Genezis 29 – 30

---

¹ Potom sa Jakub v dal na cestu a šiel do krajiny synov Východu.

² I zadíval sa (raz) a hľa, na poli studňa a pri nej ležali tri kŕdle oviec, lebo z tejto studne napájavali stáda. Lenže kameň na otvore studne bol veľký

³ a len keď ta zohnali všetky stáda, odvaľovali kameň z otvoru studne a tak napájali ovce. Potom dávali kameň opäť na svoje miesto na otvor studne.

⁴ Jakub sa ich opýtal: "Bratia moji, odkiaľ ste?" Oni odvetili: "My sme z Haranu."

⁵ Nato im povedal: "Poznáte Nachorovho syna Labana?" Oni odpovedali: "Poznáme."

⁶ A keď sa ich pýtal: "Vodí sa mu dobre, oni odvetili: "Dobre. Hľa, práve prichádza jeho dcéra Ráchel s ovcami."

⁷ On im povedal: "Veď je ešte deň dosť dlhý a ešte nie je čas zohnať dobytok dovedna. Napojte ovce a nechajte sa im ešte popásť!"

⁸ A Oni však povedali: "To nemôžeme, kým nebudú zohnané dovedna všetky stáda. Až potom sa odvaľuje kameň z otvoru studne a napájame stáda."

⁹ Kým on s nimi rozprával, došla Ráchel s ovcami svojho otca. Ona ich totiž pásla.

¹⁰ Keď Jakub videl Ráchel, dcéru brata svojej matky Labana, a ovce brata svojej matky Labana, pristúpil a odvalil kameň z otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Labana.

¹¹ Potom Jakub pobozkal Ráchel a začal hlasno plakať.

¹² A Jakub rozprával Ráchel, že je príbuzným jej otca a že je Rebekiným synom. Tu ona utekala a oznámila to svojmu otcovi.

¹³ Keď Laban počul zvesť o Jakubovi, synovi svojej sestry, ponáhľal sa mu naproti, pobozkal ho a voviedol ho do svojho domu. A on vyrozprával Labanovi všetko, čo sa prihodilo.

¹⁴ Tu mu povedal Laban: "Ty si naozaj moja kosť a moje mäso!" A ostal uňho na mesiac.

¹⁵ Potom Laban hovoril Jakubovi: "Ty si môj príbuzný. Vari mi budeš zadarmo slúžiť? Povedz mi, aká má byť tvoja odmena?"

¹⁶ Laban mal dve dcéry: staršia sa volala Lia a mladšia Ráchel.

¹⁷ Lia mala oči bez lesku, Ráchel však bola krásna i postavou i tvárou.

¹⁸ Jakub sa zamiloval do Ráchel a povedal: "Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov.

¹⁹ Laban odvetil: "Radšej ju dám tebe ako cudziemu mužovi. Ostaň pri mne!"

²⁰ Tak Jakub slúžil za Ráchel sedem rokov a videlo sa mu to len niekoľko dní. Tak ju mal rád.

²¹ Potom povedal Jakub Labanovi: "Daj mi teraz moju ženu, lebo môj čas je už tu. Nech k nej vojdem."

²² Vtedy Laban pozval všetkých ľudí z miesta a pripravil hostinu.

²³ Večer však zobral svoju dcéru Liu a voviedol ju k Jakubovi a on s ňou obcoval.

²⁴ Laban dal svoju slúžku Zelfu svojej dcére Lii za slúžku.

²⁵ Ale ráno videl, že to bola Lia, a povedal Labanovi: "Prečo si mi to urobil?! Neslúžil som ti za Ráchel?! Prečo si ma podviedol?"

²⁶ Laban mu odpovedal: "V našom kraji sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala pred staršou.

²⁷ Dokonči tento (svadobný) týždeň a potom ti dám aj tú za službu, ktorú mi budeš robiť ešte ďalších sedem rokov."

²⁸ A Jakub to urobil, dokončil (svadobný) týždeň a on mu dal svoju dcéru Ráchel za ženu.

²⁹ Laban dal svoju slúžku Balu svojej dcére Ráchel za slúžku.

³⁰ A on obcoval aj s Ráchel, lebo Ráchel mal radšej ako Liu, a slúžil uňho ešte ďalších sedem rokov.

³¹ Keď však Pán videl, že Lia je odstrčená, otvoril jej život, kým Ráchel bola neplodná.

³² Lia počala a porodila syna a nazvala ho Rubenom, vraviac: "Pán zhliadol na moje poníženie, teraz ma môj muž bude už ľúbiť."

³³ A opäť počala a porodila syna a povedala: "Pán počul, že som odstrčená, a tak mi dal aj tohto." A nazvala ho Simeonom.

³⁴ Opäť počala a porodila syna a hovorila: "Teraz už môj muž prilipne ku mne, keď som mu porodila troch synov." Preto ho nazvala Lévi.

³⁵ A počala ešte raz a porodila syna a povedala: "Teraz velebím Pána!" Preto ho nazvala Júda. Potom prestala rodiť.

¹ Keď Ráchel videla, že ona nerodí Jakubovi, žiarlila na svoju sestru a hovorila Jakubovi: "Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem!"

² Jakub sa namrzel na Ráchel a povedal jej: "Vari som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod života?"

³ Ona mu však povedala: "Hľa, tu je moja slúžka Bala. Obcuj s ňou, nech porodí na mojich kolenách a nech mám aspoň od nej synov!"

⁴ A dala mu svoju slúžku Balu za ženu a Jakub s ňou obcoval

⁵ Bala potom počala a porodila Jakubovi syna.

⁶ Tu Ráchel povedala: "Boh mi prisúdil spravodlivo. Aj môj hlas vypočul, keď mi dal syna." Preto ho nazvala menom Dan.

⁷ A Ráchelina slúžka Bala počala ešte raz a porodila Jakubovi druhého syna.

⁸ Vtedy povedala Ráchel: "Boží zápas som vybojovala so svojou sestrou a zvíťazila som!" Preto ho nazvala Neftali.

⁹ Keď však Lia videla, že prestala rodiť, aj ona vzala svoju slúžku Zelfu a dala u Jakubovi za ženu.

¹⁰ A Liina slúžka Zelfa porodila Jakubovi syna.

¹¹ Vtedy Lia povedala: "Šťastlivo!" A nazvala ho Gadom.

¹² Keď Zelfa, Liina slúžka, porodila Jakubovi druhého syna,

¹³ povedala Lia: "To je pre mňa blaženosť! Blahoslaviť ma budú dcéry." I nazvala ho Aserom.

¹⁴ Keď raz Ruben vyšiel v čase pšeničnej žatvy von, našiel na poli láskavec a priniesol ho svojej matke Lii. Vtedy Ráchel povedala Lii: "Daj aj mne z láskavcových plodov tvojho syna!"

¹⁵ Ona jej odvetila: "Nie ti je dosť, že si mi odobrala muža, chcela by si mi vziať aj láskavec môjho syna?" Ráchel odpovedala: "Nech teda tejto noci spí s tebou, to bude za láskavec tvojho syna."

¹⁶ Keď sa večer Jakub vracal z poľa, išla mu Lia v ústrety a povedala: "Ku mne musíš prísť, lebo som za teba zaplatila plnú cenu láskavcami svojho syna!" I spal tej noci pri nej.

¹⁷ A Pán vypočul Liu, počala a porodila Jakubovi ešte piateho syna.

¹⁸ Vtedy Lia povedala: "Pán mi dal zaslúženú odmenu, lebo som dala svoju slúžku svojmu mužovi." I nazvala ho menom Isachar.

¹⁹ Lia však počala ešte raz a porodila Jakubovi šiesteho syna.

²⁰ A Lia povedala: "Boh ma obdaril pekným darom. Môj muž bude bývať teraz už u mňa, veď som mu porodila šesť synov." A nazvala ho Zabulonom.

²¹ Potom porodila dcéru, ktorú nazvala Dinou.

²² Boh si však spomenul aj na Ráchel. Boh ju vypočul a otvoril jej lono.

²³ Počala a porodila syna a vtedy povedala: "Pán odňal moju potupu!"

²⁴ I nazvala ho Jozefom, hovoriac: "Pane, pridaj mi aj druhého syna!"

²⁵ Keď Ráchel porodila Jozefa, Jakub povedal Labanovi: "Prepusť ma a ja pôjdem na svoje miesto a do svojej krajiny.

²⁶ Daj mi moje ženy a deti, za ktoré som ti slúžil, aby som mohol odísť. Veď ty sám vieš, akú službu som ti preukázal!"

²⁷ Laban mu odpovedal: "Kiežby som našiel milosť v tvojich očiach! Zistil som, že kvôli tebe má Pán požehnával."

²⁸ Povedal mu tiež: "Urči si odmenu, ktorá ti patrí odo mňa, a ja ti ju dám."

²⁹ A on mu odvetil: "Ty sám vieš, ako som ti slúžil a čo sa stalo z tvojho stáda v mojich rukách.

³⁰ Lebo málo bolo toho, čo si mal pred tým, ako som prišiel k tebe. Ale zveľadilo sa to. Pán ťa žehnal pri každom mojom kroku. Lenže, kedy sa postarám ja o svoju rodinu?"

³¹ A on sa opýtal: "Čo ti mám dať?" Jakub odvetil: "Nemáš mi čo dávať. Ak pristaneš na túto vec, budem ďalej pásť a strážiť tvoje ovce:

³² Dnes obídem všetky tvoje stáda a oddelím v nich všetky bodkasté a strakaté zvieratá. A všetko, čo je čierne medzi ovcami a strakaté a bodkasté medzi kozami, to bude moja odmena.

³³ A odzajtra bude moja spravodlivosť odpovedať za mňa tak, že keď prídeš pozrieť moju odmenu, všetko, čo medzi kozami nebude strakaté a bodkasté a čierne medzi ovcami, nech je ako keby som to ukradol."

³⁴ Laban odvetil: "Dobre! Nech je tak, ako si hovoril!"

³⁵ I odlúčil (Laban) v ten deň všetky pruhované a strakaté capy a všetky bodkasté a strakaté kozy, všetko, čo malo niečo biele, a všetko, čo bolo medzi baranmi čierne, a zveril to do rúk svojim synom.

³⁶ Potom ustálil vzdialenosť trojdňovej cesty medzi sebou a Jakubom, ktorý pásol ostatné Labanovo stádo.

³⁷ Jakub si nabral čerstvých storaxových, mandľovníkových a platanových prútov a povylupoval na nich biele pásy tak, že odkryl to, čo bolo na prútoch biele.

³⁸ Potom nakládol povylupovaných prútov do žľabov na vodu, kde prichádzali stáda piť, lebo sa behávali, keď prichádzali piť.

³⁹ Ovce sa nabehali pred prútmi a doniesli pruhované, bodkasté a strakaté jahňatá.

⁴⁰ Jahňatá Jakub oddeľoval a svoju pozornosť venoval, aby stádo Labanovho stáda bolo pruhované a čierne. Tak získaval čriedy pre seba a nemiešal ich s Labanovým stádom.

⁴¹ A Jakub kládol prúty do žľabov ovciam pred oči, keď sa behali silnejšie ovce, aby sa nabehali pri prútoch.

⁴² Keď však boli ovce slabšie, nekládol ich. A tak slabšie pripadli Labanovi, silnejšie Jakubovi.

⁴³ Takto sa stal nesmierne bohatým človekom, mal množstvo stád, slúžok a sluhov, tiav a oslov.

Jób 19 – 20

---

¹ Jób odpovedal:

² "Ach, dokiaľ chcete moju dušu sužovať a rečami ma mliaždiť naskrze?

³ Už desiaty raz tupíte ma; tak utláčať ma nehanbíte sa?

⁴ Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola, tak moja vina na mne zostane.

⁵ Ak chcete sa vypínať nado mňa a moju hanbu mi vytýkať,

⁶ tak teda vedzte, že Boh vskutku ukrivdil mi a svoje siete na mňa zahodil.

⁷ Ak volám: "Krivda!", nik sa mi neozve. Nuž márne kričím, nieto práva už.

⁸ Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol, a chodníky mi tmami zavalil.

⁹ On postrhúval zo mňa moju slávu a z hlavy mi sňal veniec ozdobný.

¹⁰ Borí ma zo všetkých strán, musím zahynúť, moju nádej jak strom vyvracia.

¹¹ Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne a má ma veru za nepriateľa.

¹² Už jeho tlupy postupujú združené a nasýpajú hrádzu proti mne i tábor robia vôkol môjho stanu.

¹³ On mojich bratov odohnal odo mňa, a známi sa mi celkom odcudzili.

¹⁴ Opustila ma rodina i priatelia a zabudli ma hostia

¹⁵ aj domáci. Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma a v očiach ich som iba prišelcom.

¹⁶ Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá, aj keď ho prosím vlastnými perami.

¹⁷ Veď môj dych sa oškliví vlastnej manželke a zo svojich útrob deťom zapácham.

¹⁸ Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.

¹⁹ Všetci moji dôverníci sa ma hrozia a proti mne sú tí, ktorých som mal rád.

²⁰ Mne koža, telo už len visí na hnátoch a unikol som iba s kožou vôkol svojich zubov.

²¹ Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou, dotkla sa ma Pánova pravica.

²² Prečo ma prenasledujete ako Boh a nemôžete sa môjho mäsa nasýtiť?

²³ Bár by moje slová napísané boli, vryté do dosky spiežovej,

²⁴ bár by ich rydlom železným a olovom navždy vrýpali do skaly!

²⁵ Som presvedčený, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne zo zeme.

²⁶ Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený a zo svojho tela Boha uvidím.

²⁷ Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím. Moje oči ho uzrú, a nie iný. Mne srdce vnútri túžbou zmiera...

²⁸ Ak hovoríte: "Ako ho budeme stíhať, akú zádrapku na ňom nájdeme?",

²⁹ tak traste sa pred ostrím meča, bo proti vinám vzplanie jeho hnev; že jesto Sudca, potom uznáte."

¹ Tu prehovoril Noamčan Sofar a vravel:

² "Preto mi tie myšlienky prichádzajú, pre pocity je to, čo mám v sebe.

³ Karhanie keď čujem, čo ma tupí, dych umu mi velí odpovedať.

⁴ Veď to aj sám vieš, že odjakživa, od čias, keď bol človek na zem daný,

⁵ radosť hriešnikov je veľmi krátka a smiech darebákov trvá chvíľku len.

⁶ Hoci k nebu vypína sa jeho pýcha, čo aj do oblakov čnie mu hlava,

⁷ veru navždy pominie sa ako prelud... Vravia, čo ho zreli: "Kdeže je už?"

⁸ Ako sen odlietne, nenájdu ho, sťaby nočný prízrak, tak ho odplašia.

⁹ Oko, čo vídalo ho, neuvidí ho už, ani jeho sídlo ho už neuzrie.

¹⁰ Biednym dajú náhradu jeho deti, vrátia do ich rúk jeho imanie.

¹¹ Plné mladosti boli jeho kosti, ale na prach spolu s ním sa obrátia.

¹² Ak sa stane sladkým v jeho ústach zlo, ak ho pod svojím jazykom ukrýva,

¹³ vychutnáva si ho, nevypľúva, pridržiava si ho na podnebí -

¹⁴ tak pokrm sa mu vo vnútornostiach skazí na žlč jedovatých hadov v útrobách.

¹⁵ Vyvracia bohatstvo, ktoré zhltol, sám Boh mu ho z brucha vyženie.

¹⁶ Nacical sa jedu jedovatých hadov, preto skynoží ho jazyk vreteníc.

¹⁷ Čerstvého oleja prúdy nezrie, ani medu a mlieka potoky.

¹⁸ Vyvracia svoje zisky, neprežrie ich, neužije svoje zárobky,

¹⁹ lebo násilne utláčal biednych, uchvátil im dom, hoci ho nestaval.

²⁰ Keďže nezná pokoj v svojom vnútri, jeho chamtivosti ujsť nemožno.

²¹ Nik jeho žravosti neunikol, preto jeho šťastie pominie.

²² Vprostred toľkej hojnosti mu úzko, všetky šľahy biedy idú naň.

²³ Až si bude chcieť naplniť žalúdok, (Pán) zošle naňho plameň svojho hnevu, svoje šípy nechá pršať naň.

²⁴ Keď bude utekať pred železnou zbrojou, luk spiežový ho iste prestrelí.

²⁵ Strela tá prenikne šijou jeho a plameň meča jeho žlč.

²⁶ Prikvačia naň vskutku strašné hrôzy, všetky tmy sú prichystané preňho, oheň nezažatý pohltí ho a zhltne aj pozostalých v jeho stane.

²⁷ Nebo samo odhalí jeho vinu, aj zem sa proti nemu postaví.

²⁸ Dom mu tiež odnesie povodeň, čo v deň jeho hnevu sa privalí.

²⁹ Taký podiel Boh bezbožnému dáva, od Pána ho (čaká) také dedičstvo."

Príslovia 3,5 – 8

---

⁵ Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um!

⁶ Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky.

⁷ Nezdaj sa múdrym sebe samému. Boj sa Pána a vyhýbaj sa zlu!

⁸ (To) bude (zachovávať) tvoje telo pri zdraví a tvoje kosti vzpružovať.