil všetko, ako mu rozkázal kráľ Achaz.

¹⁷ Potom dal kráľ Achaz polámať ryté podstavce a odstrániť z nich nádoby. Aj more zložil z kovových býkov, ktoré boli pod ním, a položil ho na kamennú podlahu.

¹⁸ Aj sobotňajšiu izbu, ktorú postavili v chráme, a vonkajší kráľov vchod dal odstrániť z Pánovho chrámu kvôli asýrskemu kráľovi.

¹⁹ Ostatok Achazových dejín, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.

²⁰ Potom sa Achaz uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ezechiáš.

Micheáš 1 – 4

---

¹ Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Micheášovi z Morasti v dňoch júdskych kráľov Joatama Achaza a Ezechiáša, ktoré dostal vo videní o Samárii a Jeruzaleme.

² Počujte, všetky národy, pozoruj, zem a čo ju napĺňa, nech je Pán svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu.

³ Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme.

⁴ I roztekajú sa pod ním vrchy a údolia sa roztvárajú ako vosk pred ohňom, ako voda vyliata na svah.

⁵ Pre Jakubov hriech je to všetko, pre zločin Izraelovho domu. Čo je Jakubov hriech? Či nie Samária? A čo sú výšiny Júdu? Či nie Jeruzalem?

⁶ Zo Samárie urobím hŕbu na poli a pozemok pre vinicu; jej kamene pohádžem do doliny a jej základy odhalím.

⁷ Všetky jej modly rozbijú, všetky jej dary spália ohňom, všetky jej obrazy spustoším, veď' sú nazbierané zo mzdy pobehlice a budú zasa mzdou pobehlice.

⁸ Preto budem nariekať a kvíliť, budem chodiť bosý a nahý, budem nariekať ako šakaly a smútiť ako pštrosy.

⁹ Lebo jej rana je nezahojiteľná, lebo došla k Júdovi, došla až k bráne môjho ľudu, k Jeruzalemu.

¹⁰ V Gete neohlasujte, v Aku neplačte. V Bet Afre sa v prachu váľajte!

¹¹ Prejdiže si, obyvateľka Šafiru potupená nahotou! Nevyjde obyvateľka Sánanu. Nárek v Bet Haeseli odňal od vás podporu.

¹² Čaká na šťastie obyvateľka Marotu, hoci nešťastie zostúpilo od Pána k bráne Jeruzalema.

¹³ Zapriahni do voza tátoše, obyvateľka Lachisu. Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol, že sa u teba našli zločiny Izraela.

¹⁴ Preto dajú odbytné Morešet Gatu; domy Akzibu budú sklamaním pre kráľov Izraela.

¹⁵ Ešte ti privediem dediča, obyvateľka Maresy; až k Odolamu pôjde sláva Izraela.

¹⁶ Ohoľ sa a ostrihaj pre svojich rozkošných synov, rozšír si plešinu ako sup, lebo sa odsťahujú od teba.

¹ Beda tým, čo vymýšľajú zlo a pášu zločin na svojich lôžkach; keď svitne ráno, prevedú ho, lebo majú moc v rukách.

² Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho, ak domy, zoberú ich; spáchajú násilie na mužovi i jeho dome, na človeku i jeho dedičstve.

³ Preto takto hovorí Pán: "Hľa, ja vymyslím proti tomuto rodu zlo, z ktorého si nevytiahnete hrdlo, ani nebudete vykračovať vzpriamení, lebo je to zlý čas.

⁴ V ten deň vyrieknu o vás porekadlo a žialiť budú žalospevom. Povedia: "Úplne sme spustošení, dedičstvo môjho ľudu zamenil - ako mi ho berie! - Tým, čo nás odvedú, rozdelili naše pole."

⁵ Preto nebudeš mať nikoho, kto by hodil povrázok pri žrebovaní v zhromaždení Pánovom."

⁶ "Nerečni!" rečnia, "netreba týmto rečniť, nepríde potupa !"

⁷ Takáto reč, dom Jakubov! Či je Pán netrpezlivý? Či je toto jeho dielo? Či nie sú moje slová dobré voči tomu, kto kráča spravodlivo?

⁸ Už dávno sa môj ľud stavia ako nepriateľ. Sťahuje plášť z tuniky tým, čo chodia spokojne, čo sa odvracajú od vojny.

⁹ Ženy môjho ľudu odháňate z domu im drahého, ich dietkam odnímate navždy moju slávu.

¹⁰ "Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku." Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.

¹¹ Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom, a luhal by: "Budem rečniť o víne a o pálenke," to by bol rečník pre tento ľud.

¹² Áno, pozbieram ťa, Jakub, celého, áno, zhromaždím zvyšok Izraela, dám ich dokopy ako ovce v ovčinci, ako stádo uprostred paše; budú sa ozývať pre (množstvo) ľudí.

¹³ Pred nimi pôjde drvič, prelomia bránu, prejdú ňou a vyjdú. I pôjde pred nimi ich kráľ a Pán v ich čele.

¹ Povedal som: "Čujte, pohlavári Jakuba a kniežatá Izraelovho domu, či nie vy máte poznať právo?"

² Nenávidíte dobro a milujete zlo, sťahujete z nich kožu a mäso z ich kostí.

³ Jedia mäso môjho ľudu; sťahujú z nich kožu, lámu im kosti a kúskujú ako do hrnca, ako mäso do kotla.

⁴ Potom budú kričať k Pánovi, ale nevyslyší ich, zakryje si v tom čase pred nimi tvár, lebo hrešili svojimi skutkami.

⁵ Toto hovorí Pán proti prorokom, ktorí zavádzajú svoj ľud, ktorí, ak majú zubami čo hrýzť, volajú: "Pokoj!" - proti tomu však, čo im nedá nič do úst, ohlasujú vojnu.

⁶ Preto budete mať noc bez videnia, budete mať temnotu bez veštby, nad prorokmi slnko zapadne a zatemnie sa deň nad nimi.

⁷ I budú sa hanbiť jasnovidci, červenať sa budú veštci a všetci si zahalia bradu, pretože niet Božej odpovede.

⁸ Ale ja som naplnený silou, duchom Pána, právom a chrabrosťou, aby som oznámil Jakubovi jeho hriech a Izraelu jeho zločin.

⁹ Čujte toto, pohlavári Jakubovho domu a kniežatá domu Izraelovho, ktorým sa hnusí právo a všetko rovné krivia,

¹⁰ ktorí krvou budujú Sion a Jeruzalem hriechom.

¹¹ Ich pohlavári súdia za úplatok, ich kňazi učia za plácu, ich proroci veštia za peniaze, pritom sa opierajú o Pána a vravia: "Či nie je Pán medzi nami? Nepríde na nás nešťastie!"

¹² Preto pre vás zorú Sion ako pole, Jeruzalem bude zboreniskom a chrámový pahorok bude zalesnenou výšinou.

¹ Na konci dní: bude upevnený vrch Pánovho domu na temene vrchov a vyčnievať bude nad pahorky i budú sa naň hrnúť ľudia.

² Prídu mnohé národy a povedia: "Hor' sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi." Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema,

³ Rozsudzovať bude medzi početnými kmeňmi a naďaleko naprávať mocné národy, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju.

⁴ Každý bude sedieť pod svojím viničom a nerušene pod svojím figovníkom, lebo prehovorili ústa Pána zástupov.

⁵ Lebo všetky národy putujú, každý v mene svojho boha, my však putujeme v mene Pána, nášho Boha, na večné veky.

⁶ "V ten deň, hovorí Pán, zhromaždím kuľhavých a pozbieram roztratených a tých, ktorých som trestal.

⁷ Z kuľhavých urobím zvyšky a z ustatých mocný národ" a Pán bude nad nimi panovať na vrchu Sion odteraz až naveky.

⁸ A ty, veža stáda, pahorok dcéry Siona, k tebe príde, vkročí predošlé vladárstvo, kráľovstvo dcéry Jeruzalema.

⁹ Teraz však, prečo tak kričíš? Či nie je v tebe kráľ? Či zahynul tvoj poradca, že sa ťa zmocňujú bôle sťa rodičky?

¹⁰ Zvíjaj sa a namáhaj, dcéra Siona, ako rodička, lebo teraz vyjdeš z mesta a budeš bývať na poli. Pôjdeš do Bábelu, tam ťa vyslobodí, tam ťa vykúpi Pán z ruky tvojich nepriateľov.

¹¹ Teraz sa však zhromaždia proti tebe mnohé národy. Budú vravieť: "Znesvätiť ho! Nech sa nám oko nadíva na Sion!"

¹² Lenže oni nepoznajú Pánove myšlienky a nechápu jeho rozhodnutie, že ich zhromaždil ako snopy na humno.

¹³ Hor' sa a mláť, dcéra Siona, lebo tvoj roh spravím železným a kopytá ti kovovými urobím, že rozdrvíš mnohé národy a zasvätíš Pánovi ich korisť a ich bohatstvo vládcovi celej zeme

¹⁴ Narob si množstvo zárezov: hradbu postavili proti nám, palicou udierali sudcu Izraela po tvári.

Žalm 139

---

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;

² ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:

³ či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.

⁴ Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.

⁵ Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.

⁶ Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.

⁷ Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?

⁸ Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.

⁹ I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,

¹⁰ ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.

¹¹ Keby som si povedal: "Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,"

¹² pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.

¹³ Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.

¹⁴ Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.

¹⁵ Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.

¹⁶ Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.

¹⁷ Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.

¹⁸ Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.

¹⁹ Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.

²⁰ Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba.

²¹ Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?

²² Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.

²³ Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.

²⁴ Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.