2. Kráľov 1

---

¹ Po Achabovej smrti odpadol Moab od Izraela.

² Ochoziáš padol cez mreže, ktoré mal na hornej izbe v Samárii, a ochorel. Preto poslal poslov a povedal im: "Choďte, dopytujte sa Belzebuba, boha Akaronu, či sa z tejto choroby uzdravím!"

³ Ale Pánov anjel hovoril Tesbanovi Eliášovi: "Vstaň, choď v ústrety poslom samarijského kráľa a povedz im: V Izraeli niet Boha, že sa idete dopytovať boha Akaronu Belzebuba?!

⁴ Preto toto hovorí Pán: Z lôžka, na ktoré si ľahol nevstaneš, ale naisto zomrieš." S tým Eliáš odišiel.

⁵ Keď sa posli vrátili, spýtal sa ich: "Čo je, že ste sa vrátili?"

⁶ Odpovedali mu: "Akýsi muž nám prišiel v ústrety a povedal nám: "Choďte, vráťte sa ku kráľovi, ktorý vás poslal, a povedzte mu: Toto hovorí Pán: V Izraeli niet Boha, že posielaš dopytovať sa boha Akaronu Belzebuba?! Preto z lôžka, na ktoré si ľahol nevstaneš, ale naisto zomrieš.""

⁷ Spýtal sa ich: "Ako vyzeral človek, ktorý vám prišiel v ústrety a povedal vám toto?

⁸ Odpovedali mu: "Muž v srstenom plášti a cez bedrá opásaný koženým opaskom." On povedal: "To je Tesban Eliáš!"

⁹ I poslal k nemu päťdesiatnika s jeho päťdesiatimi mužmi. On prišiel k nemu, keď práve sedel na temene vrchu, a povedal mu: "Muž Boží, kráľ rozkazuje, poď dolu!"

¹⁰ Eliáš však odpovedal päťdesiatnikovi: "Ak som ja Boží muž, nech zostúpi z neba oheň a nech strávi teba i tvojich päťdesiatich!" Vtom zostúpil z neba oheň a strávil jeho i jeho päťdesiatich.

¹¹ Opäť k nemu poslal iného päťdesiatnika a tiež jeho päťdesiatich. On išiel a povedal mu: "Muž Boží, takto hovorí kráľ: Poď rýchlo dolu!"

¹² Eliáš im odpovedal: "Ak som ja Boží muž, nech zostúpi z neba oheň a nech strávi teba i tvojich päťdesiatich!" Vtom zostúpil Boží oheň z neba a strávil jeho i jeho päťdesiatich.

¹³ Ale opäť poslal tretieho päťdesiatnika i jeho päťdesiatich. Tretí päťdesiatnik išiel a keď došiel, padol na kolená pred Eliášom a pokorne ho prosil: "Muž Boží, nechže má môj život a život týchto tvojich päťdesiatich sluhov nejakú cenu v tvojich očiach!

¹⁴ Veď zostúpil z neba oheň a strávil prvších dvoch päťdesiatnikov aj s ich päťdesiatimi! Ale teraz nech má môj život v tvojich očiach nejakú cenu!"

¹⁵ Vtedy hovoril Pánov anjel Eliášovi: "Zostúp s ním dolu, neboj sa ho!" I vstal a zostúpil s ním ku kráľovi

¹⁶ a vravel mu: "Toto hovorí Pán: Pretože si poslal poslov dopytovať sa boha Akaronu Belzebuba, akoby v Izraeli nebolo Boha, ktorého by si sa mohol pýtať, preto z lôžka, na ktoré si ľahol, nezídeš, ale naisto zomrieš."

¹⁷ A naozaj zomrel podľa Božieho výroku, ktorý povedal Eliáš. Namiesto neho sa stal kráľom (jeho brat) Joram v druhom roku júdskeho kráľa Jorama, Jozafatovho syna, lebo Ochoziáš nemal syna.

¹⁸ Ostatok Ochoziášových dejín a čo urobil, je napísané v Knihe letopočtov izraelských kráľov.

2. Kroník 24

---

¹ Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať, a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersabe.

² Joas robil po všetky dni kňaza Jojadu, čo sa páči Pánovi.

³ Jojada mu vzal dve ženy, takže sa mu narodili synovia a dcéry.

⁴ Potom si Joas zaumienil obnoviť Pánov dom.

⁵ Zhromaždil kňazov a levitov a povedal im: "Vyjdite do júdskych miest a z roka na rok vyberajte od všetkých Izraelitov peniaze na opravu domu svojho Boha. A vy sa priberajte k veci!" Ale leviti sa nepriberali.

⁶ Preto kráľ zavolal hlavu, Jojadu, a povedal mu: "Prečo si nenaliehal na levitov, aby doniesli z Júdska a z Jeruzalema dávku, ktorú predpísal Pánov služobník Mojžiš obci Izraela pre stánok zákona?!

⁷ Lebo zločinná Atalia a jej synovia pokazili Boží dom a zo všetkých, Pánovmu chrámu zasvätených vecí narobili bálov."

⁸ Na kráľov príkaz urobili debnu a umiestili ju pri bráne Pánovho domu zvonku.

⁹ Potom vydali v Júdsku a Jeruzaleme ohlas, aby donášali Pánovi dávku, ktorú Izraelitom na púšti predpísal Boží služobník Mojžiš.

¹⁰ Všetky kniežatá a všetok ľud sa radovali. Donášali a hádzali do debny až sa naplnila.

¹¹ Z času na čas debnu doniesli, aby ju kráľ prostredníctvom levitov prehliadol, a ak zistili, že je peňazí veľa, prichádzal kráľov pisár a poverenec hlavného kňaza, debnu vyprázdnili a zasa ju zaniesli na jej miesto. Tak robievali deň po deň a nazbierali množstvo peňazí.

¹² Kráľ a Jojada ich odovzdali dielovedúcim, ktorí mali dozor pri prácach v Pánovom dome. Oni najímali kamenárov a tesárov na obnovu Pánovho domu, ako aj železiarov a kovorobotníkov na opravu Pánovho domu.

¹³ Robotníci pracovali a opravy pod ich rukami pokračovali, až uviedli Boží dom do pôvodného stavu a upevnili ho.

¹⁴ Keď boli hotoví, zaniesli zvyšok peňazí kráľovi a Jojadovi a on dal za ne urobiť nádoby pre Pánov dom, nádoby na (boho)službu a obety, čaše a zlaté a strieborné nádoby. A po všetky Jojadove dni ustavične prinášali v Pánovom chráme celopaly.

¹⁵ Ale Jojada zostarel a zomrel v plnom veku. Keď zomrel, mal stotridsať rokov.

¹⁶ Pochovali ho v Dávidovom meste s kráľmi, lebo robil dobro pre Izrael, pre Boha a jeho dom.

¹⁷ Po Jojadovej smrti prišli júdske kniežatá, poklonkovali kráľovi a kráľ ich poslúchol.

¹⁸ Opustili dom Pána, Boha svojich otcov, a slúžili ašerám a modlám. A tak dopadol hnev na Júdu a Jeruzalem pre toto ich previnenie.

¹⁹ Posielal k nim prorokov, aby ich obrátili k Pánovi a napomínali ich, lenže nepočúvali.

²⁰ Vtedy Boží duch odial Zachariáša, syna kňaza Jojadu, i postavil sa pred ľud a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Prečo prestupujete Pánove príkazy? Nedarí sa vám! Preto, že ste opustili Pána, on opustil vás."

²¹ Oni sa proti nemu sprisahali a na kráľov rozkaz ho ukameňovali na nádvorí Pánovho domu.

²² Kráľ Joas si nespomenul na dobrodenie, ktoré mu preukázal jeho otec Jojada, ale zavraždil jeho syna. Keď umieral, povedal: "Pán to vidí a pomstí."

²³ Po uplynutí roku tiahlo proti nemu aramejské vojsko. Prišli do Júdska a Jeruzalema a vyhubili všetky kniežatá ľudu a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku.

²⁴ Hoci aramejské vojsko prišlo s malým počtom mužov, Pán im vydal do ruky veľmi veľké vojsko, lebo opustili Pána, Boha svojich otcov. Aj proti Joasovi vyniesli výroky.

²⁵ Keď od neho odišli - a nechali ho v ťažkých chorobách -, sprisahali sa proti nemu jeho sluhovia pre krv syna kňaza Jojadu a zabili ho na jeho lôžku. Zomrel a pochovali ho v Dávidovom meste, ale nepochovali ho v kráľovských hroboch.

²⁶ Títo sa sprisahali proti nemu: Zabad, syn Amončianky Semaaty, a Jozabad, syn Moabčianky Semarity.

²⁷ O jeho synoch, o množstve zbierok za neho a o oprave Božieho domu sa píše vo Výklade Knihy kráľov. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amasiáš.

Žalm 69

---

¹ Zbormajstrovi. Na nápev "Ľalia". Dávidov žalm.

² Zachráň ma, Bože, lebo voda mi vystúpila až po krk.

³ V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

⁴ Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

⁵ Viac než mám vlasov na hlave, je tých, čo ma bez príčiny nenávidia. Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; musel som vrátiť, čo som neulúpil.

⁶ Bože, ty poznáš moju pochabosť a moje poklesky nie sú ti skryté.

⁷ Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, Pane, Bože zástupov. Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

⁸ Pre teba znášam potupu a hanba mi pokrýva tvár.

⁹ Svojim bratom som sa stal cudzincom a synom svojej matky neznámym.

¹⁰ Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

¹¹ V pôstoch som si dušu vyplakal, no aj to mi bolo na potupu.

¹² I vrecovinu som si obliekol a príslovečným som sa stal.

¹³ Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, a pri víne pospevujú o mne pijani.

¹⁴ Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe v tomto čase milosti. Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, pre svoju vernosť mi pomôž.

¹⁵ Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov i z hlbokých vôd.

¹⁶ Nech ma nezatopí príval vôd, nech ma nepohltí hlbina a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

¹⁷ Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

¹⁸ Neodvracaj tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

¹⁹ Príď ku mne a zachráň ma, so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

²⁰ Ty poznáš moju potupu, moju hanbu i moje zneuctenie. Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.

²¹ Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.

²² Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.

²³ Nech sa im ich stôl stane nástrahou, odplatou a pohoršením.

²⁴ Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a nech v bedrách oslabnú navždy.

²⁵ Vylej na nich svoje rozhorčenie, nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.

²⁶ Nech spustne ich táborisko a v ich stanoch nech nemá kto bývať.

²⁷ Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel, a množia bolesti tomu, koho si zranil.

²⁸ K ich neprávosti pridaj neprávosť, nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.

²⁹ Nech sú vytretí z knihy žijúcich a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.

³⁰ Som úbožiak, plný bolesti; tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

³¹ Piesňou chcem Božie meno osláviť a velebiť ho chválospevmi.

³² A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

³³ Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; hľadajte Boha a srdce vám oživne.

³⁴ Lebo Pán vypočuje chudobných a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

³⁵ Nech ho chvália nebesia i zem, moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

³⁶ Lebo Boh zachráni Sion a vybuduje mestá Júdove; usadia sa tam a budú ich majetkom.

³⁷ A zdedia ho potomci jeho služobníkov a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.