Biblia za rok - 179. deň

Texty k podcastu Biblia za rok - 179. deň: 2. Kráľov 11 – 12, Amos 4 – 6, Žalm 122

2. Kráľov 11 – 12


1 Keď Ochoziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila celý kráľovský rod.

2 Ale Josaba, dcéra kráľa Jorama, Ochoziášova sestra, vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho spolu s jeho dojkou zo spálne spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, a schovala ho pred Ataliou, takže nezomrel.

3 Bol s ňou schovaný v chráme šesť rokov, kým Atalia panovala nad krajinou.

4 Na siedmy rok dal Jojada zavolať veliteľov stotín, Karov a štítonošov, vzal ich k sebe do Pánovho chrámu, uzavrel s nimi dohodu, dal im prisahať na Pánov chrám a ukázal im kráľovho syna.

5 Potom im rozkázal: "Budete robiť toto: Tretina z vás, ktorí prichádzate v sobotu a držíte stráž bude pri kráľovskom paláci,

6 tretina bude v bráne Súr a tretina v bráne za štítonošmi a budete sa striedať na stráži pri dome.

7 Dva oddiely z vás, všetci, ktorí v sobotu odchádzate, budú držať stráž v Pánovom chráme pri kráľovi.

8 Zomknite sa okolo kráľa, každý so zbraňou v ruke, a keby niekto vnikol do vašich radov, treba ho zabiť! A buďte s kráľom, kdekoľvek pôjde."

9 Velitelia stotín urobili všetko tak, ako im nariadil kňaz Jojada. Každý vzal svojich mužov i tých, čo v sobotu prichádzali, i tých, čo v sobotu odchádzali, išli ku kňazovi Jojadovi

10 a kňaz dal veliteľom stotín kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v Pánovom chráme.

11 A keď sa štítonoši, každý so zbraňou v ruke, postavili od pravej strany chrámu až po jeho ľavú stranu medzi oltár a chrám okolo kráľa,

12 vyviedol kráľovho syna, položil naň korunu a odznak, ustanovili ho za kráľa a pomazali ho. Pritom tlieskali rukami a volali: "Nech žije kráľ!"

13 Keď Atalia počula volanie ľudu, išla k ľudu do Pánovho domu

14 a videla, že kráľ stojí pri stĺpe, ako je obyčaj, velitelia a trubači sú pri kráľovi všetok vidiecky ľud sa teší a trúbi na trúbach. Nato si Atalia roztrhla rúcho a volala: "Zrada! Zrada!"

15 Ale Jojada rozkázal veliteľom stotín, ktorí stáli na čele vojska: "Vyveďte ju von z nádvorí a kto pôjde za ňou, treba ho zabiť mečom!" Kňaz totiž povedal: "Nech ju nezabijú v Pánovom dome!"

16 Položili na ňu ruky a keď prešla cez Konskú bránu kráľovského paláca, tam ju usmrtili.

17 Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi Pánom a medzi kráľom a ľudom, aby bol Pánovým ľudom, a tiež medzi kráľom a ľudom.

18 Nato všetok vidiecky ľud vošiel do Bálovho chrámu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy úplne dolámali a Bálovho kňaza Matana zabili pred oltárom. Potom kňaz postavil stráž k Pánovmu chrámu,

19 pojal veliteľov stotín, Karov a štítonošov a všetok vidiecky ľud a odprevadili kráľa z Pánovho chrámu. Išli cez Bránu štítonošov do kráľovského paláca a tam si sadol na kráľovský trón.

20 Všetok vidiecky ľud sa tešil a mesto ostalo ticho. - Ataliu usmrtili mečom v kráľovskom paláci. Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať.

1 Joas začal kraľovať v siedmom roku Jehua a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzalem. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersaby.

2 Joas robil po všetky dni, čo ho viedol kňaz Jojada, čo sa páči Pánovi.

3 Ale výšiny neodstránil, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách.

4 Joas povedal kňazom: "Všetky peniaze svätyne, peniaze, ktoré sa platia do Pánovho chrámu ako výkupné za ľudí, a všetky peniaze, ktoré sa niekto sám rozhodne dať do Pánovho chrámu,

5 nech si vezmú kňazi, každý od svojich známych, ale oni musia opravovať poruchy chrámu všade, kde sa poruchy zistia."

6 Lenže v dvadsiatom treťom roku kráľa Joasa kňazi ešte neopravovali poruchy na chráme.

7 Preto kráľ Joas zavolal kňaza Jojadu a kňazov a povedal im: "Prečo neopravujete poruchy na chráme? Odteraz už neberte peniaze od svojich známych, ale ich obráťte na opravu porúchaných miest na chráme!"

8 Kňazi súhlasili s tým, že nebudú od ľudí vyberať peniaze a že budú opravovať poruchy na chráme.

9 Kňaz Jojada vzal debnu, do vrchnáka jej vydlabal dieru a postavil ju k oltáru po pravej ruke toho, kto prichádza do Pánovho chrámu. Ta dávali kňazi, ktorí strážili prah, všetky peniaze, ktoré donášali do Pánovho chrámu.

10 A keď videli, že je v debne veľa peňazí, prišiel hore kráľov pisár a veľkňaz a pozaväzovali a spočítali peniaze, ktoré sa našli v Pánovom chráme.

11 Odvážené peniaze dali potom do rúk dielovedúcim, ktorí mali dozor v Pánovom chráme, a oni ich dávali tesárom a staviteľom, ktorí robili na Pánovom dome,

12 murárom a kamenárom na nákup dreva a tesaného kameňa na opravu porúch Pánovho chrámu a na všetko, čo bolo potrebné pri oprave Pánovho chrámu.

13 A z peňazí, ktoré došli do Pánovho chrámu, nedali robiť pre Pánov chrám čaše, nože, kropáče a trúby ani nijaké nádoby zlaté ani strieborné,

14 ale dávali ich dielovedúcim, ktorí za ne opravovali Pánov chrám.

15 A s ľuďmi, ktorým dávali peniaze do rúk, aby ich vyplácali robotníkom, sa neúčtovalo, lebo to robili poctivo.

16 Peniaze z obetí za vinu a za hriech sa nedávali do Pánovho chrámu, patrili kňazom.

17 Vtedy pritiahol aramejský kráľ Hazael, bojoval proti Gétu a zaujal ho. Potom sa strojil ísť hore proti Jeruzalemu.

18 Ale júdsky kráľ Joas vzal všetky posvätné dary, ktoré venovali jeho otcovia, júdski králi Jozafat, Joram a Ochoziáš, tiež svoje vlastné dary ako aj všetko zlato, ktoré sa nachádzalo v pokladniciach Pánovho chrámu a kráľovského paláca, poslal to aramejskému kráľovi Hazaelovi a on odtiahol od Jeruzalema.

19 Ostatok Joasových dejín, všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdských kráľov.

20 Jeho sluhovia povstali, sprisahali sa a Joasa zabili, keď išiel do domu Melo.

21 Jeho sluhovia, Semátov syn Jozachar a Somerov syn Jozabad, ho tak udreli, že zomrel. Pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amasiáš.

Amos 4 – 6


1 Čujte toto slovo, kravy bášanské, čo ste na vrchu Samárie, utláčate maličkých, ubíjate biednych a vravíte svojim pánom: "Daj, chceme piť!"

2 Pán sa na svoju svätosť zaprisahal: "Hľa prídu na vás dni, keď vás odvedú za hákmi a zvyšky z vás za rybárskymi udicami.

3 Cez trhliny prejdete, každá rovnou cestou, a vyhodia vás na Hermon" - hovorí Pán.

4 "Poďte do Betelu a hrešte, do Galgaly a hrešte viac, prinášajte ráno svoje obety a každé tri dni svoje desiatky!

5 Páľte z kvasu ďakovnú obetu, volajte, oznamujte dobrovoľné obety, keď to tak ľúbite, synovia Izraela" - hovorí Pán, Jahve.

6 "Preto ja som vám dal prázdne zuby vo všetkých vašich mestách a nedostatok chleba na všetkých vašich miestach, ale neobrátili ste sa ku mne" - hovorí Pán.

7 "Ja som vám odoprel dážď, keď boli ešte tri mesiace do žatvy; i dal som pršať nad jedným mestom a nad iným mestom som pršať nedal; jeden ostredok dážď zvlažil, kým ostredok, na ktorý nepadal dážď, vyschol.

8 Dve-tri mestá sa tackali k jednému mestu, aby sa napili vody, ale nezahasili smäd, a predsa ste sa neobrátili ku mne" - hovorí Pán.

9 "Bil som vás úpalom a sneťou; množstvo vašich záhrad a vinohradov, vašich figovníkov a olív zožrali kobylky; no neobrátili ste sa ku mne" - hovorí Pán.

10 "Poslal som na vás mor ako v Egypte, porazil som mečom vašich mladíkov spolu s vašimi krásnymi koňmi a nechal som, nech vám vniká do nosov zápach vašich táborov; no neobrátili ste sa ku mne" - hovorí Pán.

11 "A vyvrátil som vás, ako vyvrátil Boh Sodomu a Gomoru, že ste boli ako hlaveň vytrhnutá z vatry; no neobrátili ste sa ku mne" - hovorí Pán.

12 "Preto takto naložím s tebou, Izrael; keďže takto naložím s tebou, chystaj sa pred svojho Boha, Izrael.

13 Lebo, hľa, utvára kopce a tvorí vietor a oznamuje človeku, čo je jeho úmysel, tvorí svitanie a tmu a kráča po výšinách zeme: Jahve, Boh zástupov, je jeho meno."

1 Čujte túto reč! Vznášam nad vami žalospev, dom Izraela:

2 Padla, nevstane viac panna Izrael, zrútila sa na svoju zem, nemá ju kto zdvihnúť.

3 Lebo toto hovorí Pán: "Mestu, ktoré vytiahlo s tisícom, ostane sto, a ktoré vytiahlo so stom, ostane desať pre dom Izraela."

4 Lebo toto hovorí Pán domu Izraela: "Hľadajte ma a budete žiť!

5 Nehľadajte Betel, do Galgaly nechoďte a do Bersabe neputujte, lebo Galgala pôjde do zajatia a Betel bude ničím."

6 Hľadajte Pána a budete žiť, ináč dopadne na Jozefov dom ako oheň, ktorý stravuje, a niet (toho), kto by zahasil Betel.

7 Obracajú právo na palinu a spravodlivosť hádžu na zem.

8 On stvoril Plejády a Orión, temnosť na ráno obracia a deň zatemňuje na noc; on privoláva vody mora a vylieva ich na povrch zeme, Jahve je jeho meno.

9 On zablysne skazu nad mocným a záhuba príde na pevnosť.

10 Nenávidia toho, kto karhá v bráne, odporný im je, kto hovorí pravdu.

11 Pretože šliapete po maličkom a beriete od neho dávky obilia: postavili ste domy z kresaného kameňa, ale bývať v nich nebudete, vysadili ste rozkošné vinice, ale víno z nich piť nebudete.

12 Veď viem, že mnoho je vašich hriechov a ťažké sú vaše zločiny, ubíjate spravodlivého, beriete výkupné a chudáka utláčate pri bráne.

13 Preto múdry v tomto čase mlčí, lebo je to zlý čas.

14 Hľadajte dobro, a nie zlo, aby ste žili, aby tak bol s vami Pán, Boh zástupov, ako ste vraveli.

15 Nenáviďte zlo a milujte dobro a uplatňujte právo v bráne, azda sa zmiluje Pán, Boh zástupov, nad zvyškami Jozefa.

16 Preto takto hovorí Jahve, Boh zástupov, Pán: "Na všetkých námestiach je nárek a na všetkých uliciach vravia: "Jaj! Jaj!" Roľníka vyzývajú na smútok a znalca žalospevu na nárek.

17 Aj vo všetkých viniciach bude nárek, keď prejdem cez teba," hovorí Pán.

18 Beda vám, čo žiadate deň Pána! Načože je vám Pánov deň? - On je tma, a nie svetlo.

19 Ako keď niekto uteká pred levom a narazí na medveďa; ide domov, oprie sa rukou o múr a vtom ho uhryzne had:

20 Či nie je Pánov deň tma, a nie svetlo, temnota, ktorá nemá žiary?

21 "Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky a nevoňajú mi vaše zhromaždenia.

22 Keď mi prinášate celopaly a svoje pokrmové obety, nemám v nich záľubu a na tučné pokojné obety sa nepozriem.

23 Odstráň odo mňa hluk svojich piesní, nechcem počuť ani zvuk tvojich hárf.

24 Radšej nech prúdi právo ako voda a spravodlivosť ako stály potok.

25 Či ste mi prinášali obety a žertvy štyridsať rokov na púšti, dom Izraela?

26 Lež nosili ste stan svojho Molocha a Kaivana, svoje modly, hviezdu svojich bohov, ktoré ste si spravili.

27 Nuž odvediem vás do zajatia za Damask," hovorí Pán; Boh zástupov je jeho meno.

1 Beda bezstarostným na Sione a bezpečným na vrchu Samárie, váženým prvého národa, ku ktorým prichádza Izraelov dom.

2 Prejdite do Kalana a viďte, choďte odtiaľ do veľkého Ematu, potom zostúpte do filištínskeho Getu, či im je lepšie ako týmto kráľovstvám a či majú väčšie územie, než je vaše?

3 Odďaľujete zlý deň, ale trón násilia približujete.

4 Sedíte na pohovkách zo slonoviny, vyvaľujete sa na lôžkach, jete baránky zo stáda a teľce z prostriedku čriedy.

5 Vyspevujú si pri zvuku harfy, vymýšľajú si hudobné nástroje ako Dávid.

6 Pijú víno z krčahov, natierajú sa najlepším olejom, ale pre podlomenie Jozefa sa netrápia.

7 Preto pôjdu teraz do zajatia na čele zajatcov, prestane hulákanie tých, sa vyvaľujú.

8 Pán, Jahve, sa zaprisahal na svoj život, hovorí Pán, Boh zástupov: "Odporná je mi Jakubova pýcha, nenávidím jeho paláce, a preto vydám mesto aj čo je v ňom."

9 Ak vtedy ostane v jednom dome desať mužov, zomrú.

10 A keď niektorého vynesie jeho pokrvný, ten, čo ho spáli, aby odstránil z domu kosti, a spýta sa toho, čo je v kúte domu: "Je ešte niekto s tebou?" - on odpovie: "Nie!" a dodá: "Ticho! Len nie spomenúť Pánovo meno!"

11 Lebo hľa, Pán dáva rozkaz a rozbije veľký dom na sutiny a malý dom na kúsky.

12 Či po skalách bežia kone a orú more na voloch? Veď ste na jed obrátili právo a ovocie spravodlivosti na palinu.

13 Čo sa tešíte pre ničomnosť? - Čo vravíte: "A nezaujali sme vlastnou silou Kamaim?"

14 "Lebo, hľa, ja vzbudím proti vám, dom Izraela, hovorí Pán, Boh zástupov - národ a bude vás utláčať od priechodu do Ematu až po Potok púšte."

Žalm 122


1 Dávidova pútnická pieseň. Zaradoval som sa, keď mi povedali: "Pôjdeme do domu Pánovho."

2 Naše nohy už stoja v tvojich bránach, Jeruzalem.

3 Jeruzalem je vystavaný ako mesto spojené v jeden celok.

4 Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

5 Lebo sú tam súdne stolice, stolice domu Dávidovho.

6 Pre Jeruzalem proste o pokoj: "Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

7 Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb a istota v tvojich palácoch."

8 Kvôli svojim bratom a priateľom budem hovoriť: "Pokoj s tebou!"

9 Kvôli domu Pána, nášho Boha, budem prosiť o šťastie pre teba.