Genezis 31 – 32

---

¹ I začul reč Labanových synov, ako vraveli: "Pobral Jakub všetko, čo mal náš otec, a z toho, čo patrilo nášmu otcovi, získal všetko toto bohatstvo."

² Aj na Labanovej tvári vybadal, že nebol k nemu taký prívetivý ako predtým.

³ Vtedy Pán povedal Jakubovi: "Vráť sa späť do krajiny svojich otcov a k svojim príbuzným! Ja budem s tebou."

⁴ Preto si Jakub dal zavolať Ráchel a Liu na pole

⁵ a povedal im: " Ja vidím na tvári vášho otca, že nie je ku mne taký prívetivý ako predtým, hoci Boh môjho otca bol so mnou.

⁶ Vy samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu otcovi.

⁷ Váš otec ma však oklamal a desať ráz zmenil moju odmenu. No Boh nedal, aby mi uškodil:

⁸ Keď povedal: "Bodkasté budú tvojou odmenou," všetky ovce donášali strakaté, keď zasa povedal: "Pruhované budú tvojou odmenou," všetky ovce donášali pruhované.

⁹ Boh vzal stáda vášmu otcovi a dal ich mne.

¹⁰ V čase, keď sa behávali stáda, zdvihol som oči a vo sne som videl, že capy, ktoré skákali na samice, boli pruhované, bodkasté a strakaté.

¹¹ A Boží anjel mi vo sne hovoril: "Jakub!" Ja som odpovedal: "Tu som!"

¹² Vtedy mi povedal: "Pozdvihni oči a pozeraj. Všetky capy, čo skáču na samice, sú pruhované, bodkasté a strakaté. Ja som videl všetko, čo ti Laban vykonal.

¹³ Ja som Boh z Betelu, kde si ty pomazal pomník a kde si mi urobil sľub. Teraz sa len zober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej krajiny!"

¹⁴ Ráchel a Lia mu vraveli: "Máme my ešte podiel alebo dedičstvo v dome nášho otca?!

¹⁵ Neboli sme preň ako cudzinky? Veď nás predal a čo utŕžil, načisto premárnil.

¹⁶ Ozaj všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom. Preto teda urob všetko, čo ti káže Boh!"

¹⁷ Jakub sa teda pobral, posadil svoje deti a svoje ženy na ťavy,

¹⁸ vzal so sebou všetok svoj statok a všetok svoj majetok, ktorý získal v Mezopotámii, totižto statok, ktorý mu patril, čo si nadobudol, a šiel k svojmu otcovi Izákovi do krajiny Kanaán.

¹⁹ Laban odišiel strihať ovce a Ráchel zatiaľ ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov.

²⁰ Jakub klamal Aramejčana Labana, lebo utajoval pred ním, že chce ujsť.

²¹ A tak sa dal na útek so všetkým, čo mu patrilo, rýchlo prebrodil rieku a dal sa smerom ku Galaádskym vrchom.

²² Na tretí deň oznámili Labanovi, že Jakub utiekol.

²³ Vtedy Laban zobral so sebou svojich príbuzných, hnal sa za ním sedem dní cesty a dostihol ho na Galaádskych vrchoch.

²⁴ Ale Boh prišiel k Aramejčanovi Labanovi za noci vo sne a povedal mu: "Chráň sa namiesto dobré zle hovoriť s Jakubom!"

²⁵ Laban dohonil Jakuba, keď Jakub rozložil svoj stan na vrchu. Aj Laban sa so svojimi príbuznými utáboril na vrchu Galaád.

²⁶ Tu Laban povedal Jakubovi: "Čo si to urobil? Oklamal si ma a odviedol si mi dcéry, akoby vo vojne zajaté!

²⁷ Prečo si potajomky utiekol a okradol si ma? Neoznámil si mi to, aby som ťa mohol vyprevadiť s jasotom a spevmi, s bubnami a citarami!

²⁸ Nedovolil si mi pobozkať mojich vnukov a dcéry! Ozaj, nerozumne si konal!

²⁹ V mojich rukách bolo urobiť vám zlo, ale Boh tvojho otca mi minulej noci povedal: "Chráň sa namiesto dobre zle hovoriť s Jakubom!"

³⁰ No keď si sa už raz vybral na cestu lebo si veľmi túžil po dome svojho otca -, prečo si ukradol mojich bôžikov?!"

³¹ Jakub vravel Labanovi: "Áno, bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi bol násilím vzal svoje dcéry.

³² U koho však nájdeš svojich bohov, ten neostane nažive! V prítomnosti našich príbuzných poprezeraj, čo mám so sebou, a ber si to!" Jakub totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla.

³³ Nato Laban vošiel do Jakubovho stanu a do Liinho stanu i do stanu oboch slúžok, ale nič nenašiel. Keď vyšiel z Liinho stanu, vošiel do Ráchelinho stanu.

³⁴ Ráchel však bôžikov vzala, skryla ich do ťavieho sedla a sadla si naň. Laban prezrel celý stan, ale nič nenašiel.

³⁵ Povedala totiž svojmu otcovi: "Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať pred tebou. Prihodilo sa mi, čo sa stáva ženám." Nuž hľadal, ale domácich bôžikov nenašiel.

³⁶ Vtedy sa Jakub nahneval a vyčitoval Labanovi. A podráždený Jakub hovoril Labanovi: "Čím som sa previnil a v čom som sa prehrešil, že ma tak nástojčivo prenasleduješ

³⁷ a prekutávaš moje? Čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu?! Polož to tu pred oči mojich a tvojich príbuzných! Nech oni rozhodnú, kto z nás dvoch je v práve!

³⁸ Je tomu práve dvadsať rokov, čo som bol u teba! Tvoje ovce a kozy nikdy nezvrhli a ja som nejedol nikdy barany z tvojho stáda.

³⁹ Roztrhané som ti nikdy nedoniesol, ja som to vždy nahrádzal. Odo mňa si to vždy požadoval, či skapalo vo dne alebo v noci.

⁴⁰ Za dňa som hynul od horúčavy, za noci od zimy a spánok mi odchádzal od očí.

⁴¹ Teraz je tomu dvadsať rokov, čo som v tvojom dome. Štrnásť rokov som ti slúžil za obe tvoje dcéry a šesť rokov za tvoje stáda, ale desať ráz si mi pozmenil odmenu!

⁴² Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abraháma a ten, ktorého sa boji Izák, tak teraz by si ma bol prepustil naprázdno! To však, čo som pretrpel a čo robievali moje ruky, videl Boh, a preto ťa včerajšej noci varoval."

⁴³ Laban odpovedal Jakubovi: "Moje sú dcéry, moje sú deti a moje sú stáda i všetko, čo vidíš, je moje! Ale čo môžem pre svoje dcéry a pre ich deti, ktoré porodili, teraz urobiť?

⁴⁴ Nuž poď teraz, uzavrieme zmluvu, ty a ja! Nech je to svedectvom medzi mnou a tebou!"

⁴⁵ Vtedy Jakub vzal kameň a postavil ho ako pamätník.

⁴⁶ Potom povedal Jakub svojim príbuzným: "Nazbierajte kameňov!" I nabrali kameňov a urobili hromadu a na nej potom jedli.

⁴⁷ Laban ju nazval Jegar sahaduta a Jakub ju nazval Galaád.

⁴⁸ Nato Laban povedal: "Táto hromada je dnes svedkom medzi mnou a tebou." Preto ju nazval Galaád

⁴⁹ a Masfa (stráž), lebo vravel: "Nech Pán stráži nad nami, keď sa rozlúčime!"

⁵⁰ Nesmieš zle zaobchodiť s mojimi dcérami, ani si (nesmieš) vziať iné ženy k mojim dcéram! Aj keď nie je pri nás nik, hľa, Boh je svedkom medzi mnou a tebou!"

⁵¹ Laban ešte hovoril Jakubovi: "Hľa, táto hromada a tento pamätník, ktorý som postavil, je medzi mnou a tebou!

⁵² Táto hromada je svedkom a svedkom je i tento pamätník, že ja neprekročím za túto hromadu k tebe, ani ty neprekročíš za túto hromadu a za tento pamätník ku mne, aby sme si škodili!

⁵³ Boh Abraháma a Boh Nachora nech súdia medzi mnou a tebou!" A Jakub prisahal na strach svojho otca Izáka a potom Jakub obetoval na vrchu krvavú obetu a zavolal svojich príbuzných na hostinu. Po hostine prenocovali na vrchu.

¹ Keď Laban ráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry a požehnal ich. Potom sa pobral a vrátil sa do svojho bydliska.

² Aj Jakub šiel svojou cestou. Tu ho stretli Boží anjeli.

³ Keď ich Jakub videl, povedal: "To je tábor Božích vojov!" Preto nazval to miesto Mahanaim.

⁴ Potom Jakub poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir, do končín Edomu,

⁵ a dal im príkaz, hovoriac: "Takto budete vravieť môjmu pánovi Ezauovi: "Tvoj sluha Jakub ti odkazuje: U Labana som býval ako cudzinec a bol som tam až do dnešného dňa.

⁶ Mám dobytok, osly, stáda, sluhov a slúžky. Posielam však (poslov), aby som to oznámil môjmu pánovi a našiel v tvojich očiach milosť!"

⁷ No poslovia sa vrátili k Jakubovi a povedali mu: "Došli sme k tvojmu bratovi Ezauovi a on ti ide so štyristo mužmi oproti!"

⁸ I bál sa Jakub veľmi a trápil sa. Potom rozdelil ľudí, čo s ním boli, aj stáda, dobytok a ťavy na dva tábory,

⁹ lebo si myslel: Ak Ezau napadne a premôže jeden tábor, druhý tábor bude môcť uniknúť.

¹⁰ A Jakub sa modlil: "Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Pane, ktorý si mi hovoril: "Vráť sa späť do svojej krajiny a k svojim príbuzným a postarám sa o tvoje šťastie."

¹¹ Nie som hoden všetkých tých milostí a všetkej vernosti, ktorú si svojmu služobníkovi preukázal, lebo (len) so svojou palicou som tu prekročil Jordán a teraz som s dvoma tábormi.

¹² Vysloboď ma z rúk môjho brata, z Ezauových rúk, lebo sa veľmi bojím, aby neprišiel a nezahubil mňa aj matky s deťmi.

¹³ Veď ty si prisľúbil: "Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo a rozmnožím tvoje potomstvo ako piesok pri mori, ktorý pre množstvo nemožno spočítať."

¹⁴ I prenocoval tam a potom oddelil zo svojho imania ako dar pre svojho brata Ezaua

¹⁵ dvesto kôz a dvadsať capov, dvesto oviec a dvadsať baranov,

¹⁶ tridsať dojčiacich tiav aj s ich mláďatami, štyridsať kráv a desať býkov, dvesto oslíc a desať oslích žriebät.

¹⁷ A oddal ich po čriedach svojim sluhom a svojim sluhom povedal: "Choďte predo mnou a zachovajte odstup medzi čriedou a čriedou!"

¹⁸ Prvému prikázal takto: "Keď ťa stretne môj brat Ezau a ak sa obráti na teba s otázkou: "Čí si a kde ideš? A čie je toto, čo ženieš?"

¹⁹ odpovieš: "Som tvojho služobníka Jakuba. A toto je dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ezauovi. On sám je za nami!"

²⁰ Takto prikázal druhému i tretiemu a všetkým, ktorí hnali čriedy: "Ako som teraz hovoril, tak poviete Ezauovi, keď ho stretnete,

²¹ a ešte dodáte: "Hľa, tvoj služobník Jakub je za nami!" Myslel totiž takto: Udobrím ho darmi, ktoré ma predchádzajú; len potom predstúpim pred neho. Možno bude zhovievavý.

²² A išiel dar pred ním, kým on ostal tej noci v tábore.

²³ Ale ešte tej noci vstal, zobral so sebou obe ženy, obe slúžky i jedenástich synov a prešiel cez brod Jabok.

²⁴ Vzal ich a previedol ich cez rieku a preniesol tiež všetko svoje imanie.

²⁵ Len Jakub sám zostal. Tu zápasil s ním akýsi muž až do východu zory.

²⁶ Keď onen videl, že ho neprevládze, dotkol sa jeho bederného kĺbu, takže Jakubovi sa bederný kĺb vykĺboval, kým on s ním zápasil.

²⁷ Potom onen povedal: "Pusť ma, lebo vychodí zora!" On však odpovedal: "Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš."

²⁸ Onen mu povedal: "Ako sa voláš?" On mu odpovedal: "Jakub."

²⁹ Vtedy onen povedal: "Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom a s mužmi a zvíťazil si."

³⁰ Jakub povedal: "Prezraď mi svoje meno!" Onen odpovedal: "Prečo sa pýtaš na moje meno?" A požehnal ho tam.

³¹ Nato Jakub nazval to miesto Fanuel (Božia tvár), lebo (tak povedal) "videl som Boha z tváre do tváre a pritom som ostal nažive!"

³² Len čo bol za Fanuelom, vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro.

³³ Preto až dodnes Izraeliti nejedia šľachy bederného kĺbu, ktoré spojujú bederný kĺb, lebo on sa dotkol šľachy na Jakubovom bedernom kĺbe.

Jób 21 – 22

---

¹ Jób odpovedal:

² Pozorne počúvajte moje slová a nech mi je to na potechu.

³ Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa!

⁴ Či človek je to, na koho bedákam? A roztrpčený nemám vari byť?

⁵ Len hľaďte na mňa a zdúpnieť musíte, dajte si teda ruku na ústa!

⁶ Keď na to myslím, hrôza ma schvacuje a moje telo triašku cíti hneď.

⁷ Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver', silou mocnejú?

⁸ Ich potomci pevno stoja pred nimi, ich výhonky sú im pred zrakom.

⁹ Aj domy ich sú pokojné, bez obáv a Boží prút nie je nad nimi.

¹⁰ Ich býk je plodný, nikdy nezlyhá, telné kravy im nikdy nezvrhnú.

¹¹ Sťa ovce chlapcov skákať si nechajú a ich deti tiež môžu tancovať.

¹² Vyspevujú si pri bubne, citare a pri zvuku píšťal sa radujú.

¹³ Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni a do podsvetia odísť spokojne,

¹⁴ hoc vravia Bohu: "Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme.

¹⁵ Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili, čo osoží nám vrúcne vzývať ho?"

¹⁶ Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké?

¹⁷ Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych a nešťastie tiež na nich doľahne?! A svojím hnevom koľko ráz zničí zlých,

¹⁸ by ako slama boli vo vetre, ako plevy, čo víchor uchytil?

¹⁹ Či jeho zlobu Boh synom necháva? Nech jeho skára, by to pocítil!

²⁰ Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie a hnev nech pije Všemohúceho!

²¹ Čo po smrti už na dome mu záleží, keď prervaný je počet jeho mesiacov?

²² Či vedomosťou možno Pána poučiť? Veď on súd koná nad nebešťanmi!

²³ No v plnom šťastí tento môže zomierať, aj celkom istý, celkom spokojný,

²⁴ bo jeho rebrá tukom prekypujú a jeho kosti špik je čerstvý tiež.

²⁵ Lež s trpkou dušou onen zas umiera a neokúsil, čo je blahobyt.

²⁶ Aj do prachu sa rovnako uložia a červíky ich oboch pokryjú.

²⁷ No dobre poznám myšlienky už vaše i plány, čo vy na mňa kujete.

²⁸ Vy myslíte si: Kde je dom veľmožov a kdeže je stan, kde bývali zlí?

²⁹ Či ste sa na to nepýtali pocestných a ich znaky ste nerozoznali,

³⁰ že v dňoch nešťastia je zlostník ušetrený a cez dni hrôzy že sa raduje?!

³¹ Kto mu vytkne do očí jeho spôsoby a to, čo spáchal, kto mu odplatí?

³² Keď do hrobu ho odprevadia napokon, pri náhrobku mu budú držať stráž.

³³ Sladké mu budú aj tie hrudy údolia, všetci sa za ním prúdmi pohrnú a pred ním pôjde zástup bez počtu.

³⁴ Nuž darmo ma vy veru potešujete, zo slov vašich klam len ostáva."

¹ Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:

² "Vari je človek na osoh Bohu?! Osoží len sebe, kto má rozum.

³ Má Všemohúci radosť, že si statočný, a zisk z toho, že si lepšíš svoje cesty?

⁴ Azda tresce ťa pre tvoju bohabojnosť, dáva sa preto s tebou do sporu?

⁵ Či nie preto je veľká tvoja zloba, že sú tvoje viny bez hraníc?!

⁶ Od bratov si bezdôvodne brával záloh, z nahých taktiež odev si strhával.

⁷ Ani žíznivým si nedal vody, odoprel si lačným (skyvu) chleba.

⁸ Veď zem patrí mužovi, čo päsť má mocnú, obľúbenec môže sídliť na nej!

⁹ Vdovy si prepúšťal s prázdnou dlaňou a sirotám si lámal ramená.

¹⁰ Nuž hľa, prečo osídla sú vôkol teba prečo ťa des zachvacuje náhly!

¹¹ Svetlo sa ti stmilo, nevidíš už a príval vôd ťa zakrýva.

¹² Na výsostiach nebies vari nieto Boha? Hlavu hviezd si pozri! Vysoko sú.

¹³ Ty si však povedal: "Čože Boh vie?! Azda spoza mračien môže súdiť?

¹⁴ Oblaky mu clonia, nevidí nič, po obvode nebies sa prechádza."

¹⁵ Chceš sledovať chodník dávnoveku, po ktorom si išli ľudia zloby?

¹⁶ Tí, čo boli vyrvaní pred svojím časom, keď ich základ zaliali im vody,

¹⁷ čo kričali Bohu: "Odíď od nás! Čo nám môže Všemohúci spraviť?"

¹⁸ A to on im plnil domy blahom, hoci sú mu ďaleké cesty zlých.

¹⁹ Spravodliví vidia to a radujú sa, môže sa im vysmiať nevinný:

²⁰ "Nevyšiel im majetok na skazu už a zvyšky po nich nepohltal oheň?"

²¹ Daj sa do priateľstva, pomer sa s ním, len tak prospejú ti tvoje zisky.

²² Prijmi ponaučenia z úst jeho, jeho slová si vlož do srdca!

²³ Ak sa vrátiš k Všemocnému a pokoríš sa, vzdiališ prevrátenosť zo svojho stanu,

²⁴ hrudu zlata ako prach si ceniť budeš, z bystrín ofírských jak skálie dajaké,

²⁵ lebo Všemocný ti bude hrudou zlata, stane sa ti kopcom zo striebra.

²⁶ Hneď sa budeš kochať vo Všemocnom, k Bohu pozdvihneš svoj obličaj;

²⁷ budeš ho vzývať a vyslyší ťa a ty splníš jemu svoje sľuby.

²⁸ Hocčo si umieniš, zdarí sa ti, na cestách ti bude žiariť svetlo.

²⁹ Bo pyšného nafúkanca ponižuje, kto však oči klopí, toho spasí on.

³⁰ Zachraňuje nevinného človeka; pre čisté ruky sa zachráni."

Príslovia 3,9 – 12

---

⁹ Cti Pána svojím majetkom a (prinášaj mu) prvotiny z každej svojej úrody

¹⁰ a naplnia sa zbožím tvoje stodoly a tvoje lisy budú muštom pretekať.

¹¹ Nevzpieraj sa, syn môj, keď ťa súdi Pán a nech ťa neomŕza jeho karhanie,

¹² lebo Pán karhá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorého má rád.