Marek 5 – 6
1 Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja.
2 Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom.
3 Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami.
4 Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť.
5 A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi.
6 Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu
7 a skríkol veľkým hlasom: "Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!"
8 Lebo Ježiš mu povedal: "Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka!"
9 A spýtal sa ho: "Ako sa voláš?" Odpovedal mu: "Volám sa pluk, lebo je nás mnoho."
10 A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.
11 Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň.
12 Preto ho prosili: "Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich."
13 On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda - okolo dvetisíc kusov - sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila.
14 Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa; čo sa stalo.
15 Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza.
16 Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami.
17 A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja.
18 Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním.
19 On mu to nedovolil, ale mu povedal: "Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval."
20 On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.
21 Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori.
22 Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám
23 a veľmi ho prosil: "Dcérka mi umiera. Poď vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila."
24 Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.
25 Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok.
26 Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie.
27 Keď sa dopočula o Ježišovi; prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat.
28 Povedala si totiž: "Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem."
29 A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená.
30 Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: "Kto sa to dotkol mojich šiat?"
31 Jeho učeníci mu vraveli: "Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: "Kto sa ma dotkol?"
32 Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila.
33 Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením padla pred neho a povedala mu celú pravdu.
34 A on jej povedal: "Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby."
35 Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: "Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?"
36 Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: "Neboj sa len ver!"
37 A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.
38 Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie.
39 Vošiel dnu a povedal im: "Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí."
40 Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo,
41 chytil ho za ruku a povedal mu: "Talitha kum!", čo v preklade znamená: "Dievča, hovorím ti, vstaň!"
42 A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu.
43 On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.
1 Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním.
2 Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: "Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?!
3 Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?" A pohoršovali sa na ňom.
4 Ježiš im povedal: "Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome."
5 A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých.
6 A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
7 Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi
8 a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska,
9 ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat.
10 A povedal im: "Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej.
11 Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim."
12 Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie.
13 Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
14 Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: "Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc."
15 Iní hovorili: "To je Eliáš." A iní zasa vraveli: "Je to prorok, ako jeden z prorokov."
16 Keď to Herodes počul, povedal: "To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať."
17 Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu.
18 A Ján Herodesovi hovoril: "Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!"
19 Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla,
20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.
21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley.
22 Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: "Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti."
23 A veľmi jej prisahal: "Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva."
24 Ona vyšla a vravela svojej matke: "Čo si mám žiadať?" A tá jej povedala: "Hlavu Jána Krstiteľa."
25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: "Chcem aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa."
26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať.
27 Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal,
28 priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.
29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.
30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili.
31 On im povedal: "Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte." Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť.
32 Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.
33 Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.
34 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
35 Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a je už veľa hodín.
36 Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie."
37 On im odpovedal: "Vy im dajte jesť!" Vraveli mu: "Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?"
38 Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!" Keď to zistili, povedali: "Päť a dve ryby."
39 Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu.
40 A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.
41 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým.
42 Všetci jedli a nasýtili sa,
43 ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb.
44 A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud.
46 Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.
47 A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi.
48 Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť.
49 Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli;
50 všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!"
51 Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení,
52 lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
53 Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali;
55 rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli.
56 A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
Žalm 21
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje a veľmi sa teší z tvojej spásy.
3 Vyplnil si túžbu jeho srdca a prosbu jeho perí si neodmietol.
4 Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata.
5 Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, život dlhý, navždy, naveky.
6 Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, ozdobuješ ho velebou a nádherou.
7 Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, blažíš ho radosťou pred svojou tvárou.
8 Na Pána sa kráľ spolieha; neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom.
9 Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov, tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia.
10 Urobíš ich ohnivou pecou, keď sa zjaví tvoja tvár; Pán ich pohltí vo svojom hneve a strávi ich oheň.
11 Vyhubíš ich rod zo zeme a ich potomstvo spomedzi ľudí.
12 Lebo proti tebe snuli zlo a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu.
13 Lebo ich obrátiš na útek, svoj luk namieriš na ich tvár.
14 Povstaň, Pane, vo svojej sile a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.
