1. Kráľov 11

---

¹ Kráľ Šalamún však miloval množstvo cudzineckých žien popri faraónovej dcére: Moabčianky, Amončianky, Edomčianky, Sidončianky a Hetejky,

² teda z národov, o ktorých Pán povedal synom Izraela: "Nevchádzajte k nim a ony nech nevchádzajú k vám, lebo odvrátia vaše srdce k cudzím bohom!" A Šalamún za nimi lipol s láskou.

³ Mal sedemsto kniežacích žien a tristo vedľajších žien. A jeho ženy ho zviedli.

⁴ Keď bol Šalamún starý, zviedli mu jeho ženy srdce za cudzími bohmi, jeho srdce už nepatrilo celé Pánovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida.

⁵ Tak si Šalamún uctieval bohyňu Sidončanov Aštartu a ohavu Amončanov Molocha.

⁶ Šalamún robil, čo sa nepáčilo Pánovi a nebol celkom oddaný Pánovi ako jeho otec Dávid.

⁷ Vtedy Šalamún postavil výšinu Kamošovi, ohave Moabčanov, na vrchu, ktorý je východne od Jeruzalema, aj Molochovi, ohave Amončanov.

⁸ Podobne robil všetkým svojim cudzineckým ženám, ktoré pálili tymian a prinášali obety svojim bohom.

⁹ Preto sa Pán rozhneval na Šalamúna, lebo sa mu srdce odvrátilo od Pána, Izraelovho Boha, ktorý sa mu dva razy zjavil

¹⁰ a dal mu v tejto veci príkaz, aby nešiel za cudzími bohmi. Ale nezachoval Pánov príkaz.

¹¹ Preto Pán povedal Šalamúnovi: "Pretože je to s tebou takto a nezachoval si moju zmluvu a predpisy, ktoré som ti dal, odtrhnem od teba kráľovstvo a dám ho tvojmu sluhovi.

¹² Pre tvojho otca Dávida to však neurobím za tvojho života, ale vytrhnem ho z rúk tvojho syna.

¹³ Ibaže nevytrhnem celé kráľovstvo, jeden kmeň nechám tvojmu synovi, pre svojho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, ktorý som si vyvolil." -

¹⁴ Pán povzbudil proti Šalamúnovi protivníka, Edomčana Adada; bol z kráľovského rodu, ktorý bol v Edomsku.

¹⁵ Keď totiž Dávid porazil Edomsko a vojvodca Joab išiel pochovať padlých a pobil v Edomsku všetkých mužov

¹⁶ - lebo Joab a celý Izrael tam bol šesť mesiacov, kým nepobil všetkých mužov v Edomsku -,

¹⁷ vtedy Adad ušiel a s ním aj niekoľkí Edomčania zo sluhov jeho otca a išli do Egypta. Adad bol malý chlapec.

¹⁸ Keď odišli z Madiánska, prišli do Fáranu, z Fáranu vzali so sebou mužov a došli do Egypta k faraónovi, kráľovi Egypta. On mu dal dom, pridelil mu poživeň a dal mu pôdu.

¹⁹ Adad si vo veľkej miere získal faraónovu priazeň a dal mu za ženu sestru svojej manželky, sestru kráľovnej Tafnesy.

²⁰ Tafnesina sestra mu porodila syna Genubata, ktorého Tafnes dala vychovať vo faraónovom dome. Genubat bol teda vo faraónovom dome, medzi faraónovými deťmi.

²¹ Keď Adad počul v Egypte, že sa Dávid uložil k svojim otcom a že vojvodca Joab zomrel, povedal Adad faraónovi: "Prepusť ma, chcem ísť do svojej krajiny!"

²² Faraón mu vravel: "Azda ti u mňa niečo chýba, že si žiada odísť do svojej krajiny?" Odpovedal: "Nie, ale jednako ma prepusť!"

²³ Potom mu Boh vzbudil protivníka, Eliadovho syna Razona, ktorý ušiel od svojho pána, od kráľa Soby Adadezera.

²⁴ Zhromaždil okolo seba ľudí a stal sa vodcom zbojníkov, keď Dávid porazil Aramejčanov. Potom išiel do Damasku, usadil sa tam a panoval v Damasku.

²⁵ Bol protivníkom Izraela po všetky Šalamúnove dni. Podobným nešťastím bol Adad, ktorý opovrhoval Izraelom a stal sa kráľom v Edome. -

²⁶ Aj Šalamúnov sluha, Nabatov syn Jeroboam, Efratejec zo Saredy - meno jeho matky bolo Sarua, vdova -, vzbúril sa proti kráľovi.

²⁷ A toto bola príčina, že sa vzbúril proti kráľovi: Šalamún staval Melo a uzavrel trhlinu mesta svojho otca Dávida.

²⁸ Jeroboam bol udatný muž a keď Šalamún videl, že sa mladík vyzná v práci, postavil ho nad všetky roboty Jozefovho domu.

²⁹ V tom čase išiel Jeroboam z Jeruzalema a na ceste ho stretol prorok Ahiáš, Sílan, ktorý bol oblečený do nového plášťa. Iba sami dvaja boli na poli.

³⁰ Vtom Ahiáš chytil nový plášť, ktorý mal na sebe, roztrhol ho na dvanásť kusov

³¹ a vravel Jeroboamovi: "Vezmi si desať kusov, lebo toto hovorí Pán; Boh Izraela: "Hľa, vytrhnem kráľovstvo z ruky Šalamúna a tebe dám desať kmeňov!

³² Jeden kmeň bude jeho pre môjho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela.

³³ Lebo ma opustili a klaňali sa bohyni Sidončanov Aštarte, bohu Moabčanov Kamošovi a bohu Amončanov Molochovi a nekráčali mojou cestou a nerobili, čo je správne v mojich očiach, ani (nekonali) podľa mojich predpisov a príkazov ako jeho otec Dávid.

³⁴ Ale nevezmem mu z ruky celé kráľovstvo a ponechám ho kniežaťom po všetky dni jeho života pre svojho sluhu Dávida, ktorého som si vyvolil a ktorý zachovával moje príkazy a predpisy.

³⁵ Vezmem však kráľovstvo z ruky jeho syna a tebe dám z neho desať kmeňov.

³⁶ Jeho synovi však dám jeden kmeň, aby môjmu služobníkovi Dávidovi po všetky dni ostala lampa predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil, aby som tam položil svoje meno.

³⁷ Teba si však vezmem, budeš panovať nad všetkým, čo si tvoja duša zažiada a budeš kráľom nad Izraelom.

³⁸ Ak potom budeš zachovávať všetko, čo ti prikážem, ak budeš kráčať po mojich cestách, konať, čo je správne v mojich očiach, a (plniť) moje predpisy a príkazy, ako robil môj sluha Dávid, budem s tebou a postavím ti trvalý dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael.

³⁹ A Dávidovo potomstvo potrápim pre túto vec, ale nie po všetky dni."

⁴⁰ Šalamún hľadal Jeroboama na smrť, preto sa Jeroboam zobral a išiel do Egypta, k egyptskému kráľovi Sesakovi, a ostal v Egypte až do Šalamúnovej smrti. -

⁴¹ Ostatok Šalamúnových dejín, všetko, čo vykonal, a jeho múdrosť je opísaná v Knihe Šalamúnových letopisov.

⁴² Čas, ktorý Šalamún kraľoval nad celým Izraelom, je štyridsať rokov.

⁴³ Potom sa Šalamún uložil k svojim otcom a pochovali ho v meste jeho otca Dávida. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Roboam.

Kazateľ 10 – 12

---

¹ (ako keď zahynie mucha, zapácha a kysne od nej aj olej mastičkárov. Trochu nemúdrosti má väčší účinok ako múdrosť a dôstojnosť.

² Srdce múdreho je na pravej strane, srdce pochabého však na ľavej.

³ Aj na ceste, ktorou nemúdry kráča, trpí jeho srdce nedostatkom a všetkým pripomína: "Tu je sprosták!"

⁴ Ak sa dvíha proti tebe aj nevôľa vladára, neopúšťaj svoje miesto! Lebo krotkosť utišuje aj veľké hriechy.

⁵ Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom: (je to) nerozvážne slovo, ktoré vyjde z vladárových úst,

⁶ ak nemúdreho ustanovia na vysoké miesta, kým vznešení ostávajú sedieť v nízkosti.

⁷ Videl som otrokov (velebiť sa) na koňoch, kým kniežatá šli po zemi ako otroci.

⁸ Kto kope jamu, padne do nej a kto borí múr, uštipne ho had.

⁹ Kto kreše kamene, poraní sa nimi, kto rúbe drevo, (ľahko) príde pri tom do nešťastia.

¹⁰ Kto si nenabrúsi ostrie, ak sa mu stupí železo, musí napnúť sily. Tak dopomáha múdrosť k osožnému úspechu.

¹¹ Ak uštipne had pred zaklínaním, nemá zisk zaklínač.

¹² Slová z úst múdreho sú prívetivé, (čo) však (odznieva) z perí nemúdreho, pohlcuje ho.

¹³ Počiatočné slová jeho úst sú pochabosťou, koniec slov na jeho ústach je zlé šialenstvo.

¹⁴ Pochabý potára až mnoho rečí; človek nemôže vedieť, čo sa stane, a (ešte menej vie), čo bude potom. Ktože mu to oznámil?

¹⁵ Práca unavuje pochabého, ktorý nevie zájsť ani do mesta.

¹⁶ Beda ti, krajina, ak je tvoj kráľ primladý, ak tvoji predáci už za rána hodujú!

¹⁷ Blažená si, krajina, ak je tvoj kráľ muž ušľachtilý, ak tvoje kniežatá jedia na (svoj) čas, (jedia) pre posilnenie, a nie z hýrivosti.

¹⁸ Pri veľkej nedbalosti rúti sa krov, pri nečinnosti rúk premoká do domu.

¹⁹ Na pobavenie usporadúvajú hostinu, víno rozveseľuje život a peniaze dopomáhajú k všetkému.

²⁰ Ani v myšlienke nepreklínaj kráľa, ani v úkryte spálne nezloreč boháčovi, lebo aj nebeské vtáky by mohli zaniesť tvoj hlas a čo len krídla má, môže mu takú reč oznámiť.

¹ Púšťaj svoj chlieb po vode a po mnohých dňoch ho (zasa) nájdeš.

² Podeľ svoj majetok na sedem, ba na osem častí, lebo nevieš, aké nešťastie sa, strhne nad krajinou.

³ Ak sú mraky plné, vylejú na zem dážď. Ak strom padne južne alebo severne, ostane ležať na mieste, kam padol.

⁴ Kto pozoruje na vietor, nebude chcieť siať a kto sa obzerá po mrakoch, nepustí sa do žatvy.

⁵ Ako nevieš, ktorou cestou (potiahne) vietor, (ako nevieš), ako sa tvoria kosti v živote ženy ťarchavej, celkom tak nevieš, čo urobí Boh, ktorý všetko pôsobí.

⁶ Za rána rozsievaj svoje semeno a do večera nedaj svojej ruke spočinúť, lebo nemôžeš vedieť, či sa ti toto alebo iné podarí, alebo či ti bude obidvoje dobré rovnako.

⁷ Svetlo je sladké a očiam lahodí vidieť slnko.

⁸ Preto ak človek žil už veľa rokov, nech sa zo všetkých raduje, ale nech pamätá, že dni temravy sú početnejšie. Veď všetko, čo (má) prísť, je márnosť.

⁹ Mladík, raduj sa zo svojej mladosti! Nech sa ti srdce rozveseľuje v mladých dňoch! Kráčaj si cestami svojho srdca a kam ťa tvoje oči povedú. Uvedomuj si však (pritom), že za všetko si ťa Boh na súd predvolá.

¹⁰ Odstráň (akúkoľvek) mrzutosť zo svojho srdca a odháňaj (každé) zlo od svojho tela, ale tak vek mladosti, ako aj úsvit života je iba - márnosť.

¹ V dňoch svojej mladosti pamätaj na svojho Stvoriteľa, kým ti neprídu dni nešťastia a kým ťa nezastihnú roky, o ktorých povieš: "Neľúbia sa mi!"

² Kým sa ti nezatemní slnko a svetlo, mesiac i hviezdy a nevrátia sa ti mrákavy po daždi.

³ V deň, keď sa ti počnú strážcovia domu chvieť a zhrbia sa (kedysi) mocní mužovia, ustanú mlečky (v práci), keďže aj zredli, a zaľahne tma na tie, čo dostávajú videnie oknami.

⁴ Uzavrú sa ti obidvoje dvere od námestia, poklesne ti aj vrzgot žarnova, a keď sa vstáva na (každý) hlások vtáčka, poutichujú všetky zvuky spevavé.

⁵ Vyvýšeného miesta sa obávajú (nohy), veď na ceste vidia (pre seba) postrachy. Mandloňový strom už zakvitol (na bielo). Kobylky spôsobujú ťažobu, dráždidlo (na jedlo) minie sa účinkom, lebo človek je už na ceste do domu svojej večnosti a z okolitých ulíc už tiahnú oplakávači. (Stane sa tak), až sa pretrhne strieborný povrazec

⁶ a rozbije sa zlatá čaša, i rozbije sa džbán pri prameni, a doláme sa koleso na studni.

⁷ A navráti sa prach do zeme, čím bol aj (predtým); a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.

⁸ Márnosť, len márnosť - hovorí Kazateľ, všetko je iba márnosť. Doslov Okrem toho, že Kazateľ bol učencom, patrí (o ňom) dodať:

⁹ učil ľud poznaniu; všetko, si dôkladne uvážil a premyslel, a tak skladal svoje mnohé múdre výroky.

¹⁰ Kazateľ sa usiloval nájsť lahodné slová, takže je spísané doslovné znenie (jeho) náuky.

¹¹ Slová učencov sú ako (zaostrené) ostne a klince, vhlobené do listov knižnej zbierky -, ktoré potom odovzdal jeden pastier.

¹² Okrem (uvedeného) treba dodať: Maj sa na pozore, syn môj! Písaniu kníh nieto konca-kraja, ale mnohé premýšľanie, vyčerpáva telo až priveľmi.

¹³ Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je (povinnosť) každého človeka.

¹⁴ Boh si zavolá pred svoj súd všetky činy aj všetko, čo je skryté, či už to bolo dobré a či zlé.

Žalm 9

---

¹ Zbormajstrovi. Hra na hoboji a harfe. Dávidov žalm.

² Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

³ V tebe sa budem tešiť a radovať, ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

⁴ Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

⁵ Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

⁶ Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, ich meno si vyhladil navždy, naveky.

⁷ Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

⁸ Ale Pán tróni naveky, už si pripravil stolec sudcovský.

⁹ A spravodlivo bude súdiť svet, podľa práva bude súdiť národy.

¹⁰ Pán bude utláčanému útočišťom, príhodným útočišťom v časoch súženia.

¹¹ Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

¹² Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, ohlasujte jeho skutky medzi národmi.

¹³ Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, nezabúda na nárek bedárov.

¹⁴ Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia sužujú, vytrhni ma z brán ríše smrti,

¹⁵ aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne a plesal, že si mi pomohol.

¹⁶ Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, chytila sa im vlastná noha.

¹⁷ Pán sa zjavil a konal súd. Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

¹⁸ Do pekla pôjdu hriešnici, všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.

¹⁹ Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

²⁰ Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; a národy si na súd predvolaj.

²¹ Pane, hrôzou ich zasiahni; nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.