1. Kráľov 7

---

¹ Svoj dom staval Šalamún trinásť rokov, kým dokončil celý dom.

² Postavil aj Libanonský lesný dom, sto lakťov dlhý, päťdesiat lakťov široký a tridsať lakťov vysoký, na štyroch radoch cédrových stĺpov a na stĺpoch boli cédrové trámy.

³ Krytý bol cédrovým drevom zhora na hradách, ktoré ležali na štyridsiatich piatich stĺpoch, po pätnásť v jednom rade.

⁴ Hrady boli v troch radoch a tri razy bolo okno proti oknu.

⁵ Všetky dvere a okná mali štvoruholníkové rámy a tri razy bolo okno proti oknu.

⁶ Potom urobil stĺpovú sieň v dĺžke päťdesiatich a v šírke tridsiatich lakťov s predsieňou, pred ktorou boli stĺpy a príkrov.

⁷ Ďalej urobil trónnu sieň, v ktorej súdil: teda súdna sieň bola od podlahy až po strop obložená cédrovým drevom.

⁸ Aj dom, v ktorom mal bývať, na inom dvore, dnu ďalej od tej siene, bol stavaný podľa nej. Podľa tejto siene postavil aj dom faraónovej dcére, ktorú si Šalamún vzal.

⁹ Všetko to bolo zo vzácnych kameňov znútra i zvonku, z kvádrov pripílených pílou na mieru od základu až po rímsu a zvonku až po veľký dvor.

¹⁰ Základy boli položené zo vzácnych kameňov, z veľkých kameňov, z kameňov desatlakťových a z kameňov osemlakťových.

¹¹ Na tom boli drahé kamene podľa miery kvádrov a cédrové drevo.

¹² Veľké nádvorie dookola malo tri vrstvy kvádrov a vrstvu cédrových brvien. Podobne to bolo na vnútornom nádvorí Pánovho domu a na nádvorí paláca. -

¹³ Potom dal Šalamún poslami priviesť Hirama z Týru.

¹⁴ Bol to syn matky - vdovy z Neftaliho kmeňa, jeho otec bol Týrčan, kováč. Bol plný múdrosti, chápavosti a skúsenosti v akýchkoľvek prácach z kovu. Prišiel ku kráľovi Šalamúnovi a porobil mu všetky práce.

¹⁵ Ulial dva kovové stĺpy. Výška jedného stĺpa bola osemnásť lakťov. Obopäla by ho dvanásťlakťová stuha. Jeho hrúbka bola štyri prsty a bol dutý. Taký istý bol aj druhý stĺp.

¹⁶ Ďalej urobil dve hlavice, ktoré mali prísť na vrch stĺpov. Boli uliate z kovu. Výška jednej hlavice bola päť lakťov a päť lakťov bola aj výška druhej hlavice.

¹⁷ Zo šnúrok spletených v podobe retiazok urobil mriežkovanie na hlavice, čo boli na vrchu stĺpov, jedno mriežkovanie na jednu hlavicu a druhé mriežkovanie na druhú hlavicu.

¹⁸ Urobil granátové jablká, a to vo dvoch radoch okolo každého mriežkovania, aby zakryl hlavice, čo boli na vrchu stĺpov. To isté urobil aj na druhej hlavici.

¹⁹ Hlavice, čo boli na stĺpoch v predsieni, mali tvar ľalie, štyri lakte.

²⁰ Hlavice boli na stĺpoch... Granátových jabĺk bolo dvesto v radoch okolo hlavice.

²¹ Stĺpy postavil do predsiene chrámu. Jeden stĺp postavil na pravú stranu a dal mu meno Jákín, druhý stĺp postavil na stranu ľavú a dal mu meno Bóáz.

²² Hore na stĺpoch bol tvar ľalie. A tak bolo dokončené zhotovenie stĺpov.

²³ Potom urobil more z liatiny, desať lakťov od jedného okraja k druhému, dookola okrúhle, päť lakťov vysoké; dookola ho mohla obopäť tridsaťlakťová stuha.

²⁴ Pod okrajom dookola ho ozdobovali kolokvinty, desať na jeden lakeť. Kolokvinty boli v dvoch radoch boli uliate pri zlievaní.

²⁵ Stálo na dvanástich býkoch: tri boli obrátené na sever, tri boli obrátené na západ, tri boli obrátené na juh a tri boli obrátené na východ. More bolo hore na nich. Všetky boli zadnou časťou obrátené dnu.

²⁶ Bolo na dlaň hrubé a jeho okraj bol ako okraj kalicha, podobný ľaliovému kvetu. Pojalo dvetisíc batov.

²⁷ Potom urobil desať kovových podstavcov. Každý podstavec bol štyri lakte dlhý, štyri lakte široký a tri lakte vysoký.

²⁸ Podstavce boli robené takto: Mali polia a polia boli medzi latkami.

²⁹ Na poliach, ktoré boli medzi latkami, boli levy, býky a cherubi, podobne aj na latkách. Ako nad, tak aj pod levmi a býkmi boli vence: kováčska robota.

³⁰ Každý podstavec mal štyri kovové kolesá a kovové osi. Na štyroch rohoch mali výbežky. Výbežky boli uliate pod umývadlom.

³¹ Aj na ústí podstavca boli vypuklé práce; ústie bolo okrúhle ako valec, robené za podstavec, na poldruha lakťa. Polia však boli štvoruholníkové, nie okrúhle.

³² Štyri kolesá boli pod poľami, osi kolies boli na podstavci. Výška každého kolesa bola jeden a pol lakťa.

³³ Kolesá boli robené ako kolesá voza, ich osi, bahry, špice a hlavy boli všetky uliate.

³⁴ Na štyroch rohoch jednotlivých podstavcov boli štyri výbežky. Výbežky boli spolu s podstavcom.

³⁵ Na vrchu podstavca dookola bolo čosi okrúhle (na vrchu podstavca). Jeho osi a polia tvorili s ním celok.

³⁶ Na jeho polia, držadlá a latky vyryl cherubov, levy a palmy oproti sebe.

³⁷ Takto zhotovil desať podstavcov. Všetky boli rovnako uliate, mali rovnaké rozmery a rovnaký tvar.

³⁸ Potom urobil desať kovových umývadiel, obsah každého umývadla bol štyridsať batov, každé umývadlo bolo na štyri lakte. Na každý z desiatich podstavcov prišlo jedno umývadlo.

³⁹ Z umývadiel umiestil päť po pravej strane chrámu a päť po ľavej strane. More umiestil po pravej strane chrámu, smerom juhovýchodným.

⁴⁰ Potom Hiram zhotovil hrnce, zmetáky a kropáče. Tak Hiram dokončil všetky práce, ktoré robil kráľovi Šalamúnovi pre Pánov dom:

⁴¹ dva stĺpy, dve kužeľovité hlavice, čo boli na vrchoch dvoch stĺpov, dve mriežkovania na pokrytie dvoch kužeľovitých hlavíc, čo boli na vrchu stĺpov,

⁴² štyristo granátových jabĺk na dve mriežkovania, po dva rady granátových jabĺk na obe mriežkovania na pokrytie dvoch kužeľovitých hlavíc, čo boli na vrchu stĺpov,

⁴³ desať podstavcov a desať umývadiel na podstavce,

⁴⁴ jedno more a dvanásť býkov pod more.

⁴⁵ Potom hrnce, zmetáky a kropáče. Všetky tieto predmety, ktoré Hiram robil kráľovi Šalamúnovi pre Pánov dom boli z lesklého kovu.

⁴⁶ Kráľ ich dal uliať v oblasti Jordánu v hlinitej zemi medzi Sochotom a Šartánom.

⁴⁷ Potom Šalamún všetko náradie uložil. Váhu kovu pre veľké množstvo nezisťovali.

⁴⁸ Šalamún dal tiež zhotoviť všetko náradie, ktoré bolo v Pánovom dome: zlatý oltár, zlatý stôl, na ktorom boli predkladné chleby,

⁴⁹ ďalej svietniky z rýdzeho zlata, päť na pravú a päť na ľavú stranu pred príbytok, kvety, lampy a kliešte zo zlata

⁵⁰ čaše, nože, kropáče mažiare a kadidelnice z rýdzeho zlata, čapy na dvere vnútornej miestnosti, veľsvätyne, a na dvere svätyne zo zlata.

⁵¹ Keď boli hotové všetky práce, ktoré dal kráľ Šalamún previesť v Pánovom dome, doniesol Šalamún posvätné dary svojho otca Dávida striebro, zlato a náčinie a uložil to v pokladnici Pánovho domu.

Kazateľ 1 – 2

---

¹ Úvahy Dávidovho syna Kazateľa, kráľa nad Jeruzalemom.

² Márnosť, len márnosť - hovorí Kazateľ. Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť.

³ Aký osoh má človek zo všetkej svojej námahy, ktorou sa ustáva, (kým je) pod slnkom?

⁴ (Jedno) pokolenie prichádza, (iné) pokolenie odchádza. Zem však stojí naveky.

⁵ Slnko vychádza a slnko zapadá a ženie sa späť na miesto, kde (zasa) vyjde.

⁶ Veje na juh a obráti sa na sever, v ustavičnom krúžení duje vietor a vietor sa vo svojom kolobehu opätovne vracia.

⁷ Všetky rieky tečú do mora, a more sa nepreplňuje. Kde vyvreli, k tomu miestu tečú rieky späť, aby sa odtiaľ vydali na novú cestu.

⁸ Všetky bytosti sú podrobené ustávaniu - vyrozprávať to nevládze nik. Oko sa nenasycuje videním, ucho sa nenapĺňa počúvaním.

⁹ Čo bolo, je to, čo aj zasa bude. A čo sa už stalo, to sa opäť stane. Nič nie je nové pod slnkom.

¹⁰ Ak je niečo, o čom by človek povedal: "Pozri toto je niečo nové!", už to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.

¹¹ Však na minulosť už niet spomienky a s budúcnosťou to bude tiež len tak. Nebude po nich spomienky u tých, čo budú nasledovať za nimi.

¹² Ja, Kazateľ, bol som kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.

¹³ A svojou mysľou som sa dal na to, že múdro preskúmam a vystopujem všetko, čo sa deje pod nebom. To trápne zamestnanie uložil Boh Adamovým synom, aby sa ním umárali.

¹⁴ Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, - ale to všetko je márnosť a honba za vetrom!

¹⁵ Krivé sa nedá urobiť rovným a čoho niet, to nemožno počítať.

¹⁶ Povedal som si v srdci: "Hľa, vzrástol som a zbohatol v múdrosti, moja myseľ videla mnoho múdrosti a vedomosti."

¹⁷ Preto som sa v srdci rozhodol poznávať múdrosť a tiež poznávať, (čo je) bláznovstvo a pochabosť. Ale zistil som, že aj to je iba honba za vetrom.

¹⁸ Lebo čím viac je múdrosti, tým väčšmi pribúda aj mrzutosti; a ako si niekto zväčšuje vedomosti, tak si zväčšuje aj bolesť.

¹ Povedal som si v srdci: "Hore sa! Mal by som okúsiť slasť a zažiť blaženosť." Lenže aj to je iba márnosť.

² O smiechu som (musel) povedať: "Bláznovstvo;" a o slasti: "Čo mi pomôže táto (vec)?"

³ Vo svojej mysli som premýšľal (ďalej), či by som si nemal vínom telo potúžiť. Ale moja myseľ ma viedla múdro, i keď som sa chopil pochabosti, aby som uvidel, čo je dobré pre Adamových synov, aby tak prežívali počet dní života pod nebom.

⁴ Uskutočnil som veľké dielo: postavil som si (skvelé) domy a vysadil som si vinice;

⁵ zriadil som si záhrady a (ozdobné) sady a vysadil som ich všelijakými ovocnými stromami;

⁶ vytvoril som jazerá pri vodách, aby som z nich zvlažoval háje, porastené stromovím.

⁷ Nadobudol som si otrokov a otrokyne, aj domácej čeľade som mal (prehojne). Aj stád rožného dobytka a oviec som mal viac ako všetci moji predchodcovia v Jeruzaleme.

⁸ Nahromadil som si striebra a zlata, (vzácne) poklady, aké (dodávajú) králi a mestá. Zadovážil som si spevákov a speváčky, doprial som si všemožné pôžitky ľudských synov; množstvo žien.

⁹ Stal som sa takým mocným, že som prevýšil všetkých, čo boli kedy predo mnou v Jeruzaleme, (najmä) však tým, že pri mne stále zotrvávala múdrosť.

¹⁰ Čokoľvek si zažiadali moje oči, neodoprel som im ničoho. Srdce som si neodtiahol od nijakej slasti, doprial som slasti svojej mysli pri všetkých námahách, veď mi to bolo odmenou za všetky moje námahy.

¹¹ Potom som obrátil pozornosť na všetky svoje činy, aké (kedy) prevádzali moje ruky, a tiež na všetky námahy, ktoré som vynaložil pri ich prevádzaní. A hľa, všetko to bola márnosť a honba za vetrom, lebo z toho nebolo osohu pod slnkom.

¹² Potom som si všímal múdrosť, bláznovstvo a pochabosť, aby som videl, (aký majú význam). Čože si počne ten, kto nastupuje po kráľovi? Zaiste to, čo už kedysi (pred ním) robili.

¹³ A videl som, že múdrosť je o toľko užitočnejšia oproti pochabosti, o koľko užitočnejšie je svetlo oproti tme.

¹⁴ Múdry nosí svoje oči na hlave, kým pochabý sa poneviera potme. Ale dozvedel som sa aj to, že rovnaký osud postihne všetkých.

¹⁵ A tak som si v srdci pomyslel: "Ak aj mňa postihne osud pochabého, potom načo som sa tak usiloval byť múdrejší?" A vo svojom srdci som usúdil: "Aj to je len márnosť!"

¹⁶ Ani po múdrom neostáva trvalá spomienka, ako jej nebude ani po človekovi pochabom. Lebo keď raz nadídu budúce dni, na všetko sa zabudne. Ako rovnako zomierajú múdry i pochabý!

¹⁷ Preto som až znenávidel svoj život: lebo (ako) nejaké zlo dolieha na mňa všetko, čo mám robiť pod slnkom: veď to všetko je iba márnosť a honba za vetrom!

¹⁸ A tak som znenávidel aj všetky svoje námahy, ktorými som sa ustával pod slnkom. "Zanechám ich inému človekovi, čo nastúpi po mne."

¹⁹ Ktovie, či bude (mojím dedičom) múdry alebo pochabý muž, ktorý sa stane pánom všetkých mojich námah, pre ktoré som sa ustával a múdro si počínal pod slnkom. Aj v tom je márnosť.

²⁰ A tak som dospel až k tomu, že som nechal svoje srdce zúfať pre všetky svoje námahy, ktorými som sa ustával pod slnkom.

²¹ Múdrosť, vedomosť a úspech (sprevádzali) námahy (istého) človeka, ale on mal za, podiel určené odovzdať všetko (inému) človekovi, ktorý sa o to nemusel ani namáhať. Aj v tom je márnosť a preveľká krivda.

²² Lebo čože má človek zo všetkej svojej námahy a zo všetkého úsilia svojej mysle, ktorým sa ustával pod slnkom?

²³ Veď všetky jeho dni sú (plné) súženia a každé zamestnanie ho dráždi k hnevlivosti, že jeho myseľ nemôže ani v noci spočinúť! Aj to je márnosť - taký (človek).

²⁴ Niet (inej) dobroty pre človeka, ako že sa môže najesť a napiť a dopriať si blaženosti za námahy. Lebo som zistil, že aj to je z Božích rúk.

²⁵ Veď ktože si smie pojedať a oddávať sa pôžitku bez neho?

²⁶ Lebo koho on uzná za dobrého, nadelí mu múdrosti, vedomosti a slasti; ale hriešnikovi dá za úlohu zhromažďovať a hromadiť, aby to podľa Božieho úsudku odovzdal niekomu dobrému. Aj to je márnosť a honba za vetrom.

Žalm 5

---

¹ Zbormajstrovi. Hra na flautu. Dávidov žalm.

² Pane, počuj moje slová, všimni si moje vzdychanie.

³ Pozoruj moju hlasitú prosbu, môj kráľ a môj Boh.

⁴ Veď ku tebe, Pane, sa modlím, za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám.

⁵ Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť, zlý človek nepobudne pri tebe,

⁶ ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.

⁷ Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom.

⁸ No ja len z tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť do tvojho domu a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom.

⁹ Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov, urovnaj svoju cestu predo mnou.

¹⁰ Lebo v ich ústach úprimnosti niet, ich srdcia sú plné zrady; ich hrtan je ako otvorený hrob, na jazyku samé úlisnosti.

¹¹ Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery; vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili.

¹² Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, a naveky nech jasajú. Chráň ich a nech sa radujú v tebe, čo tvoje meno milujú.

¹³ Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, ako štítom venčíš ho svojou priazňou.