Marek 1 – 2
1 Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna.
2 Prorok Izaiáš napísal: "Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu.
3 Hlas volajúceho na púšti: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!"
4 Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov.
5 Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.
6 Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med.
7 A hlásal: "Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi.
8 Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým."
9 V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne.
10 Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho.
11 A z neba zaznel hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie."
12 A hneď ho Duch hnal na púšť.
13 Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.
14 Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium.
15 Hovoril: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu."
16 Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi.
17 Ježiš im povedal: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí."
18 Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
19 Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána - aj oni boli na lodi a opravovali siete -
20 a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.
21 Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil.
22 I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.
23 A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol:
24 "Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý."
25 Ježiš mu prísne rozkázal: "Mlč a vyjdi z neho!"
26 Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.
27 Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: "Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho."
28 A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.
29 Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu.
30 Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej.
31 Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
32 Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi.
33 A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.
34 I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
35 Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.
36 Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním.
37 Keď ho našli, povedali mu: "Všetci ťa hľadajú."
38 On im odvetil: "Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel."
39 A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
40 Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: "Ak chceš môžeš ma očistiť."
41 Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: "Chcem, buď čistý!"
42 Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý.
43 Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč
44 a povedal mu: "Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš - im na svedectvo."
45 Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.
1 O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome,
2 a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo.
3 Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria.
4 A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý.
5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: "Synu, odpúšťajú sa ti hriechy."
6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali:
7 "Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?"
8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: "Prečo si to myslíte vo svojich srdciach?
9 Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: "Odpúšťajú sa ti hriechy," alebo povedať: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!"?
10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému:
11 "Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov."
12 A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: "Také niečo sme ešte nikdy nevideli."
13 Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil.
14 Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: "Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním.
15 Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho.
16 Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: "Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?"
17 Ježiš to začul a povedal im: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov."
18 Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: "Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?"
19 Ježiš im povedal: "Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť.
20 No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť.
21 Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia.
22 A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov."
23 V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy.
24 Farizeji mu povedali: "Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?"
25 On im odvetil: "Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina?
26 Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?"
27 I povedal im: "Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.
28 A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou."
Žalm 11
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Dôverujem v Pánovi. Akože mi môžete hovoriť: "Uleť na vrch ako vrabec!?
2 Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, aby zákerne zasiahli ľudí statočných.
3 Keď sa rúcajú základy, čože môže spravodlivý urobiť?"
4 Pán prebýva vo svojom svätom chráme, Pán tróni na nebesiach. Jeho oči hľadia na úbožiaka, jeho zrak skúma každého človeka.
5 Pán skúma spravodlivého i hriešnika a nenávidí toho, čo miluje neprávosť.
6 Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov; oheň so sírou a spaľujúci víchor; to je ich údel.
7 Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť; statoční uvidia jeho tvár.
