Marek 9 – 10
1 A povedal im: "Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou."
2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil.
3 Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.
4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi."
6 Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí.
7 Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho."
8 A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.
9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
10 Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená "vstať z mŕtvych".
11 A pýtali sa ho: "Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?"
12 On im povedal: "Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú?
13 No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané."
14 Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú.
15 A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho.
16 On sa ich opýtal: "O čom sa s nimi hádate?"
17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: "Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom.
18 Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli."
19 On im povedal: "Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!"
20 I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.
21 Ježiš sa opýtal jeho otca: "Odkedy sa mu to stáva?" On odpovedal: "Od detstva.
22 A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!"
23 Ježiš mu povedal: "Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí."
24 A chlapcov otec hneď vykríkol: "Verím. Pomôž mojej nevere!"
25 Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: "Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!"
26 Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: "Zomrel."
27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.
28 Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?"
29 On im povedal: "Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou."
30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel
31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych."
32 Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
33 Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: "O čom ste sa zhovárali cestou?"
34 Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.
35 Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých."
36 Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
37 "Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal."
38 Ján mu povedal: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami."
39 Ježiš vravel: "Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne.
40 Veď kto nie je proti nám, je za nás.
41 A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.
42 Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.
43 Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.
44 (Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)
45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla.
46 ()
47 A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla,
48 kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.
49 Lebo každý bude ohňom solený.
50 Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji."
1 Vstal a odišiel odtiaľ do judejského kraja za Jordánom. Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil.
2 I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku.
3 On im odpovedal: "Čo vám prikázal Mojžiš?"
4 Oni vraveli: "Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť."
5 Ježiš im povedal: "Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie.
6 Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu.
7 Preto muž opusti svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke
8 a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo.
9 Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!"
10 Doma sa ho učeníci znova na to pýtali.
11 On im povedal: "Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.
12 A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží."
13 Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci, ich okrikovali.
14 Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.
15 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň."
16 Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.
17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?
18 Ježiš mu odpovedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.
19 Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!
20 Ale on mu povedal: "Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti."
21 Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: "Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!"
22 On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.
23 Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: "Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!"
24 Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: "Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva!
25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva."
26 Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: "Kto potom môže byť spasený?"
27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: "Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné."
28 Tu sa ozval Peter: "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou."
29 Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia,
30 aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.
31 A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými."
32 Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva:
33 "Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom,
34 vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych."
35 Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: "Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme."
36 On sa ich opýtal: "Čo chcete, aby som vám urobil?"
37 Oni mu povedali: "Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici."
38 Na to im Ježiš povedal: "Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?
39 Oni mu vraveli: "Môžeme." Ježiš im povedal: "Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom ktorým som krstený ja, budete pokrstení.
40 Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené."
41 Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána.
42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: "Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc.
43 Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom.
44 A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.
45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých."
46 Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral.
47 Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: "Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"
48 Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"
49 Ježiš zastal a povedal: "Zavolajte ho!" Zavolali slepca a vraveli mu: "Neboj sa! Vstaň, volá ťa!"
50 On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi.
51 Ježiš mu povedal: "Čo chceš, aby som ti urobil?" Slepec mu odpovedal: "Rabboni, aby som videl!"
52 A Ježiš mu povedal: "Choď, tvoja viera ťa uzdravila!" A hneď videl a šiel za ním po ceste.
Žalm 29
1 Dávidov žalm. Vzdávajte Pánovi, synovia Boží, vzdávajte Pánovi slávu a moc.
2 Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena, v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi.
3 Hlas Pánov nad vodami; zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami!
4 Hlas Pánov - taký mohutný! Hlas Pánov - taký veľkolepý!
5 Hlas Pánov láme cédre aj libanonské cédre láme Pán.
6 Libanon rozkýva do tanca ako teliatko a Sarion ako byvolča.
7 Hlas Pánov metá blesky ohnivé,
8 hlas Pánov púšťou otriasa, Pán otriasa púšťou Kádeš.
9 Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc, obnažuje húštiny. A v jeho chráme všetci volajú: Sláva!
10 Pán tróni nad záplavami vôd, Pán bude tróniť ako večný kráľ.
11 Pán dá silu svojmu ľudu, Pán požehná svoj ľud pokojom.
