2. Kráľov 5

---

¹ Vojenský veliteľ aramejského kráľa Náman bol muž, ktorého si jeho pán vážil a cenil, lebo jeho pričinením dal Pán Aramejčanom víťazstvo. Ale tento zámožný muž bol malomocný.

² Z Aramejska raz vytiahli koristníci a zajali z Izraela malé dievča, ktoré sa dostalo do služby k Námanovej žene.

³ Ono povedalo svojej panej: "Keby bol môj pán u proroka v Samárii, isto by ho oslobodil od malomocenstva!

⁴ On (Náman) išiel a oznámil svojmu pánovi: "Toto a toto hovorilo dievča z izraelskej krajiny."

⁵ Aramejský kráľ na to povedal: "Zober sa a choď, pošlem izraelskému kráľovi list." On išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesťtisíc zlatých a desatoro preoblečení šiat

⁶ a odovzdal izraelskému kráľovi list tohoto znenia: "Teraz, súčasne s týmto listom ti posielam svojho služobníka Námana. Osloboď ho od malomocenstva!"

⁷ Keď izraelský kráľ prečítal list, roztrhol si rúcho a vravel: "Som ja Boh, aby som mohol dávať smrť a život, že tento posiela ku mne, aby som človeka oslobodil od malomocenstva? Vidíte jasne, že hľadá proti mne zámienku."

⁸ Keď Boží muž Elizeus počul, že si kráľ Izraela roztrhol rúcho, poslal ku kráľovi s odkazom: "Prečo si si roztrhol rúcho?! Nech príde ku mne a dozvie sa, že v Izraeli je prorok."

⁹ Náman teda išiel so svojimi koňmi a mužmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu.

¹⁰ Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: "Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš zasa čistý!"

¹¹ Náman sa rozhneval a odišiel so slovami: "Nazdával som sa, že naisto vyjde ku mne a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni malomocenstvo.

¹² Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie ako všetky rieky Izraela?! Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť sa?" Obrátil sa a rozhnevaný odchádzal.

¹³ Ale jeho sluhovia pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli: "Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povedal: Okúp sa a budeš čistý!"

¹⁴ Preto zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordána podľa slova Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca.

¹⁵ Nato sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi. Keď prišiel a zastal pred ním, vravel: "Teraz viem; že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli. A teraz prijmi dar od svojho sluhu!"

¹⁶ Ale odpovedal: "Ako žije Pán, pred ktorým stojím, neprijmem!" A hoci naň naliehal, aby prijal, odmietol.

¹⁷ Vtedy Náman povedal: "Dovolíš, prosím, aby dali tvojmu sluhovi zeme, koľko unesú dve mulice? Lebo tvoj sluha už neprinesie celopal ani inakšiu obetu iným bohom, iba Pánovi.

¹⁸ No a v tejto jednej veci upros Pána za svojho sluhu: Keď pôjde môj pán do domu Remona klaňať sa tam a bude sa opierať o moju ruku, musím sa skloniť v dome Remona, keď sa bude on klaňať v dome Remona. Túto vec, prosím, nech odpustí Pán tvojmu sluhovi!"

¹⁹ Odpovedal mu: "Choď v pokoji!" Keď už odišiel od neho kus cesty,

²⁰ povedal si Giezi, sluha Božieho muža Elizea: "Veru môj pán šetril toho Aramejčana a neprijal od neho, čo mu dával. Ako žije Pán, pobežím za ním a vezmem niečo od neho."

²¹ A Giezi sa ponáhľal za Námanom. Keď Náman videl, že niekto za ním beží, zišiel mu z voza v ústrety a spýtal sa: "Je všetko v poriadku?"

²² Odpovedal: "V poriadku! Môj pán ma poslal s odkazom: Práve teraz prišli ku mne dvaja mladíci z Efraimského pohoria, spomedzi prorockých synov. Daj, prosím, pre nich hrivnu striebra a dvoje oblečenie šiat."

²³ Náman povedal: "Prosím, vezmi dve hrivny!" I nútil ho a dal dve hrivny striebra zviazať do dvoch mešcov (a dvoje oblečenie šiat) a dal to dvom sluhom, ktorí to niesli pred ním.

²⁴ Keď však prišli na kopec, vzal to od nich a schoval v dome. Tých ľudí prepustil a oni odišli.

²⁵ On však išiel a postavil sa pred svojho pána. Elizeus sa ho spýtal: "Odkiaľ, Giezi?" Odpovedal: "Nebol tvoj sluha nikde."

²⁶ I povedal mu: "Čo som nebol v duchu tam, kde sa ktosi vykláňal z voza tebe v ústrety?! Teraz teda, keď si prijal peniaze, môžeš si kúpiť šaty, olivové záhrady, vinice, ovce, statok, sluhov a slúžky.

²⁷ Ale Námanovo malomocenstvo sa bude držať i teba, i tvojho potomstva naveky." I odišiel od neho malomocný ako sneh.

Ozeáš 1 – 3

---

¹ Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Ozeášovi, synovi Bériho, v dňoch júdskych kráľov Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša a v dňoch izraelského kráľa Jeroboama, syna Joasovho.

² Začiatok Pánovej reči k Ozeášovi. Pán riekol Ozeášovi: "Vezmi si smilnú ženu a deti zo smilstva, lebo smilstvom sa odvracia krajina od Pána."

³ Išiel teda a vzal si Gomeru, dcéru Debelaima: Ona počala a porodila mu syna.

⁴ Vtedy mu Pán hovoril: "Daj mu meno Jezrael, lebo ešte chvíľočku a strescem krvnú vinu Jezraela na Jehuovom dome a zruším kráľovstvo domu Izraela.

⁵ V ten deň dolámem kušu Izraela v jezraelskom údolí."

⁶ I počala znovu a porodila dcéru. Vtedy mu riekol: "Daj jej meno Neomilostená, lebo už viac neomilostím dom Izraela, žeby som im celkom odpustil.

⁷ Dom Júdov však omilostím a zachránim ich ako Pán, ich Boh, ale nezachránim ich kušou, mečom, zbrojou vojenskou, ani koňmi, ani jazdcami."

⁸ I oddojčila Neomilostenú; potom počala a porodila syna.

⁹ Vtedy hovoril: "Daj mu meno Nie môj ľud, lebo vy nie ste môj ľud a ja nebudem váš.

¹ I bude počet synov Izraela ako piesku morského, ktorý nemožno odvážiť ani zrátať. Vtedy miesto toho, že by im vraveli: "Vy ste Nie môj ľud," budú im hovoriť: "Synovia živého Boha."

² I zhromaždia sa synovia Júdu a synovia Izraela pospolu, ustanovia si jednu hlavu, a vystúpia z krajiny, lebo veľký bude deň Jezraela.

³ Povedzte svojim bratom: "Môj ľud" a svojim sestrám: "Omilostená!"

⁴ Žalujte si matku, žalujte, lebo nie je mojou manželkou a ja nie som jej manželom. Nech si odstráni z tváre znaky smilstva a spomedzi pŕs znaky cudzoložstva!

⁵ Ináč ju vyzlečiem do naha a predstavím ju sťa v deň jej narodenia, urobím ju takou ako púšť, takou, aká je suchá zem, ju spravím a usmrtím ju smädom.

⁶ Nad jej synmi sa nezľutujem, lebo sú to deti zo smilstva.

⁷ Bo ich mať smilnila, ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti; veď vravela: "Pôjdem za svojimi milencami, ktorí mi dávajú chlieb a vodu, vlnu, plátno, olej, nápoje."

⁸ Hľa, preto tvoju cestu tŕním ohradím a múrom ju zahatím, že si nenájde chodníčky.

⁹ Pôjde si za svojimi milencami, ale nedochytí ich, bude ich hľadať, ale nenájde. Vtedy povie: "Pôjdem ja a vrátim sa k prvému manželovi, lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz."

¹⁰ Lenže ona nevie, že ja som jej dával obilie a mušt a olej; striebra som jej dal hojnosť a zo zlata Bála spravili.

¹¹ Nuž vezmem si zasa späť v príhodný čas svoje obilie a mušt, keď bude jeho čas; svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem, ktorým zakrývala svoju nahotu.

¹² Teraz odhalím jej nahotu pred zrakom jej milencov a nevytrhne ju nik z mojej ruky.

¹³ Urobím koniec všetkým jej rozkošiam, jej sviatkom, novmesiacom, jej sobotám a všetkým slávnostiam.

¹⁴ Spustoším jej vinič a figy, o ktorých si vravela: "Toto mi je odmena, čo mi dali moji milenci." Urobím z nich les a bude ich žrať poľná zverina.

¹⁵ Potrescem ju za dni bálov, keď im prinášala kadidlo, zdobila sa prsteňmi a skvostmi, za svojimi milencami šla, a na mňa zabudla - hovorí Pán.

¹⁶ Preto ju ja vyvábim, zavediem ju na púšť a prehovorím k jej srdcu.

¹⁷ Potom jej tam dám jej vinice a údolie Achor za bránu nádeje; tam poslúchne ako za dní svojej mladosti, ako keď vystupovala z Egypta.

¹⁸ V ten deň - hovorí Pán - bude ma volať: "Môj manžel!" a nebude ma viac volať: "Môj Bál!"

¹⁹ Odstránim mená bálov z jej úst, nespomenú viac ich meno.

²⁰ V ten deň zmluvu uzavriem s poľnou zverou, s nebies vtáčkami a so zemeplazmi; kušu, meč a vojnu zlomím v krajine; potom budú bývať v bezpečí.

²¹ Vtedy si ťa navždy zasnúbim, za pravdu a právo si ťa zasnúbim, za lásku a zľutovanie,

²² zasnúbim si ťa za vernosť, takže poznáš Pána.

²³ V ten deň vyslyším - hovorí Pán - vyslyším nebesá a tie zasa vyslyšia zem;

²⁴ zem potom vyslyší obilie, mušt a olej a tie vyslyšia Jezraela.

²⁵ A zasejem si ho v krajine, Neomilostenú omilostím, tomu, čo je Nie môj ľud, poviem: "Ty si môj ľud" a on mi povie: "Môj Boh."

¹ Pán mi znova riekol: "Choď a miluj ženu, ktorá má milenca a cudzoloží, ako Pán miluje synov Izraela, hoci sa oni obracajú k iným bohom a majú radi hroznové koláče."

² Tak som si ju kúpil za pätnásť strieborných, za chomer a letek jačmeňa.

³ A riekol som jej: "Dlhé dni mi budeš sedieť, nebudeš smilniť, a muža mať nebudeš, ja tiež nebudem mať nič s tebou."

⁴ Lebo synovia Izraela budú sedieť dlhé dni bez kráľa a bez kniežaťa, bez obety a pomníka, bez efódu a terafimov.

⁵ Potom sa synovia Izraela obrátia a hľadať budú Pána, svojho Boha, i Dávida, svojho kráľa. Privinú sa k Pánovi a jeho darom na konci dní.

Žalm 101

---

¹ Dávidov žalm. Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, zahrať ti, Pane, na harfe.

² Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; kedyže prídeš ku mne? Chcem kráčať v nevinnosti srdca uprostred svojej čeľade.

³ Nesprávne predsavzatia si nerobím, podvodníka mám v nenávisti; ten nemá ku mne prístup.

⁴ Skazené srdce sa mi prieči, zlomyseľníka nechcem znať.

⁵ Kto tajnostkársky ohovára blížneho, toho umlčím. Kto má oko pyšné a srdce naduté, toho neznesiem.

⁶ Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou. Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť.

⁷ V mojom dome nebude bývať pyšný človek a luhár neobstojí pred mojimi očami.

⁸ Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.