2. Samuelova 20

---

¹ Náhodou tam bol naničhodný človek, Bochriho syn, Benjamínec menom Seba. Ten zatrúbil na trúbe a volal: "Nemáme podielu na Dávidovi a nemáme čiastku na synovi Izaiho. Každý do svojho stanu, Izrael!"

² Nato všetci Izraeliti odstúpili od Dávida k Sebovi, synovi Bochriho. Júdovci sa však pridŕžali svojho kráľa od Jordánu až po Jeruzalem.

³ Keď kráľ Dávid došiel domov do Jeruzalema, vzal desať vedľajších žien, ktoré zanechal strážiť dom, a dal ich do väzenia. Zaopatrenie im dal, ale sa nik nim nepriblížil. Boli zatvorené až do dňa svojej smrti ako vdovy zaživa.

⁴ Potom kráľ povedal Amasovi: "Zvolaj mi Júdovcov! Tri dni a buď tu!"

⁵ Amasa išiel zvolať Júdu, ale prekročil lehotu, ktorú mal určenú.

⁶ Vtedy povedal Dávid Abisaimu: "Teraz nám Bochriho syn Seba spôsobí väčšie nešťastie ako Absolón. Preto si vezmi sluhov svojho pána a prenasleduj ho, ináč si nájde opevnené mestá a unikne našim očiam."

⁷ I vyrazili za ním Joabovi mužovia, Kereťania a Feleťania a všetci hrdinovia. Vytiahli z Jeruzalema prenasledovať Bochriho syna Sebu.

⁸ Keď boli pri veľkej skale, ktorá je v Gabaone, išiel Amasa pred nimi. Joab bol oblečený do priliehavých šiat a pod nimi mal opásaný meč, ktorý mu na páse visel v pošve, ale ľahko sa vyťahoval.

⁹ Vtedy Joab povedal Amasovi: "Vedie sa ti dobre, brat?" Pritom Joab pravou rukou chytil Amasovu bradu, aby ho pobozkal.

¹⁰ Ale Amasa si nevšimol meč, ktorý mal Joab v ruke, a vrazil mu ho do brucha, takže mu vylial vnútornosti na zem a ten zomrel. Ani mu úder nezopakoval a zomrel. Potom Joab a jeho brat Abisai prenasledovali Bochriho syna Sebu.

¹¹ Jeden z Joabových mužov ostal pri ňom stáť a volal: "Kto má rád Joaba a kto patrí Dávidovi: Za Joabom!"

¹² Amasa však ležal zakrvavený prostred cesty. Keď ten muž videl, že sa celé vojsko zastavuje, odvliekol Amasu z cesty na pole a prehodil cez neho plášť, lebo každý, kto ho zazrel, keď k nemu došiel, zastal.

¹³ Keď bol odstránený z cesty, išlo celé mužstvo za Joabom prenasledovať Bochriho syna Sebu.

¹⁴ On prešiel cez všetky izraelské kmene do Abel-Bet-Maáchy a všetci Bochriti sa zhromaždili a išli za ním.

¹⁵ I prišli a obliehali ho v Abel-Bet-Maáche; zdvihli proti mestu násyp. Stál až pri múre. A všetko vojsko, ktoré bolo s Joabom, sa pokúšalo múr zboriť.

¹⁶ Vtedy akási múdra žena volala z mesta: "Čujte, čujte! Povedzte Joabovi: "Pristúp sem, chcem sa s tebou zhovárať!"

¹⁷ I priblížil sa k nej a žena sa spýtala: "Ty si Joab?" Odpovedal: "Ja." I povedala mu: "Počuj slová svojej služobnice!" Odpovedal: "Počúvam."

¹⁸ A vravela toto: "Kedysi hovorievali: "Kto sa dopytuje, dopytuje sa v Abele a dosiahne úspech."

¹⁹ Či nie ja dávam pravdivú odpoveď v Izraeli? Ty chceš zabiť mesto a matku v Izraeli! Prečo chceš znivočiť Pánovo dedičstvo?"

²⁰ Joab odpovedal: "Ani zďaleka! Nijako nechcem zničiť, nechcem zahubiť.

²¹ Vec sa nemá tak, ale akýsi muž z Efraimského pohoria, menom Seba, syn Bochriho, zdvihol ruku proti kráľovi Dávidovi. Vydajte jeho samého, tak odídem od mesta!" A žena povedala Joabovi: "Hľa, jeho hlavu ti vyhodia cez múr!"

²² Žena potom išla vo svojej múdrosti za všetkým ľudom, Bochriho synovi Sebovi sťali hlavu a hodili ju Joabovi. On zatrúbil na trúbu a roztratili sa od mesta, každý do svojho stanu. Joab sa však vrátil do Jeruzalema ku kráľovi.

²³ Joab bol nad celým izraelským vojskom. Jojadov syn Banaiáš bol nad Kereťanmi a Feleťanmi.

²⁴ Aduram bol nad robotami, Ahiludov syn Jozafat bol kancelárom,

²⁵ Siva bol pisárom, Sadok a Abiatar boli kňazmi.

²⁶ Aj Jairovec Ira bol kňazom pri Dávidovi.

1. Kroník 25

---

¹ Dávid a vojvodcovia oddelili na službu aj zo synov Asafa, Hemana a Idutuna tých, ktorí prorokovali na citarách, harfách a cimbaloch, a počet tých, čo sa činne zúčastnili služby, bol:

² z Asafových synov Zachur, Jozef, Nataniáš a Asarela. Asafovi synovia boli pod rukou Asafa, ktorý prorokoval pod dozorom kráľa.

³ Z Idutuna Idutunovi synovia Godoliáš, Sori, Jeseiáš, Hasabiáš, Matatiáš, šesť, pod vedením ich otca Idutuna. On prorokoval na citare na slávu a chválu Pána.

⁴ Z Hemana Hemanovi synovia Bokijau, Mataniau, Oziel, Subuel, Jerimot, Hananiáš, Hanani, Eliata, Gedelti, Romemtiezer, Jesbakasa, Meloti, Otir a Mahaziot.

⁵ Všetci títo boli synovia kráľovho vidca Hemana. Podľa Božích výrokov, že povýši jeho roh, dal Boh Hemanovi štrnásť synov a tri dcéry.

⁶ Títo všetci boli pod vedením svojho otca zapojení do spevu v Pánovom chráme. Pri cimbaloch, harfách a citarách boli v službe Božiemu domu pod vedením kráľa, Asafa, Idutuna a Hemana.

⁷ A ich počet spolu s ich bratmi vycvičenými v Pánovom speve samými majstrami bol dvestoosemdesiatosem.

⁸ O službe žrebovali rovnako medzi malým i veľkým, majstrom i žiakom.

⁹ Prvý žreb vyšiel Asafovcovi Jozefovi. Druhý Godoliášovi, jemu, jeho bratom a synom, dvanástim.

¹⁰ Tretí Zachurovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

¹¹ Štvrtý Isaárovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

¹² Piaty Nataniášovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

¹³ Šiesty Bokijauovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

¹⁴ Siedmy Izrelovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

¹⁵ Ôsmy Jesaiášovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

¹⁶ Deviaty Mataniášovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

¹⁷ Desiaty Semeiášovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

¹⁸ Jedenásty Azareelovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

¹⁹ Dvanásty Hasabiášovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

²⁰ Trinásty Subaelovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

²¹ Štrnásty Matatiášovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

²² Pätnásty Jerimotovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

²³ Šestnásty Hananiášovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

²⁴ Sedemnásty Jesbakasovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

²⁵ Osemnásty Hananiovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

²⁶ Devätnásty Melotiovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

²⁷ Dvadsiaty Eliatovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

²⁸ Dvadsiaty prvý Otirovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

²⁹ Dvadsiaty druhý Gedeltiovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

³⁰ Dvadsiaty tretí Mahaziotovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

³¹ Dvadsiaty štvrtý Romemtiezerovi, jeho synom a bratom, dvanástim.

Žalm 39

---

¹ Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm.

² Povedal som: "Budem dávať pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. K svojim ústam postavím stráž, dokiaľ je hriešnik predo mnou."

³ Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, bolesť sa mi však znova ozvala.

⁴ Srdce sa mi rozpálilo v hrudi a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

⁵ A môj jazyk preriekol: "Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život."

⁶ Hľa na pár piadí si mi dní nameral a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. Veru, len zdaním je bytie človeka,

⁷ každý sa mihne ako vidina. Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

⁸ A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? Ty si moja nádej.

⁹ Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď a nevystav ma hlupákovi na posmech.

¹⁰ Onemel som, neotvorím ústa, lebo si to ty urobil.

¹¹ Odním odo mňa svoje tresty, bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

¹² Trestami za hriechy naprávaš človeka. Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina.

¹³ Pane, vyslyš moju modlitbu, nakloň sluch k môjmu volaniu. Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia.

¹⁴ Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, skôr, než odídem a než ma viac nebude.