2. Kráľov 6 – 7

---

¹ Prorockí synovia hovorili Elizeovi: "Pozri, miesto, kde bývame s tebou, je tesné.

² Pôjdeme až k Jordánu, vezmeme odtiaľ každý jedno brvno a urobíme si tam miesto na bývanie." Odpovedal: "Choďte!"

³ Ktorýsi vravel: "Poď aj ty so svojimi služobníkmi!" Odpovedal: "Pôjdem."

⁴ Išiel teda s nimi a keď došli k Jordánu, vytínali stromy.

⁵ Ako ktorýsi z nich vytínal kmeň, padlo mu železo do vody a vykríkol: "Beda, môj pane, a to bolo vypožičané!"

⁶ Boží muž sa opýtal: "Kde padlo?" A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva, hodil ho ta a železo vyplávalo.

⁷ I povedal: "Vezmi si ho!" On vystrel ruku a vzal si ho. -

⁸ Aramejský kráľ viedol s Izraelom vojnu. I radil sa so svojimi poddanými a povedal: "Na tom a tom mieste budete so mnou táboriť."

⁹ Vtedy Boží muž poslal izraelskému kráľovi odkaz: "Daj si pozor a nechoď na to miesto, lebo tam táboria Aramejčania!"

¹⁰ Izraelský kráľ poslal na miesto, ktoré mu označil Boží muž a pred ktorým ho varoval, a dal ho pozorovať, a nielen raz alebo dva razy.

¹¹ Táto vec rozčuľovala srdce aramejského kráľa. Zvolal svojich sluhov a spýtal sa ich: "Neviete mi povedať, kto nás prezradil izraelskému kráľovi?"

¹² Ktorýsi z jeho sluhov mu povedal: "Nie, môj kráľovský pane, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraeli, oznámi izraelskému kráľovi aj slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni."

¹³ Nato povedal: "Choďte a pozrite sa, kde je; pošlem a dám ho chytiť." Oznámili mu: "Je v Dotane."

¹⁴ Poslal ta kone, vozy a mocný oddiel. Došli v noci a obkľúčili mesto.

¹⁵ Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zazrel, že mesto obkľučuje mocný oddiel, kone a vozy. Sluha mu povedal: "Beda, môj Pane! Čo budeme robiť?"

¹⁶ Odpovedal: "Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi!"

¹⁷ A Elizeus sa modlil: "Pane, otvor mu oči, nech vidí!" Vtom Pán otvoril sluhove oči a videl, že vrch okolo Elizea je plný ohnivých koní a vozov.

¹⁸ A keď (nepriatelia) zišli k nemu, modlil sa Elizeus k Pánovi: "Pobi, prosím, tento národ slepotou!" I pobil ich slepotou podľa Elizeových slov.

¹⁹ A Elizeus im povedal: "Toto nie je tá cesta a toto nie je to mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte!" A išiel s nimi do Samárie.

²⁰ Keď došli do Samárie, Elizeus povedal: "Pane, otvor oči týmto, nech vidia!" Pán im otvoril oči a zrazu videli, že sú uprostred Samárie.

²¹ Keď ich uvidel izraelský kráľ, pýtal sa Elizea: "Mám ich postínať, otče?"

²² Odpovedal: "Nestínaj! Chceš postínať takých, ktorých si nezajal svojím mečom ani svojou kušou?! Predlož im chlieb a vodu, nech si zajedia a nech sa napijú a vrátia sa k svojmu pánovi."

²³ Pripravil im teda veľkú hostinu a keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Aramejskí koristníci potom viac neprišli do izraelskej krajiny. -

²⁴ Po tomto zhromaždil aramejský kráľ Benadad celé svoje vojsko, pritiahol a obliehal Samáriu.

²⁵ V Samárii vypukol veľký hlad. Obliehal ju tak dlho, až bola oslia hlava po osemdesiat strieborných a štvrť kabu holubieho trusu po päť strieborných.

²⁶ Keď raz izraelský kráľ prechádzal po múre, akási žena naň volala: "Pomôž mi, môj kráľovský pane!" Odpovedal: "Nepomáha ti Pán, ako ti môžem pomôcť ja?

²⁷ Z humna? Alebo z lisu?"

²⁸ Potom sa jej kráľ spýtal: "Čo ti je?" Odpovedala: "Táto žena mi vravela: "Daj svojho syna, zjeme ho dnes, môjho syna však zjeme zajtra!"

²⁹ Uvarili sme teda môjho syna a zjedli sme ho. Na druhý deň som jej povedala: "Daj svojho syna, zjeme ho!" Ale ona svojho syna schovala."

³⁰ Keď kráľ počul slová ženy, roztrhol si rúcho. Chodil práve po múre, takže ľud videl, že má na holom tele vrecovinu.

³¹ I povedal: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak dnes hlava Safatovho syna Elizea ostane na ňom!"

³² Elizeus sedel vo svojom dome a starší sedeli s ním. Kráľ však poslal vopred akéhosi muža. Ale skôr, než k nemu prišiel posol, hovoril on starším: "Viete, že tento vrahov syn posiela zoťať mi hlavu? Dávajte pozor, keď príde posol, zaprite dvere a držte ho

³³ Ešte s nimi hovoril a už zostupoval k nemu kráľ a hovoril: "Hľa, takéto nešťastie prišlo od Pána; ako mám ešte dôverovať v Pána?"

¹ Elizeus však hovoril: "Počujte slovo Pánovo! Toto hovorí Pán: "Zajtra o takomto čase bude v bráne Samárie sea jemnej múky za šekel a dve sey jačmeňa za šekel."

² Pobočník, o ruku ktorého sa kráľ opieral, odpovedal Božiemu mužovi: "Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!" No on mu odvetil: "Uvidíš do rána na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš!"

³ Pri vchode do brány sa zdržovali štyria malomocní. Oni si hovorili: "Čo tu máme sedieť, kým zomrieme?!

⁴ Ak si povieme: Pôjdeme do mesta, v meste je hlad, zomrieme tam; ak ostaneme tu, zomrieme. Nože poďme, prejdime do tábora Aramejčanov. Ak nás nechajú nažive, budeme žiť, ak nás zabijú, nuž umrieme."

⁵ A za prítmia sa vybrali, chceli ísť do tábora Aramejčanov. Ale keď prišli k okraju aramejského tábora, zbadali, že tam niet nikoho.

⁶ Pán totiž spôsobil, že tábor Aramejčanov počul hrkot vozov, dupot koní a hučanie veľkého vojska a hovorili si: "Izraelský kráľ dozaista najal proti nám hetejských kráľov a egyptských kráľov a chce nás napadnúť."

⁷ Zobrali sa teda a ušli za prítmia. Zanechali svoje stany, kone, osly, slovom tábor, ako bol, a ušli s holým životom.

⁸ Tí malomocní prišli teda na kraj tábora a vošli do prvého stanu, jedli, pili, zobrali odtiaľ zlato, striebro, šatstvo a išli ho schovať. Nato sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, nabrali odtiaľ a išli si schovať.

⁹ Potom si hovorili: "Robíme, čo sa nesvedčí! Dnešný deň je deň radostnej zvesti. Ak budeme čušať a budeme čakať do jasného rána, previníme sa. Preto sa vyberme, poďme to oznámiť v kráľovskom paláci."

¹⁰ Keď došli, zavolali strážcov mestskej brány a oznámili: "Išli sme do tábora Aramejčanov a nikoho tam nebolo, ani ľudského hlasu, len priviazané kone, priviazané osly a postavené stany."

¹¹ Strážcovia brány to vyvolali a hlásenie išlo dnu do kráľovského paláca.

¹² Kráľ vstal za noci a povedal svojim sluhom: "Poviem vám, čo nám urobili Aramejčania. Vedia, že sme vyhladovaní, preto vyšli z tábora schovať sa na pole a vravia: Nech len vyjdú z mesta, pochytáme ich živých a vnikneme do mesta."

¹³ Ktorýsi zo sluhov však odpovedal a vravel: "Treba vziať tých päť koní, čo tu ešte ostali - i tak bude s nimi to, čo s množstvom, ktoré zahynuli -, treba ich poslať a vec preskúmať."

¹⁴ Vzali teda dva vozy s koňmi a kráľ ich poslal do tábora Aramejčanov a povedal: "Choďte a pozrite!"

¹⁵ Išli za nimi až po Jordán a cesta bola plná šiat a výzbroje, ktorú Aramejčania pozahadzovali na úteku. Posli sa potom vrátili a podali kráľovi správu.

¹⁶ Nato národ vyšiel a vyrabovali aramejský tábor, takže sea jemnej múky bola za jeden šekel a dve sey jačmeňa za šekel, podľa Pánovho slova.

¹⁷ Kráľ postavil pobočníka, o ruku ktorého sa opieral, do brány a ľud ho v bráne pošliapal, takže zomrel, ako povedal Boží muž, keď k nemu prišiel kráľ.

¹⁸ Stalo sa teda podľa slov Božieho muža, ktoré povedal kráľovi: "Zajtra o takomto čase budú v bráne Samárie dve sey jačmeňa za šekel a sea jemnej múky za šekel."

¹⁹ Vtedy povedal pobočník Božiemu mužovi: "Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!" On mu odvetil: "Uvidíš to na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš."

²⁰ A stalo sa mu tak: ľud ho v bráne pošliapal a zomrel.

Ozeáš 4 – 7

---

¹ Čujte slovo Pánovo, synovia Izraela, lebo Pán sa má súdiť s občanmi krajiny; veď niet vernosti, niet milosrdenstva, ani poznania Boha niet v krajine!

² "Krivá prísaha, lož, vražda, krádež a cudzoložstvo vnikli a krv stíha krv.

³ Preto smúti krajina a vädne všetko, čo v nej býva, či poľná zverina, či vtáčky nebeské, ešte aj morské ryby hynú.

⁴ Nech nik nežaluje, nech nik nevyčituje, tvoj ľud je ako (ten), kto protirečí kňazovi.

⁵ Lebo klesneš dnes a s tebou klesne i prorok v noci, i tvoju matku znivočím.

⁶ Môj ľud hynie, lebo nemá poznania. Pretože si odmietol poznanie, odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz. Zákon svojho Boha si zabudol, aj ja zabudnem na tvojich synov.

⁷ O čo je ich viac, o to väčšmi hrešia proti mne, ich slávu zmením na hanbu.

⁸ Hriechom môjho ľudu kŕmia sa a po jeho vine túžbou mrú.

⁹ Ako ľudu, tak bude aj kňazovi, jeho cesty na ňom potrescem, a jeho skutky mu odplatím.

¹⁰ Jesť budú, no nenasýtia sa, smilniť budú, no nerozmnožia sa, lebo nechceli dbať o Pána. Zanechať modloslužbu!

¹¹ Smilstvo, víno a mušt rozum odberá.

¹² Môj ľud sa svojho dreva spytuje a učí ho jeho palica, lebo ich zaviedol smilný duch a smilne sa odvrátili od Boha.

¹³ Na hrebeňoch vrchov prinášajú obety a na pahorkoch prinášajú kadidlo, pod dubom, topoľom a terebintou, lebo chládok ich dobrý je. Preto smilnia ich dcéry a cudzoložia ich nevesty.

¹⁴ Nie ich dcéry budem trestať pre smilstvo a pre cudzoložstvo ich nevesty, veď sami sa uchyľujú k smilniciam, obetujú s neviestkami svätýň, a tak padá nechápavý ľud.

¹⁵ Ak smilníš ty, Izrael, nechže Júda nehreší! Do Galgaly nechoďte, k Betavenu nevystupujte a neprisahajte sa: "Ako žije Pán!"

¹⁶ Ako krava, ktorá strečkuje, tak strečkuje Izrael. Teraz ho Pán má pásť ako baránka na rozsiahlej pastve?

¹⁷ Spoločníkom modiel je Efraim, nechaj ho!

¹⁸ Hostina je oddelená, ustavične smilnia, jeho ochrancovia radi prinášajú hanbu.

¹⁹ Víchor ich do svojich krídel zahalí a ponesú hanbu pre svoje obety.

¹ Počujte toto, kňazi, a dom Izraela, pozoruj, nakloňže si ucho, kráľov dom, pretože vám patrí tento súd; stali ste sa v Masfe osídlom, na Tábore sieťou rozostretou.

² Obety vrhli do priepasti, ja ich karhám všetkých.

³ Ja poznám Efraim a Izrael mi skrytý nie je; lebo si smilnil, Efraim, poškvrnil sa Izrael.

⁴ Ich skutky im nedovoľujú vrátiť sa k svojmu Bohu, lebo je v nich smilný duch takže nepoznajú Pána.

⁵ Pýcha usvedčuje Izrael do očí, Izrael a Efraim pre svoju vinu padajú a Júda padá s nimi tiež.

⁶ Idú so svojimi ovcami a dobytkom hľadať Pána ale ho nenájdu, odtiahol od nich preč. Pán bude trestať

⁷ Spreneverili sa Pánovi, áno, cudzích synov splodili; mesiac ich strávi s ich poľami.

⁸ Trúbte pozaunou v Gabae, v Ráme na trúbu, v Betavene robte krik, za tebou, Benjamín!

⁹ V deň karhania spustne Efraim, proti kmeňom Izraela pravdu oznámim.

¹⁰ Kniežatá Izraela sú podobné tým, čo prekladajú medzníky: svoj hnev na nich ako vodu vylejem.

¹¹ Efraim je utláčaný, porušuje sa právo, lebo zachcelo sa mu bežať za nečistotou.

¹² Ale ja som Efraimovi sťa moľ a sťa črvoč Júdovi.

¹³ Keď Efraim zbadal svoju chorobu a Júda svoju ranu, do Asýrska išiel Efraim, poslal k veľkému kráľovi; on vás však nemôže uzdraviť ani váš vred odstrániť.

¹⁴ Lebo Efraimovi som ako lev, domu Júdovmu ako levíča. Ja, ja roztrhám a odídem, uchytím a neoslobodí nik. Po treste príde spása

¹⁵ Idem, na svoje miesto sa navrátim, kým sa na pokánie nedajú, potom budú hľadať moju tvár.

¹ "Poďte, vráťme sa k Pánovi lebo on nás poranil a on nás uzdraví, udrel nás, ale ošetrí.

² Oživí nás po dvoch dňoch, na tretí deň nás vzkriesi a žiť budeme pred jeho tvárou.

³ Poznajme, usilujme sa poznať Pána: jeho východ je pripravený sťa zora a príde nám ako včasný dážď i ako dážď neskorý na zem." Národ sa nenapravil

⁴ Čo si s tebou počať, Efraim? Čo si s tebou počať, Júda? Vaša láska je ako ranný oblak a ako rosa, ktorá pominie za rána.

⁵ Preto som ich okresával skrze prorokov, zabíjal slovami svojich úst, aby tvoja spravodlivosť vyšla ako svetlo.

⁶ Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu a poznanie Boha viac ako celopaly.

⁷ Oni však zrušili zmluvu ako Adam, tam mi zostali neverní.

⁸ Galaád je mesto zločincov, plný krvavých šľapají.

⁹ Ako hrdlo zločincov je zástup kňazov, zabíjali na ceste do Sichemu, áno, zločin páchali.

¹⁰ V dome Izraela videl som ohavnosť, je tam smilstvo Efraima, poškvrnil sa Izrael.

¹¹ Aj ty si, Júda, chystaj žatvu, až obrátim osud svojho ľudu.

¹ Keď som chcel Izrael uzdraviť, vtedy sa odhalil zločin Efraima a neresť Samárie, lebo páchali podvod, zlodeji sa vlámali, na ulici plienili lupiči.

² Pritom si neuvážia v srdci, že si všetky ich zločiny pamätám. Teraz ich obkľučujú ich hriechy, pred svojou tvárou ich mám.

³ Svojou zlobou rozveseľujú kráľa a svojou falošnosťou kniežatá.

⁴ Všetci páchajú cudzoložstvo, sú ako pec, rozpálená pekárom; prestáva kúriť po miesení, až pokým cesto neskysne.

⁵ "Dni nášho kráľa!", kniežatá začína rozpaľovať víno; so vzbúrencami si ruku podáva.

⁶ Prinášajú svoje srdce ako pec, vo svojej lesti spal ich pekár celú noc; ráno horí ako oheň plamenný.

⁷ Všetci pália ako pec, takže pohlcujú svojich sudcov. Ich králi všetci padajú, nik z nich ku mne nevolá. U cudzích darmo hľadajú pomoc

⁸ Efraim je medzi národmi, on sa zamieša; Efraim je sťa koláč, ktorý neobracajú.

⁹ Jeho silu strávia cudzinci, ale on to nebadá, je aj šedinami posiaty, ale on si to nevšíma.

¹⁰ Pýcha usvedčuje Izrael do očí, ale k Pánovi, svojmu Bohu, neobrátia sa, ani ho nehľadajú napriek všetkému.

¹¹ Efraim je sťa holub, prostý, bez umu: Egypt privolávajú, kráčajú do Asýrska.

¹² Ako idú, vystriem svoju sieť nad nimi, zrazím ich ako vtáky nebeské, skarhám ich, ako je ohlásené ich zhromaždeniu. Len Pán by mohol zachrániť

¹³ Jaj, beda im, veď sa vzdialili odo mňa, skaza im, veď sa mi spreneverili! No ja som ich vykúpil, lenže oni proti mne lož hovoria.

¹⁴ Nevolajú ku mne zo srdca, na svojich lôžkach len jajkajú; pre zbožie a mušt sú v úzkostiach, sú proti mne odbojní.

¹⁵ Ja som učil, posilňoval ich ramená: zločin zamýšľali proti mne,

¹⁶ odvrátili sa: "Jarmo preč!" Sú sťa kuša klamlivá, ich kniežatá padnú pod mečom pre zlosť svojho jazyka. To bude ich výsmech v egyptskej krajine.

Žalm 103

---

¹ Od Dávida. Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému.

² Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

³ Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy;

⁴ on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;

⁵ on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

⁶ Pán koná spravodlivo a prisudzuje právo všetkým utláčaným.

⁷ Mojžišovi zjavil svoje cesty a synom Izraela svoje skutky.

⁸ Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

⁹ Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky.

¹⁰ Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

¹¹ Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

¹² Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

¹³ Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

¹⁴ Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; pamätá, že sme iba prach.

¹⁵ Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet.

¹⁶ Ledva ho vietor oveje, už ho niet, nezostane po ňom ani stopa.

¹⁷ No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť voči tým, čo sa ho boja a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,

¹⁸ tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.

¹⁹ Pán si pripravil trón v nebesiach; kraľuje a panuje nad všetkými.

²⁰ Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová a plníte jeho príkazy.

²¹ Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

²² Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. Dobroreč, duša moja, Pánovi.