1. Kráľov 2

---

¹ Keď sa blížili dni Dávidovej smrti, dal svojmu synovi Šalamúnovi tieto príkazy:

² "Ja idem cestou, ktorou ide celý svet; buď silný a vzmuž sa!

³ Zachovávaj, čo žiada Pán, tvoj Boh, kráčaj jeho cestami, zachovávaj jeho zákony, príkazy, práva a nariadenia, ako je napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo podnikneš, a všade, kde sa obrátiš.

⁴ Aby Pán splnil slovo, ktoré o mne povedal: "Ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svojej ceste a celým srdcom i celou dušou budú verne kráčať predo mnou," povedal, "nebude nikdy nik z tvojich odstránený z trónu Izraela."

⁵ Potom vieš sám, čo mi urobil Joab, syn Sarvie, čo urobil dvom veliteľom izraelského vojska, Nérovmu synovi Abnerovi a Jeterovmu synovi Amasovi, že ich zabil a v čase mieru vylieval krv ako za vojny a nevinnou krvou poškvrnil opasok, ktorý mám na páse, a obuv, ktorú mám na nohách.

⁶ Urob podľa svojho uváženia, ale nedopusť, aby jeho šediny zostúpili pokojne do podsvetia!

⁷ Synom Galaádčana Berzelaiho preukazuj blahosklonnosť, nech sú medzi tvojimi stolovými spoločníkmi, lebo práve takto mi vyšli v ústrety, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom.

⁸ Potom máš blízko seba Semeiho, syna Benjamínca Geru z Bahurim. On vrhal na mňa najtvrdšiu kliatbu, keď som išiel do Mahanaimu. Potom mi prišiel v ústrety k Jordánu; vtedy som sa mu zaprisahal na Pána: "Nezabijem ťa mečom!"

⁹ Ale ty ho nenechaj bez trestu; veď si múdry človek, vieš, ako máš s ním naložiť, aby si jeho šediny skrvavené sprevadil do podsvetia."

¹⁰ Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste.

¹¹ Čas, ktorý Dávid kraľoval nad Izraelom, je štyridsať rokov. V Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov.

¹² Šalamún nastúpil na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo. -

¹³ Vtedy prišiel Hagitin syn Adoniáš za Šalamúnovou matkou Betsabe. Ona sa spýtala: "Znamená tvoj príchod dobro?" Odpovedal: "Dobro."

¹⁴ Potom povedal: "Chcel by som ti niečo povedať." Odpovedala: "Hovor!"

¹⁵ A on vravel: "Ty vieš, že mne patrilo kráľovstvo a celý Izrael čakal, že ja budem kráľom. Potom mi kráľovstvo uniklo a pripadlo môjmu bratovi, pretože mu ho určil Pán.

¹⁶ Teraz však mám k tebe len jedinú prosbu, neodmietni ma!" Povedala mu: "Hovor!"

¹⁷ I povedal: "Prihovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba neodmietne -, aby mi dal za manželku Sunamitku Abisagu."

¹⁸ Betsabe mu odpovedala: "Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa"

¹⁹ Potom Betsabe vošla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa u neho za Adoniáša. Kráľ jej vstal v ústrety, uklonil sa jej a sadol si na trón. Pre kráľovu matku postavili trón, posadila sa mu po pravici

²⁰ a vravela: "Jedinú maličkú prosbu mám k tebe neodmietni ma!" Kráľ jej povedal: "Žiadaj si, matka, neodmietnem ťa!"

²¹ I povedala: "Nech dostane Sunamitku Abisagu tvoj brat Adoniáš za manželku!"

²² Kráľ Šalamún povedal svojej matke: "Prečo ty žiadaš pre Adoniáša Sunamitku Abisagu? Žiadaj pre neho hneď kráľovstvo! Veď je mojím starším bratom a s ním drží kňaz Abiatar a Joab, syn Sarvie!"

²³ Potom sa kráľ Šalamún zaprisahal na Pána: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, že sa Adoniáš touto rečou vyslovil proti vlastnému životu.

²⁴ A tak teraz ako žije Pán, ktorý ma upevnil a posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho sľubu založil dom, Adoniáš dnes zomrie!"

²⁵ Potom kráľ Šalamún poveril Jojadovho syna Banaiáša a on mu zasadil smrteľný úder.

²⁶ Kňazovi Abiatarovi kráľ povedal: "Choď do Anatotu na svoj majetok, lebo si synom smrti. Ale dnes ťa nezabijem, lebo si pred mojím otcom Dávidom nosil archu Pána, Jahveho, a znášal si všetky útrapy, ktoré znášal môj otec."

²⁷ Takto Šalamún odstránil Abiatara, aby nebol Pánovým kňazom, aby sa splnil Pánov výrok, ktorý vyslovil v Šíle proti domu Héliho.

²⁸ Keď táto zvesť došla k Joabovi - Joab sa totiž pridal k Adoniášovi a nepridal sa k Šalamúnovi -, bežal Joab k Pánovmu stánku a chytil sa rohov oltára.

²⁹ Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Joab utiekol do Pánovho stánku a je teraz vedľa oltára. Vtedy Šalamún poslal Jojadovho syna Banaiáša s rozkazom: "Choď, zotni ho!"

³⁰ Keď Banaiáš došiel k Pánovmu stánku, oslovil ho: "Kráľ rozkazuje: Poď von!" Odpovedal: "Nie! Tu chcem zomrieť!" Banaiáš podal kráľovi správu: "Toto hovoril Joab, takto mi odpovedal."

³¹ Kráľ odvetil: "Urob, ako povedal! Zotni ho a pochovaj! Tak odstrániš odo mňa a od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú vylial Joab.

³² Nech Pán vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo zoťal dvoch spravodlivejších a lepších ľudí, ako je sám, a bez vedomia môjho otca Dávida ich zabil mečom: Nérovho syna Abnera, izraelského vojvodcu, a Jeterovho syna Amasu, júdskeho vojvodcu.

³³ Nech jeho krv padne nazad na Joabovu hlavu a na hlavu jeho potomstva naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, jeho domu a jeho trónu nech Pán daruje trvalý pokoj!"

³⁴ Potom išiel Jojadov syn Banaiáš hore, zoťal ho a usmrtil. Pochovali ho v jeho domove na púšti.

³⁵ A kráľ postavil Jojadovho syna Banaiáša namiesto neho nad vojsko a kňaza Sadoka kráľ postavil namiesto Abiatara.

³⁶ Potom dal kráľ zavolať Semeiho: a povedal mu: "Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a neodíď odtiaľ nikde!

³⁷ Lebo len čo sa vzdiališ a prekročíš potok Kedron, vedz; že určite zomrieš, tvoja krv padne na tvoju hlavu."

³⁸ Semei odpovedal kráľovi: "Správna reč! Ako povedal môj kráľovský pán, tak urobí tvoj sluha." A Semei býval dlhý čas v Jeruzaleme.

³⁹ Ale po troch rokoch Semeiovi ušli dvaja otroci k Maáchovmu synovi Achisovi, kráľovi Gétu. Semeiovi doniesli zvesť: "Tvoji sluhovia sú práve v Géte."

⁴⁰ Nato sa Semei vybral, osedlal si osla a išiel do Gétu k Achisovi hľadať svojich otrokov: Keď Semei odišiel a priviedol z Gétu svojich otrokov,

⁴¹ oznámili Šalamúnovi, že Semei odišiel z Jeruzalema do Gétu a vrátil sa.

⁴² Kráľ dal zavolať Semeiho a povedal mu: "Nedal som ti prisahať na Pána a nevaroval som ťa: "Len čo vyjdeš a odoberieš sa hocikde, môžeš byť istý, že zomrieš!"? Vtedy si mi povedal: "Správna reč, počul som!"

⁴³ Nuž prečo si nezadržal prísahu danú na Pána a príkaz, ktorý som ti dal?

⁴⁴ Potom povedal kráľ Semeimu: "Ty poznáš všetko zlo - tvoje srdce si je toho vedomé -, ktoré si spáchal proti môjmu otcovi Dávidovi. Nuž nech Pán vráti tvoju zlobu na tvoju hlavu!

⁴⁵ Kráľ Šalamún však nech je požehnaný a Dávidov trón nech je večne pevný pred Pánom!"

⁴⁶ Kráľ dal príkaz Jojadovmu synovi Banaiášovi a on išiel a zasadil mu smrteľný úder. Tak sa kráľovstvo upevnilo v Šalamúnovej ruke.

2. Kroník 2 – 3

---

¹ Šalamún odpočítal sedemdesiattisíc mužov na nosenie bremien a osemdesiattisíc kamenárov vo vrchoch a k nim tritisícšesťsto dozorcov.

² A Šalamún poslal týrskemu kráľovi Hiramovi odkaz: "Ako si urobil môjmu otcovi Dávidovi, keď si mu poslal cédre, aby si postavil obytný dom, (tak urob aj mne)!

³ Hľa, ja chcem postaviť dom menu Pána, svojho Boha, a zasvätiť mu ho, páliť pred ním tymian ako voňavú obetu, ustavične predkladať chleby, prinášať celopaly ráno i večer, po sobotách, novmesiacoch a sviatkoch Pána, nášho Boha; to je večná povinnosť Izraela.

⁴ Dom, ktorý chcem postaviť, má byť veľký, lebo náš Boh je väčší ako všetci bohovia.

⁵ Kto mu teda môže postaviť dom? Veď nebesá a nebesá nebies ho nemôžu obsiahnuť! A ktože som ja, aby som mu postavil dom, ak nie len na to, aby sa pred ním pálil tymian?

⁶ Teraz mi teda k tým umelcom, ktorí sú u mňa v Júdsku a Jeruzaleme, ktorých zaobstaral môj otec Dávid, pošli umelca, ktorý vie robiť veci zo zlata, zo striebra, z kovu, zo železa, z purpuru, z karmazínu a zo šarlátu a ktorý sa rozumie rezbárstvu.

⁷ Pošli mi tiež cédrové; jedľové a ebenové (?) drevo z Libanonu, veď ja viem, že tvoji sluhovia vedia stínať libanonské stromy. Moji sluhovia budú s tvojimi sluhami,

⁸ aby mi nahotovili veľa dreva, lebo dom, ktorý chcem postaviť bude veľký a mimoriadny.

⁹ A pozri, tvojim služobníkom rubačom, ktorí budú stínať stromy, dám na stravu dvadsaťtisíc korov pšenice, dvadsaťtisíc korov jačmeňa, dvadsaťtisíc batov vína a dvadsaťtisíc batov oleja!"

¹⁰ Hiram, kráľ Týru, odpovedal listom, ktorý poslal Šalamúnovi: "Pretože Pán miluje svoj ľud, teba ustanovil nad ním za kráľa."

¹¹ Ďalej hovoril Hiram: "Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý urobil nebesá i zem, lebo dal kráľovi Dávidovi múdreho, vtipného, chápavého a rozumného syna, ktorý postaví dom Pánovi a dom kráľovský.

¹² Teraz ti teda posielam múdreho, vtipného a rozumného muža, (svojho otca) Hirama.

¹³ Je to syn ženy z Danových dcér, otec mu bol Týrčan. Vie robiť veci zo zlata, zo striebra, z kovu, zo železa, z kameňov, z dreva, z purpuru, zo šarlátu, z plátna, z karmazínu, rozumie sa rezbárstvu a vie vymyslieť všetko, čo sa mu predloží, spolu s tvojimi umelcami a s umelcami môjho pána, tvojho otca Dávida.

¹⁴ No a pšenicu, jačmeň, olej a víno, o ktorom hovoril môj pán, nech pošle svojim sluhom!

¹⁵ My ti narúbeme dreva z Libanonu, koľko len budeš chcieť, na pltiach ti ho priplavíme po mori do Joppe a ty si ho dopravíš do Jeruzalema."

¹⁶ Potom Šalamún spočítal všetkých cudzích mužov, ktorí boli v izraelskej krajine, podľa sčítania, ktoré previedol jeho otec Dávid, a zistilo sa, že ich je stopäťdesiattritisícšesťsto.

¹⁷ Sedemdesiattisíc z nich urobil nosičmi bremien, osemdesiattisíc kamenármi vo vrchoch a tritisícšesťsto dozorcami, aby ľud pracoval.

¹ Šalamún začal stavať Pánov dom v Jeruzaleme na vrchu Zjavenia Pána, ktorý sa zjavil jeho otcovi Dávidovi na mieste, ktoré Dávid pripravil na humne Jebuzejca Ornana.

² Začal ho stavať v druhom mesiaci štvrtého roku svojho kraľovania.

³ Šalamún staval Boží dom na takýchto základoch: Dĺžka šesťdesiat lakťov - v lakťoch podľa starej miery - a šírka dvadsať lakťov.

⁴ Predsieň, ktorá predlžovala (dom) po šírke domu, bola dvadsať lakťov a výška stodvadsať. Znútra ju obtiahol rýdzim zlatom.

⁵ Väčší dom vyložil jedľovým drevom, obtiahol jemným zlatom a na to dal porobiť palmy a retiazky.

⁶ Pre ozdobu dal dom vyložiť drahokamami; zlato bolo zlato z Parvaimu.

⁷ Pokryl dom, jeho hrady, prahy, steny a jeho dvere zlatom a na steny povyrezával cherubov.

⁸ Potom urobil dom veľsvätyne. Jej dĺžka pred šírkou domu bola dvadsať lakťov, jej šírka dvadsať lakťov a dal ju obtiahnuť zlatom, asi šesťsto hrivnami.

⁹ Váha klincov bola päťdesiat šeklov. Aj horné miestnosti obtiahol zlatom.

¹⁰ V dome veľsvätyne dal urobiť dvoch cherubov, sochárske dielo, a obtiahol ich zlatom.

¹¹ Dĺžka krídel cherubov bola dvadsať lakťov. Jedno krídlo bolo päť lakťov a dotýkalo sa steny domu, druhé krídlo, tiež päť lakťov dlhé, dotýkalo sa krídla druhého cheruba.

¹² Krídlo druhého cheruba bolo päť lakťov a dotýkalo sa steny domu, druhé krídlo, tiež päť lakťov, siahalo ku krídlu druhého cheruba.

¹³ Krídla týchto cherubov boli roztiahnuté na dvadsať lakťov; oni stáli na nohách a tváre mali obrátené k domu.

¹⁴ Dal urobiť oponu z modrého a červeného purpuru, z karmazínu a plátna a dal na ňu porobiť cherubov.

¹⁵ Pred domom dal zhotoviť dva stĺpy tridsaťpäť lakťov vysoké a hlavice na nich mali päť lakťov.

¹⁶ Dal urobiť aj retiazky ako v príbytku a pripevnil ich na hlavice stĺpov. Potom dal spraviť sto granátových jabĺk a zavesil ich na retiazky.

¹⁷ Stĺpy postavil pred chrám, jeden sprava, druhý zľava; pravému dal meno Jáchin a ľavému Bóáz.

Žalm 62

---

¹ Zbormajstrovi. Podľa Jedutuna: Dávidov žalm.

² Iba v Bohu spočiň, duša moja, lebo od neho mi prichádza spása.

³ Iba on je moje útočište a moja spása, moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac.

⁴ Dokedy chcete napádať človeka, dokedy ho chcete všetci krušiť ako stenu, čo sa nakláňa, ako múr, čo sa váľa?

⁵ Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta, v klamaní majú záľubu, dobrorečia svojimi ústami, no v srdci zlorečia.

⁶ Iba v Bohu spočiň duša moja, lebo len on mi dáva nádej,

⁷ Iba on je moje útočište a moja spása, moja opora, nezakolíšem sa.

⁸ V Bohu je moja spása i sláva; Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.

⁹ Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište.

¹⁰ Veď iba klam a mam sú potomci Adama, ľudia sú iba preludom. Keby si stali na váhu, dohromady sú ľahší ako para.

¹¹ Nespoliehajte sa na násilie a neprepadnite zbojstvu; ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce.

¹² Raz prehovoril Boh, počul som toto dvoje: že Boh je mocný

¹³ a ty, Pane, milostivý; že ty každému odplácaš podľa jeho skutkov.