Marek 15 – 16
1 Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi.
2 Pilát sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" On mu odpovedal: "Sám to hovoríš."
3 Veľkňazi naň mnoho žalovali
4 a Pilát sa ho znova spytoval: "Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!"
5 Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval.
6 Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali.
7 S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš.
8 Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval.
9 Pilát im povedal: "Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?"
10 Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti.
11 Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša.
12 Pilát sa ich znova opýtal: "Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?"
13 Oni opäť skríkli: "Ukrižuj ho!"
14 Pilát im vravel: "A čo zlé urobil?" Ale oni tým väčšmi kričali: "Ukrižuj ho!"
15 A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
16 Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu.
17 Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju
18 a začali ho pozdravovať: "Buď pozdravený, židovský kráľ!"
19 Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu.
20 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.
21 Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž.
22 Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka.
23 Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal.
24 Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať.
25 Keď ho ukrižovali bolo deväť hodín.
26 Jeho vinu označili nápisom: "Židovský kráľ."
27 Vedno s nim ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo.
28 (A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: "Započítali ho medzi zločincov.")
29 A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: "Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví.
30 Zachráň sám seba, zostúp z kríža!"
31 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: "Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť.
32 Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili." Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní.
33 Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
34 O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: "Heloi, heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?"
35 Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: "Pozrite, volá Eliáša."
36 Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: "Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať."
37 Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.
38 Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku.
39 Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: "Tento človek bol naozaj Boží Syn."
40 Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome,
41 ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. Aj mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema.
42 Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou,
43 prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo.
44 Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy.
45 Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi.
46 On kúpil plátno a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň.
47 Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.
1 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať.
2 V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu
3 a hovorili si: "Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?"
4 Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký.
5 Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli.
6 On sa im prihovoril: "Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili.
7 Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: "Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal."
8 Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.
9 Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov.
10 Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali.
11 Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili.
12 Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek.
13 Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili.
14 Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného.
15 A povedal im: "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.
16 Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.
17 A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi,
18 hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú."
19 Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.
20 Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.
Žalm 22
1 Zbormajstrovi. Na nápev "Laň na svitaní". Dávidov žalm.
2 Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil.
3 Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja.
4 A predsa ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela.
5 V teba dúfali naši otcovia; dúfali a vyslobodil si ich.
6 Ku tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli.
7 No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
8 Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
9 "Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, nech ho zachráni, ako ho má rád."
10 Veď ty si ma vyviedol z lona a na prsiach matky si mi dal spočinúť
11 Od samého zrodu som odkázaný na teba. Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.
12 Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol.
13 Obkľučuje ma stádo juncov, obstupujú ma býky z Bášanu.
14 Otvárajú na mňa svoje papule ako lev, čo plieni a reve.
15 Rozlievam sa sťa voda a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk a topí sa mi v útrobách.
16 Podnebie mi vysychá ako črepiny a jazyk sa mi lepí k hrtanu. Do prachu smrti ma odvádzaš.
17 Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy,
18 môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;
19 delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
20 Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.
21 Chráň mi dušu pred kopijou a môj život pred pazúrmi psov.
22 Vysloboď ma z tlamy levovej, mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.
23 Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.
24 Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove,
25 veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom; ani svoju tvár neodvracia od neho, lež vyslyší ho, keď volá k nemu.
26 Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.
27 Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: "Naveky nech žijú ich srdcia!"
28 Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.
29 Veď Pánovo je kráľovstvo, on panuje nad národmi.
30 Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. Aj moja duša bude preňho žiť
31 a jemu bude slúžiť moje potomstvo. Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi
32 a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: "Toto urobil Pán."
