Marek 11 – 12
1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov
2 a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte.
3 A keby vám niekto hovoril: "Čo to robíte?", povedzte: "Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti."
4 Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho.
5 Niektorí z t ch, čo tam stáli, im vraveli: "Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?"
6 Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich.
7 Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol.
8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli.
9 A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!"
11 Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.
12 Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad.
13 Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg.
14 I povedal mu: "Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!" A jeho učeníci to počuli.
15 Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice.
16 A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám.
17 A učil ich: "Nie je napísané: "Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy"? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."
18 Keď to počuli veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie.
19 A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.
20 Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa.
21 Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: "Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol."
22 Ježiš im na to povedal: "Majte vieru v Boha.
23 Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: "Zdvihni sa a hoď sa do mora," a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to.
24 Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.
25 A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy." (
26 Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.)
27 A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší
28 a pýtali sa ho: "Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?"
29 Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím.
30 Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!"
31 Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: "Prečo ste mu teda neuverili?"
32 Ale ak povieme: Od ľudí," - to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka.
33 Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."
1 Potom im začal hovoriť v podobenstvách: "Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
2 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice.
3 Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno.
4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho.
5 Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali.
6 Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: "K môjmu synovi budú mať úctu."
7 Ale vinohradníci si povedali: "To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!"
8 Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.
9 Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.
10 Nečítali ste v Písme: "Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.
11 To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná?"
12 A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.
13 Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči.
14 Tí prišli a povedali mu: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?"
15 Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: "Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!"
16 A oni priniesli. Spýtal sa ich: "Čí je tento obraz a nápis?" Oni mu odpovedali: "Cisárov."
17 A Ježiš im povedal: "Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu." I obdivovali ho.
18 Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:
19 "Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka.
21 Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí.
22 A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena.
23 Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku."
24 Ježiš im povedal: "Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc?
25 Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.
26 A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: "Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba"?
27 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite."
28 Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: "Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?"
29 Ježiš odpovedal: "Prvé je toto: "Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán.
30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!"
31 Druhé je toto: "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto niet."
32 Zákonník mu vravel: "Dobre, Učiteľ, správne si povedal: "Jediný je a okrem neho iného niet;"
33 a milovať ho z celého, srdca, z celého rozumu a z celej sily" a "milovať blížneho ako seba samého" je viac ako všetky zápalné a ostatné obety."
34 Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: "Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva." A už sa ho nik neodvážil vypytovať.
35 Keď Ježiš učil v chráme, povedal: "Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?
36 Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: "Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy."
37 Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?" A veľký zástup ho počúval s radosťou.
38 Ako učil, hovoril: "Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach,
39 po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách.
40 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd."
41 Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho.
42 Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince čo je kvadrans.
43 Zavolal svojich učeníkov a povedal im: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice.
44 Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie."
Žalm 67
1 Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji. Žalm. Pieseň.
2 Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás; a tvoja tvár nech žiari nad nami,
3 aby sa tvoja cesta stala známou na zemi a tvoja spása medzi všetkými národmi.
4 Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy.
5 Nech sa tešia a jasajú národy, že spravodlivo súdiš ľudí a spravuješ národy na zemi.
6 Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy.
7 Zem vydala svoj plod; nech nás požehná Boh, náš Boh;
8 nech nás Boh požehná a nech si ho ctia všetky končiny zeme.
