Genezis 33 – 34

---

¹ Keď Jakub zdvihol oči, videl, že prichádza Ezau so štyristo mužmi. I rozdelil deti medzi Liu, Ráchel a obe slúžky.

² Napred postavil slúžky s ich deťmi, Liu a je deti na druhé miesto a Ráchel s Jozefom na koniec.

³ Sám išiel napred a sedem ráz sa poklonil, kým nedošiel celkom blízko k svojmu bratovi.

⁴ Ezau sa mu však ponáhľal v ústrety, objal ho, padol mu okolo krku a pobozkal ho. A obaja plakali.

⁵ Potom zdvihol oči a zbadal ženy s deťmi. I povedal: "Ktože sú tieto pri tebe." On odpovedal: "To sú deti, čo Boh v svojej dobrote dožičil tvojmu sluhovi."

⁶ Tu predstúpili slúžky a ich deti a poklonili sa.

⁷ Potom podišla aj Lia a jej deti a tiež sa poklonili a napokon predstúpil Jozef a Ráchel a uklonili sa.

⁸ Nato sa ho opýtal: "Načo sú ti tie celé voje, ktoré som postretal?" On odvetil: "Chcel som nájsť milosť v očiach svojho pána!

⁹ Ezau však povedal: "Ja mám toho veľa, brat môj. Nech ostane tebe, čo je tvoje!"

¹⁰ Ale Jakub vravel: "Nie tak! Ak som našiel milosť v tvojich očiach, prijmi tento dar z mojich rúk! Lebo takto som videl tvoju tvár, ako keby som videl tvár Božiu a ty si mi bol milostivý.

¹¹ Vezmi môj pozdravný dar, ktorý ti prinášam, veď Boh ma hojne požehnal a mám toho tiež dosť! I naliehal naň, takže to prijal

¹² a povedal: "Poďme ďalej a ja pôjdem popri tebe."

¹³ Lež on mu odvetil: "Pán môj vie, že deti sú ešte útle a že sú medzi ovcami a dobytkom také, čo pridájajú a potrebujú moju opateru. Keby som ich veľmi hnal čo i deň, celé stádo mi zahynie.

¹⁴ Nech len ide môj pán pred svojím sluhom a ja už pôjdem pomaly, ako to sily čriedy, čo je predo mnou, a sily detí stačia, kým nedôjdem k svojmu pánovi do Seiru!"

¹⁵ Ezau mu povedal: "Nech teda idú s tebou niektorí z mojich ľudí!" On však odvetil: "Ale načo? Len keby som našiel milosť v očiach svojho pána!"

¹⁶ A tak sa Ezau vrátil ešte v ten deň svojou cestou do Seiru.

¹⁷ Jakub sa však uberal ďalej do Sokotu a postavil si (tam) dom a pre svoj dobytok urobil stajne. Preto nazval to miesto Sokot.

¹⁸ Potom, čo Jakub po návrate z Mezopotámie bez nehody došiel k mestu Sichem v krajine Kanaán, osadil sa východne od mesta. Kus poľa, na ktorom rozložil svoje stany, kúpil od synov Sichemovho otca Hemora za sto kesitov.

¹⁹ A postavil tam aj oltár a nazval ho Mocný je Boh Izraela.

¹ I vyšla raz Liina dcéra Dina, ktorú ona porodila Jakubovi, aby si obzrela dcéry toho kraja.

² Keď ju uvidel Sichem, syn kniežaťa toho kraja Hemora Hevejského, chytil ju, obcoval s ňou a znásilnil ju,

³ ale aj jeho srdce liplo na Jakubovej dcére Dine, zamiloval sa do dievčaťa a milo sa k nemu správal.

⁴ I vravel Sichem svojmu otcovi Hemorovi: "Uchádzaj sa za mňa o toto dievča, nech je mojou ženou."

⁵ Aj Jakub sa dopočul, že jeho dcéra Dina bola zneuctená, keďže však jeho synovia boli na poli pri dobytku, mlčal o tom až do ich návratu.

⁶ Sichemov otec Hemor zašiel k Jakubovi, aby sa s ním porozprával.

⁷ Jakubovi synovia práve prišli z poľa a keď počuli, čo sa stalo, zarmútili sa a zahoreli veľkým hnevom, lebo tým, že on obcoval s Jakubovou dcérou, spáchal nehanebnosť v Izraeli. A to sa nemalo stať.

⁸ Hemor im vravel: "Srdce môjho syna visí na vašej dcére. Dajte mu ju za ženu!

⁹ Spojme sa navzájom manželstvami: vy nám dajte vaše dcéry a zoberte si naše dcéry

¹⁰ a zostaňte bývať u nás! Krajina je pre vás otvorená, ostaňte tu, voľne sa v nej pohybujte a natrvalo sa v nej osaďte!"

¹¹ Aj Sichem hovoril jej otcovi a jej bratom: "Len keby som našiel milosť vo vašich očiach! Čokoľvek budete žiadať, vďačne dám.

¹² Pýtajte odo mňa vysoké výkupné a dary a ja dám čokoľvek budete odo mňa žiadať. Len mi to dievča dajte za ženu!"

¹³ Jakubovi synovia však ľstivo odpovedali Sichemovi a jeho otcovi Hemorovi, lebo zneuctil ich sestru Dinu.

¹⁴ Povedali im: "My nemôžeme urobiť takú vec, žeby sme dali našu sestru neobrezanému mužovi. Veď by to bola pre nás hanba.

¹⁵ Len vtedy sa s vami ujednáme, keď sa stanete takými, ako sme my a obreže sa u vás každý muž.

¹⁶ Potom vám dáme naše dcéry a budeme si brať vaše dcéry a zostaneme u vás bývať a bude z nás jeden ľud.

¹⁷ Ale ak nepristanete na to, aby ste sa obrezali, vezmeme si našu dcéru a odídeme!"

¹⁸ Ich návrh sa zapáčil Hemorovi a Hemorovmu synovi Sichemovi

¹⁹ a mládenec neotáľal uskutočniť tú vec, lebo mal rád Jakubovu dcéru. On bol najváženejší z celého domu svojho otca.

²⁰ Tu Hemor a jeho syn Sichem išli k bráne svojho mesta a hovorili mužom svojho mesta:

²¹ "Tí mužovia sú pokojamilovní. Nech ostanú v krajine bývať a nech sa v nej voľne pohybujú. Hľa, krajina je pre nich na všetky strany dosť priestranná. Ich dcéry si budeme brať za ženy a naše dcéry dáme zasa im (za ženy).

²² Tí mužovia sa však s nami ujednajú na tom, že ostanú u nás bývať a že z nás bude jeden ľud, iba ak sa dá každý muž u nás obrezať, ako sú oni obrezaní.

²³ Či ich čriedy, majetok a všetok ich dobytok nebude náš? Len im urobme po vôli, aby ostali u nás!"

²⁴ I súhlasili s Hemorom a s jeho synom Sichemom všetci, ktorí prišli k bráne svojho mesta; a dali sa obrezať všetci mužovia, vonkoncom všetci, ktorí vyšli k bráne svojho mesta.

²⁵ Na tretí deň však, keď mali horúčku, vzali dvaja Jakubovi synovia, Dinini bratia Simeon a Lévi, meče, prepadli nič netušiace mesto a pobili všetkých mužov.

²⁶ Ostrím meča zabili aj Hemora a jeho syna Sichema, potom vzali Dinu zo Sichemovho domu a odišli.

²⁷ Ostatní Jakubovi synovia sa vrhli na pobitých a vyrabovali mesto, pretože zneuctili ich sestru.

²⁸ Ich ovce, dobytok a osly, čo boli v meste a na poli, vzali so sebou.

²⁹ Všetok ich majetok, všetky ich deti a ich ženy odviedli ako zajatcov a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch.

³⁰ Jakub však povedal Simeonovi a Lévimu: "Do nešťastia ste ma vohnali, lebo ste ma zošklivili obyvateľom krajiny, Kanaánčanom a Ferezejcom. A ja mám len málo mužov. Ak sa oni spoločne postavia proti mne a budú ma biť, vyjdem navnivoč aj so svojím domom."

³¹ Oni však odpovedali: "Vari mohol s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?!"

Jób 23 – 24

---

¹ Jób odpovedal:

² "Aj dnes je veru ešte spurný môj nárek a vzlykot mi ruka zadŕža

³ Bár by som vedel, kde by som ho našiel, zašiel by som k jeho trónu až.

⁴ Tam pred ním samým začal by som súdiť sa a naplnil by som si ústa dôkazmi.

⁵ By som zvedel slová, čo mi vtedy povie, a dal si pozor, čo mi odvetí.

⁶ Či s plnou silou so mnou bude priečiť sa? Nie! Nech len ráči ma on vypočuť.

⁷ On hneď by zbadal, že sa prieči s poctivým, a navždy súdu zbavil by som sa.

⁸ Ak napred idem, ver' nikdy tam nie je, dozadu ak, zas ho nebadám.

⁹ Ak hľadám vľavo, ani tak ho nezriem, zvrtnem sa vpravo, tam ho nevidím.

¹⁰ On dobre pozná moje cesty, zastávky, jak zlato vyjdem, keď ma preskúša.

¹¹ Veď moja noha k jeho stope prilipla, jeho cestu som strážil, nezblúdil.

¹² Nevzdialil som sa od pier jeho príkazov, úst jeho slová v hrudi skryl som si.

¹³ Lež rozhodol tak! Ktože mu v tom zabráni?! Čo duša chce mu, to aj urobí.

¹⁴ Veď úmysel svoj uskutoční zaiste a takých vecí v mysli veľa má.

¹⁵ Hľa, kvôli nemu prečo predesený som: To uvážil som, hrôzu pred ním mám.

¹⁶ Veď môjmu srdcu iste Boh dal zoslabnúť a Všemohúci ma tak predesil.

¹⁷ Nuž pre temravy musím teda zmĺknuť, bo obličaj mi tône prikryli.

¹ Prečo od Všemocného skryté nie sú osudy a tí, čo ho poznajú, nevidia jeho dni?

² Veď hriešnici prekladajú medzníky a odvádzajú stádo pastierom.

³ Ba sirotám aj osla oni odženú a býka vdove vezmú za záloh.

⁴ Odháňajú z cesty bedárov a biedni sa v kraji všetci musia skryť.

⁵ Iní na spôsob divých oslov na púšti vychádzajú, za korisťou pachtia sa. Lež tí, čo robia do samého súmraku, nemajú chleba ani pre deti.

⁶ Tí kosiť musia na poli aj za noci a zbierať musia zlému vinicu.

⁷ Sú bez šiat, nahí musia nocovať, ani v zime čím prikryť sa nemajú.

⁸ Aj premočení sú horskými pľušťami, bez prístrešia túlia sa ku skale.

⁹ Už od pŕs matky lúpia oni siroty a biedneho krm berú za záloh.

¹⁰ Tak chodia nahí, lebo šaty nemajú, a vyhladnutí snopky vláčia si.

¹¹ Aj olej tlačia medzi dvoma kameňmi a hoc lisy šliapu, hynú od smädu.

¹² Ba zo (všetkých) miest zmierajúci vzlykajú a pomoc žiada duša zranených, Boh si však ich modlitby nevšíma.

¹³ To títo sú odporcami Svetla, jeho cesty neuznávajú a na jeho dráhu sa nevrátia:

¹⁴ Už na svitaní vstáva vražedník a zabíja núdznych bedárov; a v noci sa ako zlodej dobýja.

¹⁵ Na tmu striehne aj zrak cudzoložníka. Vraví si: "Ani oko ma nevidí!" a tvár si halí závojom.

¹⁶ Do domu sa za tmy vlámava a cez deň sa zamyká. Títo všetci nepoznajú svetlo,

¹⁷ lebo ranný svit im tieňom iba je a keď rozodní sa, hrôza schvatne ich.

¹⁸ Na hladine vody trieskou ľahkou sú, aj ich polia v kraji sú prekliate, nejdú im lisovníci do viníc.

¹⁹ Teplo, úpal vysuší snehové vody, podsvetie však zasa tých, čo pášu hriech.

²⁰ Lono, ktoré ho počalo, zabudne naň, jeho sláva sa nebude spomínať. Ako strom sa zlomí hriešnosť ver'!

²¹ Trápil ženu neplodnú a bezdetnú, ani vdove neurobil dobre.

²² Svojou silou ovládol aj mocných, povstal, lenže nemá nádej života.

²³ Boh mu ponechal istotu, spolieha sa, ale jeho oči nad ním bedlia.

²⁴ Vypína sa kratučko a už ho nieto, znížili ho celkom, pokosili; uvädne jak klasu vrchovec.

²⁵ Nie je to tak? Kto ma usvedčí z nepravdy? A moje slová ktože vyvráti?"

Príslovia 3,13 – 18

---

¹³ Blahoslavený človek, ktorý dosahuje múdrosť, a muž, čo nadobúda rozumnosť!

¹⁴ Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro, a získať si ju (hodno viac), ako najvyberanejšie zlato.

¹⁵ Je cennejšia než koraly a nevyrovnajú sa jej všetky tvoje drahocennosti.

¹⁶ Dlhé dni (skrýva) vo svojej pravici, bohatstvo a slávu v svojej ľavici.

¹⁷ Jej cesty (sú) cesty krásy a (na) jej chodníkoch (je plno) pokoja.

¹⁸ Je stromom života pre tých, čo ju chytili, a tí, čo sa jej držia, sú blažení.