2. Kráľov 3

---

¹ Achabov syn Joram sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a kraľoval dvanásť rokov.

² Robil, čo sa Pánovi nepáči, ale nie tak ako jeho otec a matka, lebo odstránil Bálove pomníky, ktoré porobil jeho otec.

³ Lipol však k hriechu Nabatovho syna Jeroboama, ktorým zviedol na hriech Izrael; od toho sa nevzdialil.

⁴ Moabský kráľ Mesa mal chov dobytka a dodával izraelskému kráľovi stotisíc baránkov a vlnu zo stotisíc baránkov.

⁵ Ale keď Achab zomrel, odpadol moabský kráľ od izraelského kráľa.

⁶ Preto kráľ Joram vyšiel v ktorýsi deň zo Samárie a zvolal celý Izrael.

⁷ Potom poslal k júdskemu kráľovi Jozafatovi s odkazom: "Moabský kráľ odpadol odo mňa. Pôjdeš so mnou do boja proti Moabsku?" Odpovedal: "Pôjdem! Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone sú ako tvoje kone."

⁸ Pýtal sa tiež: "Ktorou cestou pôjdeme?" Odpovedal: "Smerom cez Edomskú púšť."

⁹ Izraelský kráľ, júdsky kráľ a edomský kráľ sa teda vybrali. Keď už išli sedem dní okľukou, tábor a dobytok, ktorý išiel za nimi, nemal vody.

¹⁰ Vtedy povedal izraelský kráľ: "Beda Lebo Pán vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moabska."

¹¹ Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu Pánov prorok? Jeho prostredníctvom by sme sa dopýtali Pána." Ktorýsi zo sluhov izraelského kráľa povedal: "Je tu Safatov syn Elizeus, ktorý lieval Eliášovi vodu na ruky."

¹² Nato Jozafat povedal: "U neho je Pánovo slovo!" Izraelský kráľ Jozafat a edomský kráľ zostúpili teda k nemu.

¹³ Ale Elizeus povedal izraelskému kráľovi: "Čo ja mám s tebou? Choď si k prorokom svojho otca a svojej matky!" Izraelský kráľ mu však povedal: "Nie! Vyvolal týchto troch kráľov Pán, aby ich vydal do ruky Moabska?"

¹⁴ Elizeus odpovedal: "Ako žije Pán zástupov, v službách ktorého stojím, keby som nebral ohľad na júdskeho kráľa Jozafata, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel.

¹⁵ Teraz mi však priveďte citaristu!" A keď citarista hral, zniesla sa naň Pánova ruka.

¹⁶ I povedal: "Toto hovorí Pán: Narobte v tomto údolí veľa jám.

¹⁷ Lebo toto hovorí Pán: Neuvidíte vietor, ani dážď neuvidíte, a predsa sa toto údolie naplní vodou; budete môcť piť aj vy, aj vaše poťahy a dobytok.

¹⁸ Ale Pánovi sa to vidí málo: aj Moabčanov vydá do vašej ruky.

¹⁹ Spustošíte každé opevnené mesto (každé vybranejšie mesto), vytnete každý úrodný strom, zasypete každý vodný prameň a každú úrodnú roľu pokazíte skalami."

²⁰ A ráno, keď sa prinášala obeta, smerom od Edomu sa privalila voda; krajina sa zaplnila vodou.

²¹ Keď sa všetci Moabčania dopočuli, že králi vystupujú proti nim do boja, zvolali každého ako-tak bojaschopného a postavili sa na hranicu.

²² Keď ráno vstali, slnko práve vychádzalo nad vodou a Moabčania videli vodu pred sebou červenú ako krv

²³ a vraveli: "To je krv! Králi bojovali proti sebe a vzájomne sa pobili. Tak teraz, Moab, na korisť!"

²⁴ Ale keď prišli k izraelskému táboru, Izraeliti sa zdvihli a tak udreli na Moabčanov, že utiekli pred nimi. Potom šli za nimi a bili Moabčanov.

²⁵ Mestá pustošili, na každú úrodnú roľu hodil každý svoj kameň, až bola zahádzaná, všetky vodné pramene zasýpali a každý úrodný strom vyťali, až ostal už iba Kír Charošet, ten však obkolesili prakovníci a dobýjali ho.

²⁶ Keď moabský kráľ videl, že ho v boji premohli, vzal so sebou sedemsto mužov s vytaseným mečom a chcel sa prebiť k edomskému kráľovi, ale nevládal.

²⁷ Preto vzal svojho prvorodeného syna, ktorý mal namiesto neho kraľovať a obetoval ho na múre ako celopal. Vtedy vypukol proti Izraelu veľký hnev, takže odtiahli od neho a vrátili sa do (svojej) krajiny.

2. Kroník 26 – 27

---

¹ Všetok júdsky ľud však vzal Oziáša, ktorý mal šestnásť rokov, a ustanovil ho za kráľa namiesto jeho otca Amasiáša.

² On opevnil Elat a vrátil ho zasa Júdsku, keď sa kráľ už uložil k svojim otcom.

³ Oziáš mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme: Meno jeho matky bolo Jechelia z Jeruzalema.

⁴ Robil, čo sa páči Pánovi, všetko tak, ako robil jeho otec Amasiáš.

⁵ Usiloval sa hľadať Boha za dní Zachariáša, ktorý učil bázni pred Bohom, a v dňoch, keď hľadal Pána, Boh mu dával úspech.

⁶ Vytiahol do boja proti Filištíncom, zrúcal múry Gétu, múry Jabnie a múry Azotu a opevnil mestá pri Azote a pri Filištíncoch.

⁷ A Boh mu pomáhal proti Filištíncom, proti Arabom, ktorí bývali v Gurbáli, a proti Meunejcom.

⁸ Amončania platili Oziášovi poplatky a jeho chýr prenikol až ako sa ide do Egypta, lebo jeho moc veľmi vzrástla.

⁹ Oziáš postavil veže v Jeruzaleme nad Rožnou bránou, nad Údolnou bránou a tiež nad Uhlom a opevnil ich.

¹⁰ Postavil veže na púšti, vykopal veľa studní, lebo mal množstvo dobytka na nížine i na rovine, roľníkov a vinohradníkov vo vrchoch a v Karmeli, pretože mal pôdu rád.

¹¹ Oziáš mal vojsko bojovníkov, ktoré tiahlo do vojny po oddieloch v počte podľa sčítania, prevedeného sčítateľom Jehielom a pisárom Másiášom pod vedením Hananiáša, ktorý bol z kráľovských kniežat.

¹² Úhrnný počet pohlavárov rodín, udatných mužov, bol dvetisícšesťsto.

¹³ Pod rukou mali vojenskú silu, tristosedemtisícpäťsto udatných bojovníkov, aby pomáhali kráľovi proti nepriateľom.

¹⁴ Oziáš zaopatril pre nich, pre celé vojsko štíty, kopije, prilby, panciere, kuše a praky na skaly.

¹⁵ V Jeruzaleme dal zhotoviť dôvtipne vymyslené stroje, ktoré mali byť na vežiach a na uhloch na vystreľovanie šípov a veľkých kameňov. Jeho chýr sa rozniesol široko-ďaleko, lebo sa mu dostalo zázračnej pomoci, kým nezmocnel.

¹⁶ Ale keď zosilnel, srdce mu spyšnelo na záhubu a previnil sa proti Pánovi, svojmu Bohu, lebo vošiel do Pánovho chrámu a chcel páliť tymián na kadidlovom oltári.

¹⁷ I vošiel za ním kňaz Azariáš a s ním osemdesiat neohrozených Pánových kňazov,

¹⁸ postavili sa proti kráľovi Oziášovi a vraveli mu: "Nie tebe, Oziáš, prislúcha páliť tymian Pánovi, ale kňazom, Áronovým synom, ktorí sú vysvätení, aby pálili tymian. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa prehrešil a nebude ti to na slávu u Pána, Boha."

¹⁹ Oziáš sa rozhneval. Držal v ruke kadidelnicu a chcel páliť tymian. Ako sa rozhneval na kňazov, vyrazilo mu na čele malomocenstvo pred kňazmi v Pánovom dome pri kadidlovom oltári.

²⁰ Keď sa kňaz Azariáš a ostatní kňazi obrátili k nemu, už mal na čele malomocenstvo. Rýchlo ho odtiaľ vyhnali. Ale aj sám sa ponáhľal dostať sa von, lebo, ho ranil Pán.

²¹ Kráľ Oziáš ostal malomocný až do dňa svojej smrti. Býval v dome v ústraní, postihnutý malomocenstvom, lebo bol vylúčený z Pánovho domu. A jeho syn Joatam spravoval kráľovský dom a súdil ľud krajiny.

²² Ostatok Oziášových dejín, prvších i neskorších, napísal Amosov syn Izaiáš, prorok.

²³ Potom sa Oziáš uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami na poli hrobov, ktoré mali králi, lebo vraveli: "Je malomocný." Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joatam.

¹ Joatam mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jerusa, dcéra Sadoka.

² Robil, čo sa páči Pánovi, všetko, ako robieval jeho otec Oziáš, lenže do Pánovho chrámu nevošiel. Ale ľud bol ešte skazený.

³ On opevnil Hornú bránu Pánovho domu a veľa staval aj na Ofelskom múre.

⁴ Opevňoval mestá v Júdskom pohorí a v lesoch staval hrady a veže.

⁵ On bojoval proti kráľovi Amončanov a premohol ich. V tom roku mu Amončania dali sto hrivien striebra, desaťtisíc korov pšenice a desaťtisíc jačmeňa. Toto mu Amončania dodali aj v druhom a treťom roku.

⁶ Joatam bol mocný, lebo svoje cesty upevnil pred Pánom, svojím Bohom.

⁷ Ostatok Joatamových dejín, jeho vojny a cesty sú opísané v Knihe kráľov Izraela a Júdu.

⁸ Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme.

⁹ Potom sa Joatam uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Achaz.

Žalm 72

---

¹ Od Šalamúna. Bože, zver svoju právomoc kráľovi, kráľovmu synovi svoju spravodlivosť,

² aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom a podľa práva nad tvojimi chudobnými.

³ Vrchy nech ľudu prinesú pokoj a pahorky spravodlivosť.

⁴ Prisúdi právo ľuďom úbohým, poskytne pomoc deťom bedára a krivditeľa pokorí.

⁵ Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať z pokolenia na pokolenie.

⁶ Ako dážď spadne na trávu a ako voda, čo zem zavlažuje.

⁷ V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, kým mesiac nezhasne.

⁸ A bude panovať od mora až k moru a od Rieky až na kraj zeme.

⁹ Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú a jeho nepriatelia budú lízať prach.

¹⁰ Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby.

¹¹ Budú sa mu klaňať všetci králi, slúžiť mu budú všetky národy.

¹² On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, i chudobného, ktorému nik nepomáha.

¹³ Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, zachráni život úbožiakom.

¹⁴ A vyslobodí ich z útlaku a násilia, lebo v jeho očiach je vzácna ich krv.

¹⁵ Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, stále sa budú modliť za neho a dobrorečiť mu každý deň.

¹⁶ Na zemi bude hojnosť obilia, bude sa vlniť až po temená hôr. Jeho ovocie bude ako Libanon a mestá rozkvitnú ako poľná tráva.

¹⁷ Jeho meno nech je velebené naveky; kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá. V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, zvelebovať ho budú všetky národy.

¹⁸ Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, čo jediný koná zázraky.

¹⁹ Jeho vznešené meno nech je velebené naveky a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!