Biblia za rok - 147. deň

Texty k podcastu Biblia za rok - 147. deň: 1. Kráľov 5, 2. Kroník 7 – 8, Žalm 66

1. Kráľov 5


1 Šalamún vládol nad všetkými kráľovstvami od Rieky až po krajinu Filištíncov a až po hranice Egypta. Donášali mu dary a slúžili Šalamúnovi po všetky dni jeho života.

2 Potravy pre Šalamúna bolo na každý deň: tridsať kórov jemnej a šesťdesiat kórov (obyčajnej) múky,

3 desať kusov vykŕmeného hovädzieho dobytka, dvadsať kusov hovädzieho dobytka z paše, sto oviec, okrem jeleňov, gaziel, antilop a vykŕmenej hydiny.

4 Lebo on vládol nad celým Záriečím od Tafsy až po Gazu, nad všetkými kráľmi Záriečia, a mal pokoj od všetkých okolitých susedov.

5 Júdovci a Izraeliti bývali teda v bezpečí, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom od Danu až po Bersabe po všetky Šalamúnove dni.

6 Šalamún mal štyritisíc jasieľ pre kone do svojich vozov a dvanásťtisíc jazdcov.

7 Spomenutí správcovia zásobovali kráľa Šalamúna a všetkých, čo mali prístup k stolu kráľa Šalamúna, každý svoj mesiac. Nedopustili, aby niečo chýbalo.

8 Aj slamu a jačmeň pre kone a ťažné zvieratá dodali na miesto, kde ktoré boli, každý podľa poradia. -

9 Boh uštedril Šalamúnovi múdrosť a rozvahu vo veľmi veľkej miere, aj šírku srdca, ako je piesku na morskom brehu.

10 Šalamúnova múdrosť bola väčšia ako múdrosť všetkých synov Východu a všetka múdrosť Egypta.

11 Bol múdrejší od všetkých ľudí, od Ezrahitu Etana, od Hemana, od Maholových synov Chalkola a Dordu, takže sa o ňom hovorilo u všetkých okolitých národov.

12 Povedal tritisíc prísloví a piesní mal tisíc a päť.

13 Hovoril o stromoch, od libanonského cédru až po yzop, ktorý vyrastá z múru, hovoril tiež o zvieratách, o vtákoch, o plazoch a o rybách.

14 Zo všetkých národov prichádzali počúvať Šalamúnovu múdrosť, od všetkých kráľov zeme, ktorí počuli o jeho múdrosti. -

15 Hiram, kráľ Týru, poslal k Šalamúnovi svojich sluhov, lebo sa dopočul, že jeho pomazali za kráľa namiesto jeho otca. Hiram bol totiž vždy priateľom Dávida.

16 Nato poslal Šalamún k Hiramovi s odkazom:

17 "Ty vieš, že môj otec nemohol postaviť dom menu Pána, svojho Boha, pre vojny, ktoré ho zaneprázdnili, kým ich Pán nepoložil pod chodidlo jeho nôh.

18 Teraz však mi dal Pán, môj Boh, pokoj dookola; niet odporcu a niet nebezpečenstva.

19 Preto som si zaumienil postaviť dom menu Pána, svojho Boha, ako Pán povedal môjmu otcovi Dávidovi: "Tvoj syn, ktorého namiesto teba posadím na tvoj trón, on postaví môjmu menu dom."

20 Vydaj teda rozkaz, aby pre mňa narúbali na Libanone cédrov! Moji ľudia budú s tvojimi ľuďmi. Tvojim ľuďom dám takú mzdu, akú povieš; veď vieš, že u nás niet nikoho, kto by vedel tak stínať stromy ako Sidonci."

21 Keď Hiram počul Šalamúnov odkaz, veľmi sa zaradoval a povedal: "Nech je dnes zvelebený Pán, ktorý dal Dávidovi múdreho syna nad týmto početným ľudom."

22 Preto poslal Hiram Šalamúnovi odkaz: "Vzal som na vedomie, čo si mi odkázal. Vo veci cédrových a jedľových brvien urobím všetko podľa tvojho želania.

23 Moji ľudia ich poznášajú z Libanonu k moru, ja ich dám po mori plťami splaviť na miesto, ktoré mi označíš. Tam ich dám vyložiť a ty si ich prevezmeš. Ale aj ty splň moje želanie a dodaj potraviny pre môj dom!"

24 Hiram teda dodal Šalamúnovi cédrového a jedľového dreva, koľko chcel.

25 A Šalamún dodal Hiramovi dvadsaťtisíc kórov pšenice na pokrm pre jeho dom a dvadsať kórov drveného oleja. Toto dodával Šalamún Hiramovi každý rok.

26 Boh dal Šalamúnovi múdrosť, ako mu prisľúbil, takže medzi Hiramom a medzi Šalamúnom panoval pokoj a uzavreli medzi sebou zmluvu.

27 Potom priviedol kráľ Šalamún robotníkov z celého Izraela, bolo ich tridsaťtisíc mužov.

28 Poslal ich na Libanon v mesačných smenách po desaťtisíc. Mesiac boli na Libanone a dva mesiace doma. Nad robotami bol Adoniram.

29 Ďalej mal Šalamún sedemdesiattisíc nosičov bremien a osemdesiattisíc kamenárov vo vrchoch,

30 okrem Šalamúnových hlavných dozorcov, ktorí práce viedli, počtom tritisíctristo, a ktorí dozerali na pracujúcich ľudí.

31 A kráľ rozkázal, aby lámali veľké kamene, vzácne kamene, aby boli základy domu z kvádrov.

32 Otesávali ich Šalamúnovi kamenári, Hiramovi kamenári a Giblejci. Takto prihotovili drevo a kamene na stavbu chrámu.

2. Kroník 7 – 8


1 Keď Šalamún dokončil modlitbu, zostúpil oheň z neba, strávil celopal a obety a dom naplnila Pánova sláva.

2 Kňazi nemohli vstúpiť do Pánovho domu, lebo Pánov dom naplnila Pánova sláva.

3 Keď synovia Izraela videli, že na dom zostupuje oheň a Pánova sláva, všetci sa zohli tvárou k zemi, k podlahe, klaňali sa a chválili Pána: "Lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky."

4 Pritom kráľ a všetok ľud prinášali pred Pánom obety.

5 Kráľ Šalamún zabil na obetu dvadsaťdvatisíc kusov hovädzieho dobytka a stodvadsaťtisíc oviec. Takto kráľ a všetok ľud zasvätili dom Bohu.

6 Kňazi stáli vo svojej službe a leviti s Pánovými hudobnými nástrojmi, ktoré dal zhotoviť kráľ Dávid na oslavu Pána: "Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky," vyhrávali Dávidove chvály; kňazi trúbili na trúbach a všetci Izraeliti stáli.

7 A Šalamún posvätil aj stred nádvoria, ktoré bolo pred Pánovým domom, lebo tam obetoval celopaly a tuk pokojných obiet, lebo kovový oltár, ktorý dal Šalamún zhotoviť, nemohol pojať celopaly, nekrvavé obety a tuk.

8 V tom istom čase slávil Šalamún sedem dní sviatky a s ním celý Izrael; veľmi veľké zhromaždenie od vchodu do Ematu až po Egyptský potok.

9 Na ôsmy deň konali zhromaždenie, lebo posviacku oltára konali sedem dní a sviatok tiež trval sedem dní.

10 Na dvadsiaty tretí deň siedmeho mesiaca prepustil domov ľud, natešený a rozveselený pre dobro, ktoré Pán preukázal Dávidovi, Šalamúnovi a svojmu ľudu, Izraelu.

11 Keď Šalamún dokončil Pánov dom a kráľovský dom a keď zdarne vykonal všetko, čo Šalamún zamýšľal urobiť v Pánovom dome a vo svojom dome,

12 zjavil sa v noci Šalamúnovi Pán a povedal mu: "Vypočul som tvoju modlitbu a vyvolil som si toto miesto za obetný dom.

13 Ak uzavriem nebesá, že nebude dažďa, alebo ak prikážem kobylkám, aby vyžrali zem, alebo pošlem na svoj ľud mor,

14 a môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím.

15 Moje oči budú teda otvorené a moje uši pozorné na modlitbu z tohoto miesta,

16 lebo som si vyvolil a posvätil tento dom, aby tam bolo moje meno naveky a aby tam boli moje oči a moje srdce po všetky dni.

17 A ak ty budeš kráčať predo mnou, ako kráčal tvoj otec Dávid, ak urobíš všetko, čo som ti prikázal, a zachováš moje predpisy a nariadenia,

18 upevním trón tvojho kráľovstva, ako som sa zaviazal tvojmu otcovi Dávidovi: "Nebude ti chýbať muž, ktorý by panoval v Izraeli."

19 Ale ak sa odvrátite a opustíte moje predpisy a prikázania, ktoré som vám dal, a pôjdete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať,

20 vyženiem vás z krajiny, ktorú som vám dal, a tento dom, ktorý som zasvätil svojmu menu odvrhnem od svojej tváre a urobím ho príslovím na posmech všetkým národom.

21 A tento dom, hoci bol vznešený, bude hrôzou pre každého, kto popri ňom prejde, a bude sa pýtať: "Prečo to urobil Pán tejto krajine a tomuto domu?"

22 A odpovedia: "Preto, že opustili Pána, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny, a chopili sa iných bohov, klaňali sa im a slúžili im: preto priviedol na nich všetko toto nešťastie."

1 Po dvadsiatich rokoch, počas ktorých Šalamún staval Pánov dom a svoj dom,

2 Šalamún opevnil mestá, ktoré dal Šalamúnovi Hiram, a osadil tam synov Izraela.

3 Šalamún tiahol aj do Emat-Soby a zmocnil sa jej.

4 Opevnil Tadmor na púšti a všetky mestá so skladišťami, ktoré postavil v Emate.

5 Horný Bethoron a Dolný Bethoron opevnil na ohradené mestá s múrmi, bránami a závorami.

6 Ďalej Bálu a všetky mestá so skladišťami, ktoré mal Šalamún, mestá s vozatajstvom a mestá s jazdou a všetko, čo chcel Šalamún postaviť v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území svojho panstva.

7 Všetkých ľudí, ktorí ešte ostali z Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktorí nepatrili k synom Izraela,

8 ich potomkov, ktorí po nich ostali v krajine preto, že ich synovia Izraela nevyhubili, zadelil Šalamún na otrocké roboty až po dnešný deň.

9 Zo synov Izraela však Šalamún neporobil otrokov na svoje roboty, lebo oni boli bojovníkmi, veliteľmi jeho tridsiatok, veliteľmi jeho vozov a jazdcov.

10 Oni boli veliteľmi dozorcov kráľa Šalamúna, dvestopäťdesiati, ktorí dozerali na ľud.

11 Faraónovu dcéru Šalamún presťahoval z Dávidovho mesta do domu, ktorý jej postavil. Hovoril si totiž: "V dome izraelského kráľa Dávida nebude bývať moja žena, lebo tieto (budovy) sú posvätené, veď do nich vošla Pánova archa."

12 Vtedy Šalamún obetoval Pánovi celopaly na oltári, ktorý dal postaviť pred predsieňou,

13 ako sa mali obetovať podľa Mojžišovho príkazu, každý deň, po sobotách, novmesiacoch a na sviatky, tri razy do roka, na sviatok nekvasených chlebov, na sviatok Týždňov a na sviatok Stánkov.

14 A podľa predpisu svojho otca Dávida zaviedol kňazské triedy do ich služby a levitov do ich povinností, aby podľa obradu každého dňa vzdávali chválu a posluhovali pri kňazoch; aj vrátnikov k jednotlivým bránam, lebo to bol príkaz Božieho muža Dávida.

15 A neodchýlili sa v ničom od kráľových príkazov, ktoré dal o kňazoch a levitoch, ani vo (veci) pokladníc.

16 Tak bolo dokončené celé Šalamúnovo dielo odo dňa založenia Pánovho domu až do jeho dostavenia. Pánov chrám bol hotový.

17 Vtedy šiel Šalamún do Asiongaberu a do Elatu na brehu mora v edomskej krajine.

18 Hiram mu poslal po svojich sluhoch lode a tiež ľudí, ktorí sa vyznali na mori. Oni šli spolu so Šalamúnovými sluhami do Ofíru, doviezli odtiaľ štyristopäťdesiat hrivien zlata a odovzdali ho kráľovi Šalamúnovi.

Žalm 66


1 Zbormajstrovi. Pieseň. Žalm. Jasaj Bohu, celá zem;

2 hrajte a spievajte na slávu jeho mena, vzdávajte mu chválu.

3 Hovorte Bohu: "Aké úžasné sú tvoje diela. Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.

4 Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, nech ospevuje tvoje meno."

5 Poďte a pozrite na Božie diela; úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.

6 More premieňa na suchú zem, rieku možno prejsť suchou nohou; preto sa tešíme z neho.

7 Svojou mocou panuje naveky, očami pozoruje národy; aby sa buriči nevypínali.

8 Velebte, národy, nášho Boha a rozhlasujte jeho chválu;

9 on dal život našej duši a chráni naše nohy pred pádom.

10 Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.

11 Voviedol si nás do osídla, na plecia si nám naložil súženia.

12 Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; prešli sme cez oheň a cez vodu, ale napokon si nám dal pookriať.

13 Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, splním ti sľuby,

14 ktoré ti zložili moje pery a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.

15 Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, obetujem ti býčky a kozliatka.

16 Poďte sem a počúvajte, všetci ctitelia Boží, vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.

17 Moje ústa ho vzývali a môj jazyk velebil.

18 Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.

19 Ale Boh ma vyslyšal, všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

20 Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu a neodňal mi svoje milosrdenstvo.