2. Kráľov 8

---

¹ Elizeus povedal žene, ktorej vzkriesil syna: "Zober sa, choď ty aj tvoja rodina a bývaj v cudzine, kde to bude možné, lebo Pán zavolal hlad, ktorý postihne krajinu na sedem rokov."

² Žena sa vybrala a urobila podľa slova Božieho muža. Odišla ona aj jej rodina a na sedem rokov sa usadila v krajine Filištíncov.

³ Po uplynutí siedmich rokov sa žena vrátila z krajiny Filištíncov a dovolávala sa u kráľa svojho domu a svojho poľa.

⁴ Kráľ práve hovoril Giezimu, sluhovi Božieho muža: "Porozprávaj mi všetky veľké veci, ktoré urobil Elizeus!"

⁵ A keď rozprával kráľovi, ako vzkriesil mŕtveho, vkročila žena, ktorej syna vzkriesil, dovolávať sa u kráľa svojho domu a svojho poľa. A Giezi povedal kráľovi: "Môj kráľovský pane, toto je tá žena a toto je jej syn, ktorého Elizeus vzkriesil."

⁶ Kráľ sa opýtal ženy a ona mu to porozprávala. Potom jej kráľ dal komorníka a povedal: "Vráť jej všetko, čo je jej, aj úžitok z poľa odo dňa, čo opustila krajinu, až doteraz." -

⁷ Elizeus prišiel do Damasku, kde bol aramejský kráľ Benadad chorý. Oznámili mu: "Boží muž prišiel sem."

⁸ Kráľ povedal Hazaelovi: "Vezmi so sebou dar, choď v ústrety Božiemu mužovi a jeho prostredníctvom sa spýtaj Pána, či sa uzdravím z tejto choroby!"

⁹ Hazael mu išiel v ústrety a vzal sebou dary, rozličné vzácnosti Damasku, bremeno na štyridsať tiav. Keď došiel k nemu, pristúpil a vravel: "Tvoj syn, aramejský kráľ Benadad ma poslal k tebe s odkazom: "Uzdravím sa z tejto choroby?"

¹⁰ Elizeus mu odpovedal: "Choď, povedz mu: Áno, uzdravíš sa! Ale Pán mi zjavil, že naisto zomrie."

¹¹ Potom mu stŕpla tvár, bol krajne rozrušený, a Boží muž plakal.

¹² Hazael sa spýtal: "Prečo plače môj pán?" Odpovedal: "Preto, že viem, koľko zla narobíš synom Izraela. Ich pevnosti vypáliš, ich junákov pobiješ mečom, ich nemluvňatá roztrieskaš a ich ťarchavé ženy rozpáraš."

¹³ Hazael však odpovedal: "Je azda tvoj sluha taký pes, žeby urobil takúto hroznú vec?" Ale Elizeus povedal: "Pán mi ťa ukázal ako aramejského kráľa."

¹⁴ Odišiel od Elizea a keď prišiel k svojmu pánovi, on sa ho pýtal: "Čo ti povedal Elizeus?" Odvetil: "Vravel mi že sa uzdravíš."

¹⁵ Na druhý deň vzal prikrývku; namočil ju do vody a rozprestrel mu ju na tvár, a tak zomrel. Kráľom sa namiesto neho stal Hazael. -

¹⁶ V piatom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, za júdskeho kráľa Jozafata, stal sa júdskym kráľom Joram, syn kráľa Jozafata.

¹⁷ Mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme.

¹⁸ Kráčal po ceste izraelských kráľov, ako robil Achabov rod, lebo mal za manželku Achabovu dcéru; robil teda, čo sa Pánovi nepáči.

¹⁹ Ale Pán nechcel zničiť Júdsko pre svojho sluhu Dávida, ako mu prisľúbil, že dá jemu a jeho synom po všetky dni lampu.

²⁰ Za jeho dní sa Edomsko vymanilo spod nadvlády Júdska; ustanovili si vlastného kráľa.

²¹ Joram prešiel do Seiry a všetky vozy s ním. V noci vstal a zaútočil na Edomčanov, ktorí obkolesovali jeho i veliteľov vozov, lenže ľud ušiel do svojich stanov.

²² Tak sa Edom vymanil spod nadvlády Júdska až po dnešný deň. Vtedy, v tom istom čase, odpadla aj Lobna.

²³ Ostatok Joramových dejín, všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.

²⁴ Potom sa Joram uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš. -

²⁵ V dvanástom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, sa stal kráľom Ochoziáš, syn júdskeho kráľa Jorama.

²⁶ Ochoziáš mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, dcéra izraelského kráľa Amriho.

²⁷ Chodil po ceste Achabovho rodu a robil, čo sa Pánovi nepáči, ako Achabov dom, veď bol zaťom Achabovho domu.

²⁸ S Achabovým synom Joramom išiel do vojny proti aramejskému kráľovi Hazaelovi k Ramiotu v Galaáde, ale Aramejci Jorama porazili.

²⁹ Kráľ Joram sa vrátil do Jezraelu, aby sa vyliečil z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania v Ramote, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. A júdsky kráľ, Joramov syn Ochoziáš, išiel dolu do Jezraela navštíviť Achabovho syna Jorama, lebo bol chorý.

Ozeáš 8 – 10

---

¹ K ústam pozaunu! Ako orol nad Pánovým domom, pretože prestúpili moju zmluvu, zhrešili tiež proti môjmu zákonu.

² Vzývajú ma: "Bože môj!" Poznáme ťa, Izrael!

³ Izrael odmietol dobro, bude ho stíhať nepriateľ.

⁴ Kráľa ustanovili, lež bezo mňa, dosadili kniežatá, a ja som to nevedel. Zo striebra i zlata si modly spravili, aby vyšli navnivoč.

⁵ Samária, tvoje teľa je zvrhnuté, môj hnev blčí proti nim, ako dlho nedosiahli čistotu!

⁶ Veď je z Izraela, majster ho robil, a nie je to Boh. Áno, teľa Samárie bude na kúsky.

⁷ Lebo vietor sejú a budú žať víchricu; nemá stebla, neurodí múku výhonok, a ak urodí, zjedia ju cudzinci.

⁸ Izrael je zničený, teraz je medzi národmi ako odporná nádoba,

⁹ lebo do Asýrska vystúpili - osamelý divý osol! -, Efraim dával dary ľúbostné.

¹⁰ Hoci aj najímajú národy, teraz ich pozbieram, odpočinú si čochvíľa od ťarchy kráľa kniežat.

¹¹ Lebo si Efraim rozmnožil na hriech oltáre, oltáre mu na hriech boli.

¹² Napísal som mu množstvo svojich zákonov, pokladajú ich za cudzie.

¹³ Z mojich darov prinášajú obety, jedia mäso: Pán nemá zaľúbenie. Teraz si spomenie na ich hriech, potrestá ich zločiny: vrátia sa do Egypta.

¹⁴ Izrael zabudol na svojho tvorcu a staval chrámy. Júda rozmnožoval opevnené mestá, ale vrhnem na jeho mestá oheň a strávi jeho paláce.

¹ Netešže sa, Izrael, neplesaj ako národy, lebo si odpadol smilne od Pána, miluješ ľúbostné dary na všetkých humnách obilných.

² Humno a lis ich pásť nebude a mušt, ten ich oklame.

³ Nebudú bývať v Pánovej krajine, Efraim sa vráti do Egypta, v Asýrsku budú jesť nečisté.

⁴ Nebudú vylievať víno Pánovi, ich obety mu milé nebudú, ich chlieb bude ako smútočný, všetci, čo ho jedia, sa poškvrnia. Ich chlieb je len pre nich, do Pánovho domu nepríde.

⁵ Čo budete robiť v deň slávnostný a v deň sviatku Pánovho?

⁶ Lebo, hľa, ujdú od pustošenia, Egypt ich zhromaždí, Memfis ich pochová. Ich milého striebra bodľač zmocní sa, v stanoch budú mať tŕnie.

⁷ Prídu dni navštívenia, prídu dni odplaty - Izrael, vedz: bláznom je prorok, šialencom muž ducha - pre veľkosť tvojej viny a pre veľkosť šialenstva.

⁸ Efraim mal strážcov u môjho Boha: prorok bol zhubným osídlom na všetkých jeho cestách, šialenstvo je v dome jeho Boha.

⁹ Klesli hlboko ako v dňoch Gabay; spomenie si na ich vinu, potrestá ich zločiny. Pre modlárstvo vyhynú

¹⁰ Izrael som si pokladal za vinič na púšti, na ich otcov som hľadel ako na ranú figu na figovníku v jej prvom čase. Išli do Belfegoru, zasvätili sa Hanbe, boli ohavnosťou ako ich miláčik.

¹¹ Efraim je ako vták, ulietla mu sláva: niet pôrodu, niet ťarchavosti a niet počatia.

¹² I keď si vychovajú synov, urobím ich bezdetnými, bez ľudí; ba aj im samým bude beda, keď sa od nich vzdialim.

¹³ Efraim - tak som sa postaral - bol Týrus zasadený na poli. Efraim si vyvedie synov na zabitie.

¹⁴ Daj im, Pane! - Čože im dáš? - Daj im bezdetné lono a vyschnuté prsia!

¹⁵ Celá ich zločinnosť bola v Galgale, áno, tam som ich znenávidel, pre zlobu ich skutkov vyženiem ich zo svojho domu; viac ich nebudem milovať, všetky ich kniežatá sú vzbúrenci.

¹⁶ Zrazený je Efraim, vyschol im koreň, neprinesú ovocie; i keď porodia, usmrtím miláčikov ich lona."

¹⁷ Odvrhne ich môj Boh, lebo nepočúvali naň i budú blúdiť medzi národmi.

¹ Bujným viničom je Izrael, rodí dostatok ovocia; čím viac ovocia mal, tým mal viac oltárov, čím lepšie sa viedlo jeho krajine, tým lepšie mal pomníky.

² Rozhárané srdce majú, teraz si to odnesú: On im dodrúzga oltáre, porozbíja pomníky.

³ Lebo teraz povedia: "Nemáme kráľa, lebo Pána sa nebojíme, a kráľ, čože nám pomôže?"

⁴ Hovoria reči, prisahajú krivo, uzavierajú zmluvy, a súd rastie ako jedovatá byľ po brázdach na poli.

⁵ O teľa Betavenu sa občania Samárie trasú, veď smúti preň jeho ľud a jeho kňazi nad ním kvília, pre jeho slávu, ktorá ho opustila.

⁶ Aj to prevlečú do Asýrska ako dar veľkému kráľovi; Efraim utŕži hanbu, zahanbí sa pre svoju myseľ Izrael.

⁷ Zničená bude Samária, jej kráľ je ako trieska na povrchu vody.

⁸ Spustošené budú hriešne výšiny, zločin Izraela, tŕnie a bodľačie vyrastie na ich oltároch. Vtedy povedia vrchom: "Prikryte nás!" a kopcom: "Padnite na nás!" Preorte úhor!

⁹ Odo dní Gabay hrešíš, Izrael! Tam zastali! Nestihne ich vojna v Gabae proti synom zločinným?

¹⁰ "Podľa svojej túžby som ich karhal, i zhromaždia sa proti nim národy, keď ich pripútam k ich dvom hriechom.

¹¹ Efraim je krava cvičená, ktorá rada mláti, no ja som prešiel cez jej krásnu šiju, zapriahnem Efraim, bude orať (Júda), Jakub si bude brániť.

¹² Sejte si podľa spravodlivosti, žnite podľa lásky, preorte si úhor, je čas hľadať Pána, kým príde a naučí vás spravodlivosti.

¹³ Zaorávali ste zločin, žali ste neprávosť, jedli ste ovocie lži. Lebo si sa na svoje cesty spoliehal, na množstvo svojich silákov.

¹⁴ Strhol sa lomoz v tvojom ľude, všetky tvoje pevnosti spustošia, tak ako spustošil Šalman Bet-Arbelu v deň vojny. Matku roztrieskali spolu s deťmi.

¹⁵ Takto naložím, Betel, s vami pre zlobu vašich zločinov.

Žalm 108

---

¹ Pieseň. Dávidov žalm.

² Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: budem ti spievať a hrať. Prebuď sa, duša moja,

³ prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

⁴ Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

⁵ Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo a tvoja vernosť až po oblaky.

⁶ Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

⁷ Zachráň svojich najmilších; pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.

⁸ Vo svojej svätyni Boh povedal: "S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie."

⁹ Môj je Galaád a môj je Manasses; Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske.

¹⁰ Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám."

¹¹ Kto ma privedie do opevneného mesta a kto ma odprevadí až do Idumey?

¹² Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

¹³ Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, pretože ľudská pomoc nestačí.

¹⁴ S Bohom budeme udatní, on našich nepriateľov pošliape.