Marek 13 – 14
1 Keď vychádzal z chrámu, jeden z jeho učeníkov mu povedal: "Učiteľ, pozri, aké kamene a aké stavby!"
2 Ježiš mu vravel: "Vidíš tieto veľké budovy? Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené."
3 Keď potom sedel na Olivovej hore oproti chrámu a boli sami, pýtali sa ho Peter, Jakub, Ján a Ondrej:
4 "Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie keď sa toto všetko začne plniť."
5 Ježiš im začal hovoriť: "Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol.
6 Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: "To som ja." A mnohých zvedú.
7 Keď budete počuť o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa. To musí prísť, ale ešte nebude koniec.
8 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad. To bude začiatok útrap.
9 Vy sa však majte na pozore. Vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a pre mňa budete stáť pred vladármi a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo.
10 Ale najprv sa musí hlásať evanjelium všetkým národom.
11 Až vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa dopredu, čo budete hovoriť, ale hovorte čo vám bude dané v tú hodinu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch Svätý.
12 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život.
13 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.
14 Keď uvidíte ohavnosť spustošenia tam, kde nemá byť - kto číta, nech pochopí -, vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr;
15 kto bude na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo stadiaľ,
16 a kto bude na poli, nech sa nevracia nazad zobrať si oblek.
17 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať!
18 Modlite sa, aby to neprišlo v zime,
19 lebo tie dni budú takým súžením, aké nebolo od počiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz a už ani nebude.
20 A keby Pán tie dni neskrátil, nezachránil by sa nik. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni.
21 Keby vám vtedy niekto povedal: "Hľa, tu je Mesiáš, hľa, tamto je," neverte.
22 Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených.
23 Vy sa však majte na pozore! Všetko som vám povedal vopred.
24 V tých dňoch, po onom súžení slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas,
25 hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť.
26 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou.
27 On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta kraja zeme až po kraj neba.
28 Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto.
29 Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko predo dvermi.
30 Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane.
31 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
32 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.
33 Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas.
34 Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť.
35 Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno.
36 Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane!
37 A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!"
1 Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť.
2 Ale hovorili: "Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril."
3 Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu.
4 Niektorí sa hnevali a hovorili si: "Načo takto mrhať voňavý olej?!
5 Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným." A osopovali sa na ňu.
6 Ale Ježiš povedal: "Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok.
7 Veď chudobných máte vždy medzi sebou a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy.
8 Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb.
9 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila."
10 Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil.
11 Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať.
12 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: "Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?"
13 Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: "Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním
14 a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: "Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?"
15 On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte."
16 Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi.
18 A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou."
19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Azda ja?"
20 On im odpovedal: "Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise.
21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil."
22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: "Vezmite, toto je moje telo!"
23 Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili.
24 A povedal im: "Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.
25 Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve."
26 Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
27 Vtedy im Ježiš povedal: "Všetci odpadnete, lebo je napísané: "Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu."
28 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley."
29 Peter mu povedal: "Aj keby všetci odpadli, ja nie."
30 Ježiš mu odvetil: "Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš."
31 Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: "Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa." Podobne hovorili aj ostatní.
32 Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: "Sadnite si tu, kým sa pomodlím."
33 Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť.
34 Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!"
35 Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina.
36 Hovoril: "Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem ale čo ty."
37 Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: "Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť?
38 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé."
39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami.
40 A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať.
41 Keď prišiel tretí raz, povedal im: "Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.
42 Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko."
43 A kým ešte hovoril prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší.
44 Jeho zradca im dal znamenie: "Koho pobozkám to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!"
45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: "Rabbi." A pobozkal ho.
46 Oni položili naň ruky a zajali ho.
47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.
48 Ježiš im povedal: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali.
49 Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo."
50 Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa.
51 No mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho.
52 Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.
53 Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci.
54 Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni.
55 Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli.
56 Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali.
57 Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili:
58 "My sme ho počuli hovoriť: "Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený."
59 Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo.
60 Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: "Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?"
61 Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: "Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?"
62 Ježiš odvetil: "Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi."
63 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Načo ešte potrebujeme svedkov?
64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?" A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.
65 Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár bili ho päsťami a hovorili mu: "Prorokuj!" Aj sluhovia ho bili po tvári.
66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok.
67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: "Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom."
68 Ale on zaprel: "Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš." Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút.
69 Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: "Tento je z nich."
70 Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: "Veru si z nich, veď si aj Galilejčan."
71 On sa však začal zaklínať a prisahať: "Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte."
72 Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: "Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." I rozplakal sa.
Žalm 68
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pieseň.
2 Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
3 Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; ako sa vosk roztápa ohňom, tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
4 Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou a v radosti sa veseliť.
5 Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: jeho meno je Pán. Plesajte pred ním;
6 on je otec sirôt a záchranca vdov, on je Boh vo svojom svätom príbytku.
7 On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, väzňov privádza k šťastiu, no odbojníci zostanú v zemi pustej.
8 Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu a prechádzal púšťou,
9 zem sa zatriasla. Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, pred tvárou Boha Izraela.
10 Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
11 Prebývajú v nej tvoje tvory, pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
12 Pán vyslovuje slovo; nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
13 "Utekajú králi, utekajú s vojskami a korisť delí krásavica domu.
14 Kým ste vy spali uprostred košiara, striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
15 Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, snehom sa zabelel Selmon."
16 Vrch bášanský je vrch Boží, pohorie Bášanu má veľa štítov.
17 Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? Veď Boh tam bude bývať naveky.
18 Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
19 Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, ľudí si prijal do daru, aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
20 Nech je velebený Pán deň - čo deň; nesie nás Boh, naša spása.
21 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
22 Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
23 I povedal Pán: "Z vrchov Bášanu ich privediem, vyvediem ich z morských hlbín,
24 aby sa tvoja noha zmáčala v krvi a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov."
25 Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, ako ty môj Boh a kráľ vstupuješ do svätyne.
26 Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
27 Na zhromaždeniach Boha velebte, velebte Pána, potomci Izraela."
28 Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, kniežatá Júdove v šíku bojovom, kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
29 Prejav, Bože, svoju moc, upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
30 Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme králi prinášajú dary.
31 Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, čriedu býkov s teľcami národov; nech sa ti s prútmi striebra pokoria. Rozplaš národy, čo bažia za vojnou.
32 Z Egypta prídu veľmoži, Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
33 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
34 čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
35 Uznajte Božiu moc. Nad Izraelom jeho veleba a jeho moc až nad oblaky.
36 Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. Zvelebený buď, Bože.
