1. Kráľov 9

---

¹ Keď Šalamún dokončil stavbu Pánovho domu, kráľovského paláca a všetkého, po čom Šalamún túžil a žiadal si urobiť,

² zjavil sa Pán Šalamúnovi druhý raz tak, ako sa mu zjavil v Gabaone.

³ A Pán mu povedal: "Vypočul som modlitbu a prosbu, ktorú si mi predložil. Posvätil som tento dom, ktorý si postavil, navždy som doň položil svoje meno; moje oči a moje srdce tam budú neprestajne.

⁴ A ak ty budeš kráčať predo mnou, ako v prostote a priamosti srdca kráčal tvoj otec Dávid, ak urobíš všetko, čo som ti prikázal, a zachováš všetky moje predpisy a nariadenia,

⁵ upevním navždy trón tvojho kráľovstva nad Izraelom, ako som prisľúbil tvojmu otcovi Dávidovi: "Nebude ti chýbať muž na tróne Izraela."

⁶ Ak sa však vy a vaši synovia odvrátite odo mňa a nebudete zachovávať moje príkazy a moje predpisy, ktoré som vám dal, a pôjdete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať,

⁷ vyhubím Izrael z povrchu zeme, ktorú som im dal, a dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, odvrhnem od svojej tváre, takže Izraeliti budú za príslovie a na posmech medzi všetkými národmi.

⁸ A tento dom bude zrúcaniskom. Každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa a zahvizdne. A budú sa pýtať: "Prečo to urobil Pán tejto krajine a tomuto domu?"

⁹ A odpovedia: "Preto, že opustili Pána, svojho Boha, ktorý vyviedol ich otcov z Egypta, a chopili sa iných bohov, klaňali sa im a slúžili im. Preto Pán priviedol na nich všetko toto nešťastie." -

¹⁰ Po dvadsiatich rokoch, čo Šalamún staval dva domy, Pánov dom a kráľovský dom,

¹¹ a Hiram, kráľ Týru dodával Šalamúnovi cédrové a jedľové drevo, zlato a všetko, ako chcel, dal kráľ Šalamún Hiramovi dvadsať miest v galilejskej krajine.

¹² A Hiram prišiel z Týru pozrieť si mestá, ktoré mu dal Šalamún, ale nepáčili sa mu.

¹³ Preto povedal: "Čo sú to za mestá, ktoré si mi dal, brat môj?" Preto ich volajú až po dnešný deň krajinou Chabul.

¹⁴ Potom poslal Hiram Šalamúnovi stodvadsať hrivien zlata.

¹⁵ Takáto bola suma, ktorú kráľ Šalamún vyzdvihol na stavbu Pánovho domu, svojho domu, Mela, múrov Jeruzalema, Heseru, Mageda a Gazeru

¹⁶ - egyptský kráľ, faraón, totiž vytiahol a zaujal Gazer, vypálil ho ohňom, Kanaánčanov, ktorí bývali v meste, vyhubil a dal ho do vena svojej dcére, Šalamúnovej žene.

¹⁷ Preto Šalamún postavil Gazer, potom Dolný Bethoron,

¹⁸ Bálat, Tamar na púšti v krajine,

¹⁹ ďalej všetky mestá so skladišťami, ktoré mal Šalamún, mestá s vozatajstvom a mestá s jazdou a všetko, čo chcel Šalamún postaviť v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území svojho panstva.

²⁰ Všetkých ľudí, ktorí ešte ostali z Amorejčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktorí nepatrili k synom Izraela

²¹ ich potomkov, ktorí po nich ostali v krajine preto, že synovia Izraela nevládali na nich splniť kliatbu, zadelil Šalamún na otrocké roboty až po dnešný deň.

²² Zo synov Izraela však Šalamún nevrhol nikoho do otroctva. Oni boli jeho bojovníkmi, úradníkmi, vojvodcami a dozorcami, veliteľmi vozov a jazdy.

²³ Oni boli predstavenými dozorcov, ktorí stáli nad Šalamúnovými robotami; päťstopäťdesiati mali dozor nad ľuďmi zamestnanými pri robotách.

²⁴ Len čo prešla faraónova dcéra z Dávidovho mesta do svojho domu, ktorý jej postavil, už staval Melo.

²⁵ Tri razy do roka prinášal Šalamún celopaly a pokojné obety na oltári, ktorý postavil Pánovi, a pálil tymian pred Pánom. A chrám dokončil.

²⁶ Kráľ Šalamún postavil aj lode v Asiongaberi, ktorý je pri Ailate na brehu Červeného mora v edomskej krajine.

²⁷ Hiram poslal so Šalamúnovými ľuďmi na lode svojich ľudí, námorníkov, ktorí sa vyznali na mori.

²⁸ Plavili sa do Ofíru, doviezli odtiaľ štyristodvadsať hrivien zlata a odovzdali ho kráľovi Šalamúnovi.

Kazateľ 6 – 7

---

¹ Je tu (ešte iné) zlo, ktoré som videl pod slnkom a ktoré ťažko (dolieha) na človeka.

²  Je to človek, ktorému Boh dal bohatstvo, majetok a slávu, takže jeho duša nemá v ničom nedostatku, nech by si zažiadal čokoľvek, ale Boh mu už nedopraje možnosť, aby z toho mohol aj požívať, a niekto cudzí to požije. Hľa, toto je márnosť, toto je ozaj zlostná choroba!

³ Keby niekto splodil aj sto synov a sám by sa tiež dožil mnoho rokov, - dni jeho rokov by boli početné - duša by sa mu však nenasýtila bohatstvom, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo: tak si (o ňom) myslím, že je na tom lepšie nedochôdča ako on.

⁴ Lebo ono (síce) v márnosti prišlo (na svet) a zasa za tmy odchádza preč: jeho meno zakrýva temno.

⁵ Ani slnko neuzrelo, ani ho nepoznalo, ono však má (viac) pokoja ako tamten.

⁶ Keby bol žil tisíc rokov alebo aj dvetisíc, ale keby nebol nič dobré zažil ..., či nepôjde všetko na jedno a to isté miesto?

⁷ Všetka námaha človeka slúži jeho ústam - ale tým sa jeho duša nemôže ukojiť.

⁸ Akúže výhodu má múdry oproti pochabému? A čo bedár, ktorý vie kráčať pred živými?

⁹ Lepšie je očami hľadieť (na dobro), ako by sa duša mala (túžbou) pominúť. Aj to je (len) márnosť a honba za vetrom.

¹⁰ Čo je to, čoho meno už dávno odznelo? Je známe, že nik sa nemôže pustiť do súdu s niekým silnejším od seba.

¹¹ Veď je veľmi mnoho rečí, ktoré len zväčšujú márnosť - čo to môže osožiť človekovi?

¹² Lebo kto vie, čo je v živote dobré pre človeka. Je to azda (väčší) počet dní jeho márneho života, ktoré prežíva tieňu podobne? Ktože vie oznámiť človekovi, čo nastane po ňom pod slnkom?

¹ Lepšia je dobrá povesť než (voňavý) olej. Lepší je deň smrti ako deň narodenia.

² Lepšie je ísť do smútočného domu ako do domu, kde hodujú. Lebo v tom (prvom) je koniec pre každého človeka a každý, kým žije, pripustí si to k srdcu.

³ Lepšia je mrzutosť na tvári než smiech: lebo aj pri nevľúdnej tvári srdce môže byť blažené.

⁴ Srdce múdrych ide radšej do smútočného domu, kým srdce pochabých tiahne do domu veselosti.

⁵ Lepšie je vypočuť pokarhanie od múdreho, ako by mal niekto počúvať chválospevy od pochabých.

⁶ Lebo ako práska tŕnie pod kotlom, tak vyznieva aj smiech pochábľa. Aj to je len márnosť.

⁷ Lebo útlak môže ohlúpiť aj múdreho, ako úplatok nakazí srdce (sudcu).

⁸ Lepšie je končiť niečo ako začínať, lepšia je trpezlivá ako povýšenecká myseľ.

⁹ Neprenáhli sa svojím duchom, aby si sa zlostil, lebo mrzutosť prebýva v hrudi pochabých.

¹⁰ Nepýtaj sa: "Ako to, že predošlé dni boli lepšie ako terajšie?" Lebo to by si sa nepýtal z múdrosti.

¹¹ Lepšia je múdrosť spolu s dedičstvom, to je výhoda pre tých, čo vidia slnko.

¹² Lebo byť v tieni múdrosti je byť aj v tieni peňazí. Osoh z poznania múdrosti je taký, že zachováva jej majiteľa pri živote.

¹³ Všímaj si Božie dielo! Ktože by mohol urobiť rovným, čo on raz skrivil?

¹⁴ V deň blaženosti buď blažený, v deň nešťastia si všimni: tak prvý, ako aj druhý (deň) urobil Boh, aby človek nemohol objaviť ani najmenšie zo svojej budúcnosti.

¹⁵ Všetko toto som pozoroval v dňoch svojej márnosti: stáva sa, že spravodlivý hynie aj pri (všetkej) svojej spravodlivosti; a stáva sa, že hriešnik dlho žije aj popri svojej hriešnosti.

¹⁶ Nerob sa nadmieru spravodlivým, ani si nepočínaj, akoby si bol veľmi múdry. Veď prečo by si sa mal dožiť sklamania?

¹⁷ Nepočínaj si príliš zlostne, ani sa nezachovaj až veľmi pochabo! Veď prečo by si mal zomrieť nie na svoj čas?

¹⁸ Dobre je, keď sa budeš pevne držať prvého, ale ani od druhého neodťahuj ruku! Lebo kto sa bojí Boha, má úspech vo všetkom.

¹⁹ Múdrosť dáva múdremu väčšiu silu, než akú majú desiati vladári v meste.

²⁰ Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.

²¹ Nepripúšťaj si k srdcu všetky reči, ktoré sa hovoria, aby si nemusel počuť svojho sluhu, ako ťa potupuje.

²² Lebo v mnohých prípadoch si aj tvoje srdce uvedomuje, že si aj ty potupne hovoril o iných.

²³ Toto všetko som skúmal v múdrosti. Povedal som si: "Rád by som bol múdry!" - a ona sa odo mňa vzdialila.

²⁴ Ďaleké je všetko, čo už bolo, a také hlboké, až prehlboké je to ..., kto to odhalí?

²⁵ Všetko som v duchu prezrel, aby som spoznával, skúmal a hľadal múdrosť a zmysel (všetkého) - aby som poznal, že bezbožnosť je pochabosť a nerozumnosť bláznovstvo.

²⁶ A tu som našiel od smrti trpkejšiu vec: ženu, ktorá je ako sieť, jej srdce ako osídlo a jej ruky sú ako putá. Iba ten, kto je milý Bohu, vie pred ňou uniknúť, ale hriešnik padne (celkom) do jej zajatia.

²⁷ Hľa, toto som objavil, povedal Kazateľ, jedno i druhé, aby som našiel zmysel,

²⁸ ktorý ešte vždy hľadá moja duša, a nenašiel som ho: Našiel som jedného človeka z tisícich, ale ženu som z nich zo všetkých nenašiel!

²⁹ Hľa, iba toto som objavil: Že Boh stvoril človeka priameho, ale oni vyhľadávajú premnohé úlisnosti.

Žalm 7

---

¹ Dávidov nárek. Zaspieval ho Pánovi pre Benjamínca Kúša.

² Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma,

³ aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev, a nemal by som záchrancu.

⁴ Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil, ak som si ruky poškvrnil zločinom,

⁵ ak som sa dobrodincovi odplatil zlom, ak som nepriateľa olúpil a nechal bez pomoci,

⁶ potom nech ma prenasleduje nepriateľ a nech sa ma zmocní a nech ma zašliape až do zeme a do prachu zrazí moju česť.

⁷ Povstaň, Pane, vo svojom hneve, postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov. Bože môj, vystúp na súde, ktorý si ty nariadil.

⁸ I obklopí ťa zhromaždenie národov, ale ty si zasadni vysoko nad nimi.

⁹ Pán je sudca národov. Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti a podľa mojej nevinnosti.

¹⁰ Nech je už koniec zlobe hriešnikov. Posilni spravodlivého, ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce.

¹¹ Boh je moja obrana; on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.

¹² Boh je sudca spravodlivý; dáva výstrahy každý deň.

¹³ Ak sa hriešnik neobráti, naostrí svoj meč, napne luk a namieri.

¹⁴ Pripraví si smrtonosné zbrane, svoje šípy naplní ohňom.

¹⁵ Hľa, hriešnik počal neprávosť, ťarchavý je zlobou a plodí zločin.

¹⁶ Jamu vykopal a prehĺbil, lež sám padol do pasce, ktorú nastrojil.

¹⁷ Jeho zloba zosype sa mu na hlavu, temeno mu pritlačí jeho násilie.

¹⁸ Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.