Marek 7 – 8
1 Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema.
2 A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami.
3 Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie.
4 A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.
5 Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: "Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?"
6 On im povedal: "Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: "Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.
7 No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy."
8 Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov."
9 A hovoril im: "Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje.
10 Lebo Mojžiš povedal: "Cti svojho otca i svoju matku" a: "Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť."
11 Vy však hovoríte: "Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,"
12 už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku.
13 A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte."
14 Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte ma všetci a pochopte!
15 Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka."
16 Kto má uši na počúvanie, nech počúva.)
17 Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva.
18 On im povedal: "Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka,
19 veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?" Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté.
20 A pokračoval: "Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka.
21 Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,
22 cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť.
23 Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka."
24 Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.
25 Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.
26 Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
27 On jej povedal: "Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám."
28 Ale ona mu odvetila: "Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch."
29 On jej povedal: "Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry."
30 A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.
31 Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.
32 Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku.
33 On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka.
34 Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: "Effeta," čo znamená: "Otvor sa!"
35 V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.
36 A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali
37 a s tým väčším obdivom hovorili: "Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč."
1 V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im:
2 "Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť.
3 Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka."
4 Jeho učeníci mu odvetili: "Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?"
5 Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: "Sedem."
6 Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu.
7 Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať.
8 I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín.
9 Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil.
10 Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.
11 Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
12 On si v duchu vzdychol a povedal: "Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane."
13 Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.
14 Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb.
15 A on ich varoval: "Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!"
16 Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba.
17 Keď to spozoroval, povedal im: "Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce?
18 Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a Nepočujete? A nepamätáte sa už,
19 koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?" Odpovedali mu: "Dvanásť."
20 "A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?" Odpovedali mu: "Sedem."
21 A povedal im: "Ešte nechápete?"
22 Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol.
23 On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: "Vidíš niečo?"
24 Ten sa pozrel a povedal: "Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili."
25 Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne.
26 I poslal ho domov so slovami: "Ale do dediny nechoď!"
27 Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: "Za koho ma pokladajú ľudia?"
28 Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov."
29 "A za koho ma pokladáte vy?", opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: "Ty si Mesiáš."
30 Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu.
31 Potom ich začal poúčať: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych."
32 Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať.
33 On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: "Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!"
34 Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
35 Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.
36 Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!
37 Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!
38 Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi."
Žalm 23
1 Dávidov žalm. Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
2 pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám,
3 dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.
4 I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.
5 Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj.
6 Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.
