Genezis 27 – 28

---

¹ Keď Izák zostarel a keď jeho oči stratili silu vidieť, zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: "Syn môj!" On mu odvetil: "Hľa, tu som!"

² Povedal mu: "Pozri, ja som už starý, neviem, kedy zomriem.

³ Preto si teraz vezmi zbraň, tulec a kušu a choď do stepi uloviť nejakú zver!

⁴ Potom mi priprav chutné jedlo, aké mám rád. A keď pojem, požehnám ťa prv, ako zomriem."

⁵ Rebeka však načúvala, keď sa Izák rozprával so svojím synom Ezauom. A Ezau vyšiel do stepi uloviť nejakú zver, aby ju doniesol.

⁶ Tu povedala Rebeka svojmu synovi Jakubovi: "Len teraz som počula, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ezauovi:

⁷ "Nože mi prines nejakú zverinu a priprav mi chutné jedlo, aby som jedol a aby som ťa požehnal pred Pánom prv, ako zomriem."

⁸ A teraz počúvaj, syn môj, na môj hlas, čo ti prikazujem:

⁹ Choď k stádu a prines mi dvoje pekných kozliat. Ja ich pripravím pre tvojho otca ako chutné jedlo, aké má on rád.

¹⁰ Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby jedol a aby ťa požehnal prv, ako zomrie."

¹¹ Ale Jakub povedal svojej matke Rebeke: "Veď môj brat Ezau je zarastený človek a ja som hladký.

¹² A ak ma môj otec ohmatá, potom budem v jeho očiach ako taký, kto si z neho robí posmech a privediem na seba kliatbu a nie požehnanie."

¹³ Ale matka mu povedala: "Tvoja kliatba, syn môj, bude na mne. Len počuj môj hlas! Choď a prines mi ich!"

¹⁴ I odišiel a vzal a doniesol ich svojej matke. Jeho matka pripravila chutné jedlo, aké mal rád jeho otec.

¹⁵ Potom priniesla Rebeka najlepšie šaty svojho staršieho syna, čo mala v dome pri sebe, a obliekla ich svojmu mladšiemu synovi Jakubovi.

¹⁶ Kožkami kozliat mu však obložila ruky a holý krk.

¹⁷ Potom dala svojmu synovi do rúk jedlo a chlieb, ktoré pripravila.

¹⁸ Keď prišiel k otcovi, povedal: "Otče môj!" On odvetil: "Tu som. Kto si, syn môj?"

¹⁹ Jakub odpovedal svojmu otcovi: "Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Len si rovno sadni a jedz z mojej diviny, aby si ma požehnal!"

²⁰ Lenže Izák odvetil svojmu synovi: "Ako si mohol syn môj, tak rýchlo niečo nájsť?" On odpovedal: "Pán, tvoj Boh, dal sa mi s ňou stretnúť!"

²¹ Tu povedal Izák Jakubovi: "Nože pristúp bližšie, syn môj, aby som ťa ohmatal, či si ty naozaj môj syn Ezau alebo nie."

²² I pristúpil Jakub bližšie k svojmu otcovi, Izákovi, a keď ho ohmatal, povedal mu: "Hlas je hlasom Jakubovým, ale ruky sú ruky Ezauove."

²³ I nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua. I žehnal ho.

²⁴ A znova mu povedal: "Naozaj si ty môj syn Ezau?" On odpovedal: "Ja som to!"

²⁵ Tu on povedal: "Prines mi to! Budem jesť z diviny od svojho syna, aby som ťa požehnal." I priniesol mu to a on jedol. Doniesol mu aj vína a on pil.

²⁶ Potom mu povedal jeho otec Izák: "Nože pristúp ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!"

²⁷ Keď sa priblížil a keď ho pobozkal, zacítil vôňu jeho šiat a požehnal ho, hovoriac: "Hľaďže, vôňa syna môjho je ako vôňa nivy, ktorú požehnal Pán.

²⁸ Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a zo žírnosti zeme, tiež hojnosť zrna a muštu!

²⁹ Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy. Buď pánom nad svojimi bratmi, a nech sa ti koria synovia tvojej matky! Kto bude teba preklínať, nech je prekliaty, a kto bude teba žehnať, nech je požehnaný!"

³⁰ Len čo Izák prestal žehnať Jakuba a sotva Jakub vyšiel od svojho otca Izáka, už prichádzal jeho brat Ezau z poľovačky (domov).

³¹ Aj on pripravil chutné jedlo, priniesol ho otcovi a vravel: "Otče môj vstaň a jedz z diviny od svojho syna, aby si ma požehnal!"

³² Jeho otec Izák mu povedal: " A ty si kto?" On odpovedal: "Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený Ezau.

³³ Izák sa náramne zľakol a povedal: "Kto to bol teda, čo mi ulovil zverinu a čo mi ju bol doniesol? A ja som jedol zo všetkého prv, ako si ty prišiel! Aj som ho požehnal a bude požehnaný!"

³⁴ Keď Ezau počul otcove slová, hrozne zreval a veľmi sa spriečil a svojmu otcovi povedal: "Otče môj, požehnaj aj mňa!"

³⁵ On odvetil: "Podvodne prišiel tvoj brat a odňal ti požehnanie!"

³⁶ Tu on povedal: "Preto mu dali meno Jakub, že ma teraz už druhý raz oklamal? Už mi odňal prvorodenské právo a teraz, hľa, odňal mi a požehnanie!"

³⁷ Izák odpovedal Ezauovi: "Pozri, ja som ho ustanovil za pána nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov! Zrnom a muštom som ho zaopatril. Čo ešte môžem urobiť pre teba syn môj?"

³⁸ Vtedy mu Ezau odvetil: "Otče môj, či máš len jedno požehnanie? Požehnaj aj mňa, otče môj!" Tu Ezau začal hlasne plakať.

³⁹ A Izák mu povedal: "Ďaleko od žírnej pôdy bude tvoje bydlisko a ďaleko od nebeskej rosy zhora.

⁴⁰ Zo svojho meča budeš žiť,

⁴¹ Ezau sa hneval na Jakuba pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec, preto si hovoril: "Čoskoro príde čas, že sa bude smútiť nad mojím otcom. Potom svojho brata zabijem!"

⁴² Lenže slová staršieho syna oznámili Rebeke: Preto dala zavolať svojho mladšieho syna Jakuba a takto mu vravela: "Hľa, tvoj brat Ezau ti chystá pomstu, chce ťa zabiť.

⁴³ Preto počuj, syn môj, na môj hlas: Zober sa a utekaj k môjmu bratovi Labanovi do Haranu.

⁴⁴ Ostaň u neho nejaký čas, kým sa neutíši hnev tvojho brata

⁴⁵ a kým neprestane jeho zlosť a kým nezabudne, čo si mu urobil! Potom pošlem po teba a dám si ťa priviesť odtiaľ sem. Prečo by som vás mala oboch stratiť v jeden deň?!"

⁴⁶ Potom povedala Rebeka Izákovi: "Omŕza ma život pre Hetejky. Ak si aj Jakub vezme za ženu Hetejku, ako sú tieto z dcér (tunajšej) krajiny, načo mi žiť?!"

¹ Vtedy Izák zavolal Jakuba, požehnal ho a prikázal mu:

² "Nesmieš si vziať ženu z kanaánskych dcér! Vyber sa a choď do sýrskej Mezopotámie, do domu otca svojej matky Batuela a odtiaľ si vezmi ženu z domu Labana, ktorý je bratom tvojej matky.

³ A všemohúci Boh nech ťa požehnáva, nech ťa urobí plodným a nech ťa rozmnoží tak, aby si sa stal množstvom národov!

⁴ Nech ti dá Abrahámovo požehnanie, tebe i tvojmu potomstvu s tebou, aby si dostal do vlastníctva krajinu svojho putovania, ktorú dal Boh Abrahámovi."

⁵ Potom Izák Jakuba prepustil a on sa vybral do sýrskej Mezopotámie k Labanovi, synovi Aramejčana Batuela, bratovi Rebeky, Jakubovej a Ezauovej matky.

⁶ Ezau teda videl, že Izák požehnal Jakuba a že ho poslal do sýrskej Mezopotámie aby si odtiaľ doviedol ženu, keď ho požehnal a prikázal mu: "Nesmieš si vziať ženu z kanaánskych dcér!"

⁷ a že Jakub poslúchol svojho otca a svoju matku a odišiel do sýrskej Mezopotámie.

⁸ Keď Ezau videl, že kanaánske dcéry sa nepáčili jeho otcovi Izákovi,

⁹ šiel Ezau k Izmaelovi a vzal si ku svojim ženám ako manželku Mahelet, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, Nabajotovu sestru.

¹⁰ Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu.

¹¹ Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste.

¹² I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom.

¹³ A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: "Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu.

¹⁴ A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme.

¹⁵ Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním čo som ti prisľúbil."

¹⁶ Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: "Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!"

¹⁷ I nadišiel ho strach a povedal: "Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!"

¹⁸ Keď Jakub ráno vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil za pomník a jeho vrch polial olejom.

¹⁹ A nazval toto miesto menom Betel. Predtým sa však toto miesto volalo Luza.

²⁰ A Jakub urobil sľub: "Ak je Boh so mnou, ak ma ochráni na tejto ceste, ktorou teraz idem, ak mi dá chlieb na živobytie a šaty na oblečenie

²¹ a ak sa šťastne vrátim do domu svojho otca, tak Jahve bude mojím Bohom

²² a tento kameň, ktorý som postavil ako pomník, bude Božím domom. A zo všetkého, čo mi dáš, odovzdám ti desiatky."

Jób 17 – 18

---

¹ Môj duch je zbitý, moje dni už pohasli a nič, len hroby sú mi potrebné.

² Či nerobia si zo mňa iba posmešky a v utrpení oko nebdie mi?

³ Tak teda polož záloh za mňa pred seba. Veď kto iný odváži sa udrieť mi do dlane na znak záruky?!

⁴ Lebo ich srdcu si odňal odvahu a vyhrať veru ty ich nenecháš!

⁵ Keď niekto zradí za podiel priateľov, oči sa jeho deťom zatmejú.

⁶ Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím; a práve mne to pľujú do tváre.

⁷ Tak moje oko od žiaľu sa skalilo a údy všetky ako tôňu mám.

⁸ Čo poctiví sú, žasnú nad tým zdesene, nad hriešnym čistý horší sa.

⁹ Lež spravodlivý svojou cestou ide si a silu získa, kto je čistých rúk.

¹⁰ Vy všetci teda, vráťteže sa, poďte sem, hoc medzi vami neznám múdreho.

¹¹ Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca.

¹² Noc obrátili na deň; svetlo je opäť bližšie ako tmy.

¹³ Či môžem dúfať? Domom mojím podsvetie a vo tmách som si lôžko popravil.

¹⁴ Nuž: "Môj otec si" - tak som hrobu povedal a červom: "Ste mi matkou, sestrami."

¹⁵ V čom nádej moja môže ešte spočívať? A moje šťastie, kto ho pobadá?

¹⁶ Či do podsvetia so mnou azda zostúpi a do prachu sa vedno vnoríme?"

¹ Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel:

² "Dokedy budete hádzať slová? Dobre rozvážte si, potom vravme:

³ Prečo sme za hovädá pokladaní? Prečo sme v tvojich očiach nečistí?

⁴ Ty, čo vlastnou zúrivosťou roztrhneš sa, kvôli tebe sa zem púšťou stane a bralo sa má pohnúť zo svojho miesta? Hriešnik má zlý život

⁵ Isto zhasne svetlo bezbožného, nezažiari plameň jeho ohňa.

⁶ Svetlo v tmu sa zmení v jeho stane, ba aj jeho svieca nad ním zhasne.

⁷ Jeho veľké kroky umenšia sa, povalia ho jeho vlastné plány.

⁸ Do oka sa zaplieta nohami, vykračuje si ako po sieti.

⁹ Za pätu ho zachytáva osídlo, sťahuje sa vôkol neho slučka.

¹⁰ Povraz na neho je skrytý v zemi, na chodníku naňho čaká pasca.

¹¹ Zo všetkých strán ho budú desiť hrôzy a budú sa mu valiť na päty.

¹² Síl mu ubudne od hladu, pri boku mu stojí skaza istá.

¹³ Choroba rozožerie jeho kožu, smrti prvý syn mu údy zhltá.

¹⁴ Vytrhne ho z bezpečného stanu, odvedie ho ku kráľovi hrôzy.

¹⁵ V jeho stane býva to, čo nie je jeho, a jeho príbytok sírou posypú.

¹⁶ Oddola mu vyschýnajú korene, konáre mu vädnú odvrchu.

¹⁷ Vymizla jeho pamiatka zo zeme, nespomenú jeho meno na námestiach.

¹⁸ Zo svetla ho zaháňajú do temnôt, zapudzujú ho z obvodu zeme.

¹⁹ Nemá synov, potomkov vo vlastnom ľude, nijaký ostatok vo svojom príbytku.

²⁰ Jeho osud predesil najposlednejších, hrôza zachvátila prvých:

²¹ "Také sú príbytky zlého človeka, to je miesto tých, čo nepoznajú Boha."

Príslovia 3,1 – 4

---

¹ Syn môj, nezabudni moju náuku a tvoje srdce nech sa pridržiava mojich príkazov,

² bo predĺžia (ti) dni a roky života a prinesú ti hojnosť pokoja.

³ Láska a vernosť nech ťa (nikdy) neopúšťajú! Priviaž si (moje prikázania) na hrdlo, napíš ich na tabuľu svojho srdca!

⁴ Takto si získaš obľubu a priazeň nevšednú pred Bohom i pred ľuďmi. Bázeň Božia