2. Kráľov 13 – 14

---

¹ V dvadsiatom treťom roku Joasa, syna júdskeho kráľa Ochoziáša, sa v Samárii stal na sedemnásť rokov kráľom nad Izraelom Jehuov syn Joachaz.

² Robil, čo sa Pánovi nepáči, išiel za hriechmi Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael a neodstúpil od toho.

³ Preto sa vznietil Pánov hnev proti Izraelu a vydal ho po všetky dni do ruky aramejského kráľa Hazaela a do ruky Hazaelovho syna Benadada.

⁴ Ale keď Joachaz udobroval Pána, Pán ho vypočul, lebo videl ubitosť Izraela, keď ho aramejský kráľ utláčal.

⁵ Pán poslal Izraelu záchrancu a vyslobodili sa z područia Aramejcov, takže synovia Izraela bývali vo svojich stanoch ako predtým.

⁶ Ale neodstúpili od hriechov Jeroboamovho rodu, ktorý zviedol na hriech Izrael. Chodili v nich a v Samárii stála dokonca aj Ašera.

⁷ Joachazovi (Pán) nenechal vojsko, len päťdesiat jazdcov, desať vozov a desaťtisíc pešiakov, lebo aramejský kráľ ich zničil, urobil ich podobnými zmlátenému prachu.

⁸ Ostatok Joachazových dejín, všetko, čo urobil, a jeho chrabrosť je opísaná v Knihe letopisov izraelských kráľov.

⁹ Potom sa Joachaz uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joas. -

¹⁰ V tridsiatom siedmom roku júdskeho kráľa Joasa sa v Samárii stal na šestnásť rokov kráľom nad Izraelom Joachazov syn Joas.

¹¹ Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodstúpil od rôznych hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael; chodil v nich.

¹² Ostatok Joasových dejín, všetko, čo urobil, jeho chrabrosť, ako bojoval s júdskym kráľom Amasiášom, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

¹³ Potom sa Joas uložil k svojim otcom a na jeho trón si sadol Jeroboam. Joasa však pochovali v Samárii s izraelskými kráľmi. -

¹⁴ Keď Elizeus ležal chorý na chorobu, na ktorú aj zomrel, zišiel k nemu izraelský kráľ Joas, plakal nad ním a vravel: "Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!"

¹⁵ Elizeus mu povedal: "Dones luk a šípy!" A keď mu priniesol luk a šípy,

¹⁶ povedal kráľovi Izraela: "Polož ruku na luk!" Keď položil ruku, Elizeus položil svoje ruky na kráľove ruky

¹⁷ a povedal: "Otvor okno na východ!" On otvoril a Elizeus mu povedal: "Vystreľ!" Vystrelil a ten vravel: "Šíp víťazstva od Pána, šíp víťazstva proti Aramejsku. V Afeku úplne porazíš Aramejsko."

¹⁸ Potom povedal: "Vezmi šípy!" A vzal. A povedal kráľovi Izraela: "Udieraj o zem!" On udrel tri razy a potom prestal.

¹⁹ Boží muž sa naň nahneval a povedal: "Keby si bol udrel päť alebo šesť ráz, bol by si Aramejčanov porazil až do vyhubenia, takto však porazíš Aramejčanov tri razy."

²⁰ Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči.

²¹ Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy. -

²² Aramejský kráľ Hazael utláčal Izraelitov po všetky dni Joachaza.

²³ Ale Pán sa zmiloval nad nimi, bolo mu ich ľúto, a obrátil sa k nim pre svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom. Nechcel ich zničiť a až dosiaľ ich neodvrhol spred svojej tváre.

²⁴ Aramejský kráľ Hazael zomrel a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Benadad.

²⁵ Vtedy Joachazov syn Joas opäť zaujal z ruky Hazaelovho syna Benadada mestá, ktoré odňal vo vojne jeho otcovi Joachazovi. Joas ho tri razy porazil a zase získal mestá Izraela.

¹ V druhom roku izraelského kráľa Joasa, Joachazovho syna, stal sa kráľom Amasiáš, syn júdskeho kráľa Joasa.

² Mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Joadan z Jeruzalema.

³ Robil, čo sa páči Pánovi, nie však ako jeho otec Dávid. Konal všetko, ako konal jeho otec Joas.

⁴ Iba výšiny neodstránil; ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách.

⁵ Len čo držal vládu pevne vo svojich rukách, pobil svojich sluhov, ktorí zavraždili kráľa, jeho otca.

⁶ Synov týchto vrahov však nepoobil, ako je písané v knihe Mojžišovho zákona, kde Pán prikazuje: "Nebudú zomierať otcovia za synov, ani synovia nebudú zomierať za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech."

⁷ On porazil Edomčanov v Soľnom údolí, desaťtisíc mužov, zaujal v boji Petru a dal jej meno Jekteel až po dnešný deň.

⁸ Vtedy Amasiáš poslal k izraelskému kráľovi Joasovi, synovi Jehuovho syna Joachaza, poslov s odkazom: "Poď, pozrime si do očí!"

⁹ Ale kráľ Izraela Joas odkázal júdskemu kráľovi Amasiášovi: "Bodľač, ktorá je na Libanone, poslala cédru, ktorý je na Libanone, odkaz: "Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu!" Ale prišla divá zver, ktorá je na Libanone, a pošliapala bodľač.

¹⁰ Áno, Edomsko si porazil, preto sa ti nadýma srdce. Teš sa sláve a seď doma! Prečo vyvolávaš nešťastie? Padneš aj ty a Júdsko s tebou!"

¹¹ Ale Amasiáš neposlúchol. Preto izraelský kráľ Joas tiahol nahor a stretli sa, on a júdsky kráľ Amasiáš, pri Betsamese, ktorý je v Júdsku.

¹² Júda utrpel od Izraela porážku, takže každý ušiel do svojho stanu.

¹³ A júdskeho kráľa Amasiáša, syna Ochoziášovho syna Joasa, chytil kráľ Izraela Joas v Betsamese. Zaviedol ho do Jeruzalema a zrúcal v Jeruzaleme múr od Efraimskej brány až po bránu Rožnú, štyristo lakťov.

¹⁴ Zobral všetko zlato, striebro a všetky nádoby, ktoré boli v Pánovom chráme a v pokladniciach kráľovského paláca, aj rukojemníkov a vrátil sa do Samárie.

¹⁵ Ostatok Joasových dejín, čo vykonal, jeho chrabrosť, ako bojoval s júdskym kráľom Amasiášom, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

¹⁶ Potom sa Joas uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii medzi izraelskými kráľmi. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jeroboam.

¹⁷ Júdsky kráľ, Joasov syn Amasiáš, žil po smrti izraelského kráľa, Joachazovho syna Joasa, pätnásť rokov.

¹⁸ Ostatok Amasiášových dejín je napísaný v Knihe letopisov júdskych kráľov.

¹⁹ V Jeruzaleme zosnovali proti nemu sprisahanie. Ušiel do Lachisa, ale poslali za ním do Lachisa a zabili ho tam.

²⁰ Vzali ho na kone a pochovali ho v Jeruzaleme v Dávidovom meste s jeho otcami.

²¹ Všetok júdsky ľud však vzal Azariáša, ktorý mal šestnásť rokov, a ustanovil ho za kráľa namiesto jeho otca Amasiáša.

²² On opevnil Elat a vrátil ho zasa Júdsku, keď sa jeho otec už uložil k svojim otcom. -

²³ V pätnástom roku júdskeho kráľa Amasiáša, Joasovho syna, sa v Samárii stal na štyridsaťjeden rokov kráľom Jeroboam, syn izraelského kráľa Joasa.

²⁴ Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodstúpil od rozličných hriechov Nabátovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.

²⁵ On dobyl zasa hranice Izraela od vchodu do Ematu až po More púšte podľa slov Pána, Izraelovho Boha, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu, Amatiho syna Jonáša, proroka, ktorý bol z Get-Oferu.

²⁶ Lebo Pán zhliadol na veľmi trpkú biedu Izraela. Zničení boli otroci i slobodní a Izrael nemal pomocníka.

²⁷ Keďže Pán nezamýšľal zotrieť meno Izraela spod neba, oslobodil ho prostredníctvom Jeroboama, Joasovho syna.

²⁸ Ostatok Jeroboamových dejín, všetko, čo vykonal, jeho chrabrosť, ako bojoval a (ako získal zasa Izraelu Damask a júdsky Emat), je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

²⁹ Potom sa Jeroboam uložil k svojim otcom, izraelským kráľom, a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Zachariáš.

Amos 7 – 9

---

¹ Toto mi zjavil Pán, Jahve: on stvoril kobylky, keď začala rásť mládza! Hľa, bola to tráva po kráľovskej kosbe!

² A keď už vyžrali zeleň krajiny, povedal som: "Pane, Bože, prestaň, prosím! Akože obstojí Jakub, veď je maličký?"

³ Pán to oľutoval. "Nestane sa!", povedal Pán.

⁴ Toto mi zjavil Pán, Jahve: hľa, Pán, Jahve, volá na súd ohňom! Strávil ohromnú priepasť a strávil aj podiel.

⁵ I povedal som: "Pane, Bože, prestaň, prosím! Akože obstojí Jakub, veď je maličký?"

⁶ Pán to oľutoval. "Ani to sa nestane!", riekol Pán.

⁷ Toto mi zjavil: hľa, Pán stál na olovenom múre a v ruke mal olovnicu.

⁸ A Pán mi povedal: "Čo vidíš, Amos?" Odpovedal som: "Olovnicu." Nato riekol Pán: "Hľa položím olovnicu do stredu môjho ľudu Izraela, neprejdem viac popri ňom.

⁹ Vtedy budú spustošené Izákove výšiny a zrúcané Izraelove svätyne; i povstanem proti Jeroboamovmu domu s mečom."

¹⁰ Vtedy Amasiáš, kňaz Betelu, poslal izraelskému kráľovi Jeroboamovi odkaz: "Amos sa sprisahal proti tebe uprostred Izraelovho domu. Krajina nevládze vydržať všetky jeho reči:

¹¹ Lebo takto hovorí Amos: "Jeroboam padne pod mečom a Izrael pôjde zo svojej domoviny do zajatia."

¹² Amasiáš povedal Amosovi: "Choď, jasnovidec, ujdi do júdskej krajiny, tam jedz chlieb a tam prorokuj!

¹³ V Beteli už viac neprorokuj, lebo to je kráľovská svätyňa a je chrámom kráľovstva.

¹⁴ Amos odpovedal Amasiášovi: "Nie som prorok, ani nie som syn proroka, ale som pastier a narezávač poľných fíg.

¹⁵ Ale Pán ma vzal spoza stáda a Pán mi riekol: "Choď, prorokuj proti môjmu ľudu, Izraelu!"

¹⁶ Teraz teda počuj slovo Pánovo: Ty hovoríš: "Neprorokuj proti Izraelu a netrať reči proti Izákovmu domu!"

¹⁷ Preto takto hovorí Pán: "Tvoja žena bude smilniť v meste, tvoji synovia a dcéry padnú pod mečom, tvoje dedičstvo rozdelia povrázkami, sám však zomrieš na poškvrnenej pôde a Izrael pôjde do zajatia zo svojej krajiny."

¹ Toto mi zjavil Pán, Jahve: hľa, kôš ovocia!

² I riekol: "Čo vidíš, Amos?" Odpovedal som: "Kôš ovocia." Pán mi povedal: "Príde koniec na môj ľud, Izrael, neprejdem viac popri ňom.

³ Kvíliť budú piesne paláca v ten deň - hovorí Pán, Jahve. Bude veľa mŕtvol a hocikde ich pohádžu. Ticho!

⁴ Čujte toto, vy, čo šliapete po chudákoch a nivočíte bedárov krajiny.

⁵ Hovoríte: "Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie; a sobota, aby sme otvorili sýpky, aby sme zmenšili efu, zväčšili cenu a klamali na falošnej váhe?

⁶ Chceme kúpiť za peniaz maličkých a chudobných za pár topánok a smeti predať ako obilie."

⁷ Pán sa zaprisahal na Jakubovu pýchu: "Nikdy nezabudnem na ich skutky.

⁸ Či sa nemá pre toto triasť zem, a smútiť každý jej obyvateľ? Nemá sa dvíhať celá ako Níl, nadúvať sa a padať ako rieka Egypta?

⁹ V ten deň, hovorí Pán, dám slnku zapadnúť napoludnie a zem zatemním v jasný deň.

¹⁰ Sviatky vám obrátim na smútok, všetky vaše piesne na žalospevy, na každé bedrá dám vrecovinu a na každú hlavu plešinu. Urobím to ako smútok za jedináčikom a koniec toho ako trpký deň.

¹¹ Hľa, prídu dni - hovorí Pán, Jahve - i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova."

¹² A budú sa tackať od mora k moru a od severu na východ sa budú túlať, čo budú hľadať Pánovo slovo, ale nenájdu.

¹³ V ten deň budú omdlievať krásne panny a mládenci od smädu.

¹⁴ Tí, čo prisahajú na hriech Samárie a vravia: "Ako žije tvoj boh, Dan, a ako žije púť do Bersabe!" Preto padnú a viac nevstanú.

¹ Videl som Pána stáť pri oltári. I riekol: "Prašti hlavicu tak, aby sa zatriasli trámy; dolám im ich všetkým na hlavách a ostatok z nich mečom pobijem; zbeh od nich neutečie a kto ostane, nezachráni sa.

² Ak vniknú do podsvetia, moja ruka ich odtiaľ donesie, a ak vystúpia do neba, aj odtiaľ ich stiahnem.

³ Ak sa schovajú na vrcholci Karmelu, vysliedim ich a donesiem odtiaľ a ak sa mi schovajú pred očami na morské dno, tak rozkážem hadovi a uhryzne ich.

⁴ Ak pôjdu do zajatia pred svojimi nepriateľmi, tam rozkážem meču a zabije ich, upriem na nich svoje oči na nešťastie, a nie na blaho."

⁵ Pán, Jahve zástupov, sa dotkne zeme a tá sa zatrasie a žialiť budú všetci, čo na nej bývajú, bude vystupovať celá ako Níl a upadať ako rieka Egypta.

⁶ On stavia v nebesiach svoju hornú sieň, jej klenbu zasadil do zeme; on privoláva vody mora a rozlieva ich po povrchu zeme, Jahve je jeho meno. "Synovia Izraela, nie ste vy pre mňa ako synovia Etiópie? - hovorí Pán.

⁷ Či som nevyviedol Izrael z egyptskej krajiny, Filištíncov z Kaftoru a Aramejčanov z Kíru?

⁸ Hľa, oči Pána, Jahveho, spočívajú na hriešnom kráľovstve: Ja ho zmetiem z povrchu zeme, lenže nezmetiem úplne dom Jakubov - hovorí Pán.

⁹ Hľa, ja dám príkaz a rozosejem synov Izraela medzi všetky národy, ako sa osieva na riečici, že kamienok nepadne na zem.

¹⁰ Mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu, ktorí hovoria: "Nedostihne a nepredbehne nás nešťastie."

¹¹ V ten deň vyzdvihnem padnutú Dávidovu chalupu, zamurujem jej trhliny, postavím jej sutiny a vybudujem ju ako kedysi.

¹² Aby ovládli zvyšky Edomu a všetky národy, nad ktorými sa vzýva moje meno, hovorí Pán, ktorý to urobí.

¹³ Hľa, prídu dni - hovorí Pán, keď sa oráč ženca bude dotýkať a šliapač hrozna toho, čo seje semeno; vrchy budú pretekať muštom a všetky kopce sa budú roztekať.

¹⁴ Vtedy obrátim osud svojho ľudu, Izraela, budú stavať a obývať spustošené mestá, budú sadiť vinice a piť ich víno, narobia si záhrad a budú jesť ich ovocie.

¹⁵ Vtedy ich zasadím do ich pôdy a viac ich nevytrhnú z ich pôdy, ktorú som im dal“ - hovorí Pán, tvoj Boh.

Žalm 124

---

¹ Dávidova pútnická pieseň. Keby sa nás Pán nebol ujal, nech to povie Izrael,

² keby sa nás Pán nebol ujal, keď ľudia povstali proti nám,

³ vari by nás živých boli prehltli, keď proti nám blčala ich zúrivosť.

⁴ Vari by nás bola voda zaliala a riava sa prevalila cez nás.

⁵ Vari by sa boli prevalili cez nás rozbúrené vody.

⁶ Nech je velebený Pán, že nás nevydal ich zubom za korisť.

⁷ Naša duša unikla ako vtáča zo siete poľovníkov. Slučka sa roztrhla a my sme na slobode.

⁸ Naša pomoc v mene Pánovom, ktorý stvoril nebo i zem.