2. Kráľov 9

---

¹ Prorok Elizeus zavolal jedného z prorockých synov a povedal mu: "Prepáš si bedrá, vezmi so sebou túto nádobu s olejom a choď do Ramotu v Galaáde.

² Keď ta prídeš, pozri sa za Jehuom, synom Namsiho syna Jozafata. Choď ta, vyvolaj ho spomedzi jeho bratov a zaveď ho do najvnútornejšej izby.

³ Potom vezmi nádobu s olejom, vylej mu ho na hlavu a povedz: "Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom." Nato otvor dvere a bez meškania bež."

⁴ A chlapec, prorokov sluha, šiel do Ramotu v Galaáde.

⁵ Keď ta došiel, práve zasadali velitelia vojsk. I povedal: "Mám ti niečo povedať, veliteľ!" Jehu sa opýtal: "Komu z nás všetkých?" Odpovedal: "Tebe, veliteľ!"

⁶ Nato vstal a išiel do domu. I vylial mu olej na hlavu a povedal: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Pomazal som ťa za kráľa nad Pánovým ľudom, nad Izraelom.

⁷ Porazíš dom svojho pána Achaba; tak pomstím na Jezabel krv svojich sluhov, prorokov, a krv všetkých Pánových služobníkov.

⁸ Zahynie celý Achabov dom a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného.

⁹ A s Achabovým domom naložím, ako som naložil s domom Nabatovho syna Jeroboama a s domom Ahiášovho syna Básu.

¹⁰ Jezabel budú žrať psy na jezraelskom poli a nebude toho, kto by ju pochoval." Potom otvoril dvere a utiekol.

¹¹ Jehu potom vyšiel k sluhom svojho pána, ktorí sa ho pýtali: "Je všetko v poriadku? Prečo prišiel za tebou ten šialenec?" Odpovedal im: "Poznáte chlapa i jeho zmýšľanie."

¹² Oni vraveli: "Výhovorka! Len nám povedz!" Vtedy povedal: "To a to mi hovoril: Vraj: "Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom."

¹³ Nato každý vzal svoj plášť, položili mu ich pod nohy na holé schody, zatrúbili na trúbe a volali: "Jehu je kráľom!"

¹⁴ Tak sa sprisahal Jehu, syn Namsiho syna Jozafata, proti Joramovi. Joram však a celý Izrael bránil Ramot v Galaáde proti aramejskému kráľovi Hazaelovi.

¹⁵ A kráľ Joram sa vrátil liečiť sa v Jezraeli z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. Vtedy Jehu povedal: "Ak súhlasíte, nech nevyjde nijaký ubehlík z mesta, aby nezaniesol správu do Jezraelu!"

¹⁶ A Jehu sadol na voz, išiel do Jezraelu, lebo Joram tam ležal a júdsky kráľ Ochoziáš prišiel navštíviť Jorama.

¹⁷ V Jezraeli na veži stál pozorovateľ. Keď uvidel prichádzať Jehuov zástup, vravel: "Vidím zástup!" Joram povedal: "Vezmi jazdca a pošli im ho v ústrety; nech sa opýta: "Je všetko v poriadku?"

¹⁸ Jazdec mu išiel v ústrety a vravel: "Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?" Jehu odpovedal: "Čo teba do poriadku?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!" Pozorovateľ hlásil: "Jazdec došiel až k nim, ale sa nevracia."

¹⁹ Nato poslal iného jazdca. Keď došiel k nim, povedal: "Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?" Jehu odpovedal: "Čo teba do poriadkov?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!"

²⁰ Pozorovateľ hlásil: "Došiel k nim, ale sa nevracia! A ženú, ako hnával Namsiho syn Jehu, lebo uháňajú šialene."

²¹ Nato Joram rozkázal: "Priahaj!" Zapriahli mu do jeho voza a izraelský kráľ Joram aj júdsky kráľ Ochoziáš vyšli von, každý na svojom voze. Išli v ústrety Jehuovi a stretli ho na poli jezraelského Nabota.

²² Keď Joram uvidel Jehuu, pýtal sa: "Je všetko v poriadku, Jehu?" On odpovedal: "Aký poriadok? Ešte trvajú smilstvá tvojej matky Jezabel a jej mnohé čarodejstvá."

²³ Nato sa Joram obrátil na útek a zavolal Ochoziášovi: "Zrada, Ochoziáš!"

²⁴ Ale Jehu vzal do ruky kušu a strelil Joramovi medzi plecia. Šíp mu vyšiel von srdcom a on sa zrútil vo voze.

²⁵ I povedal svojmu pobočníkovi Badakerovi: "Vezmi ho a hoď ho na ostredok jezraelského Nabota! Lebo ja sa pamätám, že ja a ty sme spolu jazdili za jeho otcom Achabom, keď Pán vypovedal proti nemu tento výrok:

²⁶ "Veru, včera som videl krv Nabota a jeho synov" - hovorí Pán. "Odplatím ti ju na tomto ostredku" - hovorí Pán! Nuž chyť ho a hoď na ostredok podľa slova Pánovho!"

²⁷ Keď to júdsky kráľ Ochoziáš videl, ušiel smerom na Bethagan. Jehu ho prenasledoval a vravel: "Aj toho!" Poranili ho na voze na svahu Gur, ktorý je pri Jeblaáme. Utekal ďalej do Mageda a tam zomrel.

²⁸ Jeho sluhovia ho zaviezli do Jeruzalema a pochovali ho v jeho pohrebišti s jeho otcami v Dávidovom meste.

²⁹ V jedenástom roku Achabovho syna Jorama sa stal Ochoziáš kráľom nad Júdskom.

³⁰ Jehu prišiel do Jezraelu. Keď to počula Jezabel, namaľovala si oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom.

³¹ Keď Jehu vystupoval do brány, povedala: "Mal sa dobre Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?"

³² Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: "Kto je so mnou, kto?" Vtom sa k nemu vyklonili dvaja či traja komorníci

³³ a rozkázal: "Zhoďte ju!" Zhodili ju a jej krv postriekala múr i kone a ony ju pošliapali.

³⁴ Potom išiel dnu a keď si zajedol a zapil, rozkázal: "Obzrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, je to kráľova dcéra!"

³⁵ Keď ju však išli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk.

³⁶ Vrátili sa a oznámili mu to. On však povedal: "To je Pánovo slovo, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu Tesbana Eliáša: "Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli

³⁷ a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role na jezraelskom poli, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel!"

Ozeáš 11 – 14

---

¹ Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna.

² Volali ich, lenže odchádzali od nich, obetovali bálom a modlám pálili kadidlo.

³ A ja som vodil Efraima, vzal som si ich na ramená, no nezbadali, že ich opatrujem.

⁴ Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som, ako kto dvíha jarmo ponad ich líca, a skláňal som sa k nemu chovať ho.

⁵ Nevráti sa do egyptskej krajiny, lež Asýr bude jeho kráľom, lebo sa nechceli obrátiť.

⁶ Meč sa rozbehne po jeho mestách, vynivočí jeho vyberaných a pre ich zámery ich strávi.

⁷ Môj ľud je naklonený odpadnúť odo mňa; volajú ho na výšinu, no pritom ho nedvíhajú. Pán znovu zhromaždí svojich

⁸ Ako ťa vydám Efraim, odovzdám ťa, Izrael, ako ťa vydám sťa Adamu, urobím ťa podobným Seboimu? Srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie.

⁹ Nevylejem svoj rozpálený hnev, neznivočím zase Efraim, veď som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba; a nevojdem do mesta.

¹⁰ Nech idú za Pánom; bude volať ako lev; až on bude volať, s triaškou pribehnú synovia od západu.

¹¹ Pribehnú ako vták z Egypta a ako holub z asýrskej krajiny a ubytujem ich v ich domoch - hovorí Pán.

¹ Klamstvom ma obkľúčil Efraim, lesťou dom Izraela a Júdu, Pán sa jednako pridal k nim, budú sa volať svätým ľudom Božím."

² Efraim pasie za vetrom, za východným vetrom ženie sa celý deň, množí lož a pustošenie. S Asýrskom uzatvárajú zmluvu a vlečú olej do Egypta.

³ Pán má spor s Júdom, chce strestať Jakuba podľa jeho ciest, podľa jeho skutkov mu odplatí.

⁴ V lone podchytil svojho brata a vo svojej sile s Bohom zápasil.

⁵ Zápasil s anjelom a zvíťazil, plakal a uprosoval ho; v Beteli ho našiel, tam s ním hovoril.

⁶ Pán je Boh zástupov, Jahve je jeho meno.

⁷ Ty sa však vráť k svojmu Bohu, zachovaj lásku a spravodlivosť a ustavične vo svojho Boha dôveruj.

⁸ V ruke Kanaánu je falošná váha, rád utláča.

⁹ I hovorí Efraim: "Veru som zbohatol, nahonobil som si majetok." Všetky jeho zisky nevystačia mu pre hriech, ktorého sa dopustil.

¹⁰ "Ale ja som Pán, tvoj Boh, až od egyptskej krajiny; zasa ťa ubytujem v stanoch ako za dní slávnosti.

¹¹ A hovoril som k prorokom, dal som mnohé videnia a prostredníctvom prorokov som v podobenstvách hovoril."

¹² V hriešnom Galaáde boli ničomní, v Galgale obetovali býkom, aj ich oltáre budú ako hromady v brázdach na poli.

¹³ Jakub utiekol na polia Aramu, Izrael slúžil za ženu, za ženu strážil (stáda).

¹⁴ Ale prostredníctvom proroka vyviedol Pán Izrael z Egypta a prorok ho strážil.

¹⁵ Efraim ma trpko popudzoval; no uvrhne naň jeho krvilačnosť a vráti mu hanbu jeho Pán.

¹ Keď Efraim hovoril, bola hrôza, bol vyvýšený v Izraeli, ale zhrešil s Bálom a zomrel.

² Teraz však pokračujú v hriechu, robia si liatiny zo svojho striebra, spodobňujú modly. To všetko je dielo majstrov; hovoria: "Týmto obetujte!" Človek teľce bozkáva!

³ Preto budú ako ranný oblak a ako rosa, ktorá mizne zavčasu, ako pleva, ktorá letí z humna, a ako dym z otvoru.

⁴ "Ja však som Pán, tvoj Boh, od egyptskej krajiny; Boha okrem mňa nepoznáš a iného záchrancu niet.

⁵ Ja som ťa pásol na púšti v kraji vyschnutom.

⁶ Ako sa pásli, nasýtili sa, nasýtili a spyšnelo im srdce, preto zabudli na mňa.

⁷ Aj ja im budem ako lev, ako leopard na ceste asýrskej,

⁸ napadnem ich ako medveď pozbavený mláďat a roztrhám obal ich srdca, pohltím ich tam ako levica, poľná zver ich roztrhá.

⁹ Zničím ťa, Izrael; kto je tvoj pomocník?

¹⁰ Nuž kdeže je tvoj kráľ, aby ťa zachránil vo všetkých tvojich mestách, a tvoji sudcovia, o ktorých si vravel: "Daj mi kráľa a kniežatá!"?

¹¹ Dal som ti vo svojom hneve kráľa a vo svojej rozhorčenosti ho odnímem.

¹² Zaviazaná je vina Efraima, uschovaný je jeho hriech.

¹³ Bolesti rodičky prídu naň; je to syn nemúdry, nedostavil sa načas do otvoru detí.

¹⁴ Vyslobodím ich z moci podsvetia, od smrti ich vykúpim. Kde je tvoj mor, smrť, kde tvoja nákaza, podsvetie? Súcit sa schová pred mojím zrakom." V tiesni treba prosiť Pána

¹⁵ Aj keď bude rásť uprostred bratov, prichádza Pánov vietor východný, dvíha sa z púšte, vyveje jeho pramene, vysuší jeho žriedla. On vylúpi poklad všetkých drahocenných vecí.

¹ Zhynie Samária, pretože sa vzpierala svojmu Bohu; pod mečom budú padať, nemluvňatá im rozdrvia, rozpárajú im ťarchavé.

² Obráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu veď pre svoju vinu si upadol!

³ Vezmite so sebou slová a obráťte sa k Pánovi; povedzte mu: "Odpusť každú vinu a láskavo nás prijmi, zaplatíme plodom svojich perí.

⁴ Asýrsko nás nezachráni, už nebudeme jazdiť na koňoch a nebudeme viac hovoriť: "Naši bohovia!" dielam svojich rúk, lebo u teba nájde milosť sirota."

⁵ "Vyhojím ich poranenia, milovať ich budem vďačne, lebo môj hnev sa od nich odvráti.

⁶ Budem Izraelu ako rosa, prekvitať bude ako ľalia a zapustí korene sťa Libanon;

⁷ konáre sa mu rozrastú, nádherný bude ako oliva a voňať bude ako Libanon.

⁸ Obrátia sa, čo sedia v jeho tôni, žiť budú z obilia a rozkvitnú ako vinič, ktorý má chýr ako víno z Libanonu.

⁹ Efraim, čo chceš ešte s modlami? Ja vyslyším a vzpriamim ho ako jedľu zelenú. Že máš ovocie, to je odo mňa."

¹⁰ Kto je múdry, aby tieto veci pochopil a rozumný, aby ich porozumel? Lebo Pánove cesty sú priame a spravodliví po nich kráčajú, ale vzbúrenci na nich klesnú.

Žalm 109

---

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Bože, chvála moja, nemlč,

² lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. Hovoria proti mne lživým jazykom,

³ zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny.

⁴ Za moju lásku broja proti mne; ale ja sa modlím.

⁵ Zlom sa mi odplácajú za dobré a nenávisťou za lásku.

⁶ Postav nad neho hriešnika. Žalobca nech stojí po jeho pravici.

⁷ Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený a jeho modlitba nech mu bude hriechom.

⁸ Jeho dní nech je čím menej a jeho úrad nech prevezme iný.

⁹ Jeho deti nech ostanú sirotami a vdovou jeho manželka.

¹⁰ Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.

¹¹ Nech ho úžerník oberie o celý majetok a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.

¹² Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.

¹³ Jeho potomstvo nech vyhynie, nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.

¹⁴ Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov a hriech jeho matky nech sa nezotrie.

¹⁵ Pán nech ich má stále pred očami a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.

¹⁶ Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.

¹⁷ Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.

¹⁸ Preklínanie si obliekal sťa odev, nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej.

¹⁹ Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, a pásom, ktorým sa vždy opáše.

²⁰ Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú a zle hovoria proti mne.

²¹ Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, veď tvoje milosrdenstvo je láskavé;

²² zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný a moje srdce je vo mne ranené.

²³ Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, striasajú ma ako kobylku.

²⁴ Od pôstu sa mi podlamujú kolená, a telo mi chradne bez oleja.

²⁵ Som im už len na posmech; keď ma vidia, potriasajú hlavou.

²⁶ Pomôž mi, Pane, Bože môj, zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.

²⁷ Nech poznajú, že to tvoja ruka, že si to ty, Pane, urobil.

²⁸ Oni nech preklínajú, ty však žehnaj; nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, a tvoj služobník nech sa raduje.

²⁹ Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, a potupa nech ich zahalí ako plášť.

³⁰ Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, budem ho chváliť uprostred zástupov,

³¹ lebo on stojí po pravom boku chudáka, aby ho zachránil pred jeho sudcami.