2. Samuelova 19

---

¹ Kráľ sa zachvel, vystúpil do izby nad bránou a zaplakal. Keď odchádzal, hovoril: "Syn môj, Absolón; syn môj, syn môj, Absolón! Keby som ja bol zomrel namiesto teba, Absolón, syn môj, syn môj!"

² Joabovi oznámili: "Hľa, kráľ plače a smúti za Absolónom!"

³ Tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok pre celý ľud, lebo ľud v ten deň počul, že sa kráľ trápi pre svojho syna.

⁴ Preto vojsko v ten deň len ukradomky vchádzalo do mesta, ako sa vkráda vojsko, ktoré sa hanbí, lebo ušlo z boja.

⁵ Kráľ si však zahalil hlavu a kráľ volal veľkým hlasom: "Syn môj Absolón, Absolón, syn môj, syn môj!"

⁶ Vtedy prišiel ku kráľovi do domu Joab a povedal: "Dnes si potupil tvár všetkých svojich sluhov, ktorí dnes zachránili tvoj život a život tvojich synov a dcér, život tvojich žien a život tvojich vedľajších žien.

⁷ Lebo preukazuješ lásku tým, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veď si dnes prezradil, že nemáš za nič vojvodcov ani služobníkov! Dnes viem, že keby bol Absolón nažive a my by sme dnes boli všetci mŕtvi, to by ti bolo po vôli.

⁸ A teraz vstaň a prehovor k srdcu svojich sluhov! Lebo prisahám na Pána, ak nevyjdeš von, neostane s tebou tejto noci ani muž. A toto ti bude horšie ako všetko nešťastie, ktoré ťa postihlo od mladi až doteraz."

⁹ Nato kráľ vstal a sadol si do brány. A keď všetkému ľudu oznámili: "Hľa, kráľ sedí v bráne," všetok ľud prišiel pred kráľa. - Izraeliti však utiekli každý do svojho domu.

¹⁰ Vtedy sa dohadoval celý národ vo všetkých izraelských kmeňoch a hovorili: "Kráľ nás vyslobodil z ruky našich nepriateľov, on nás vytrhol z ruky Filištíncov a teraz ušiel z krajiny pre Absolóna.

¹¹ Absolón, ktorého sme pomazali nad sebou, padol v boji. Nuž dokedy chcete váhať priviesť kráľa naspäť?"

¹² A kráľ Dávid poslal kňazom Sadokovi a Abiatarovi odkaz: "Povedz júdskym starším toto: "Prečo ste vy poslední, čo chcú priviesť kráľa naspäť do jeho domu?" (Lebo reči celého Izraela došli ku kráľovi do jeho domu.)

¹³ "Vy ste moji bratia, vy ste moja kosť a moje telo, nuž prečo ste poslední, čo chcú kráľa priviesť naspäť?"

¹⁴ A Amasovi povedzte: "Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak nebudeš u mňa celý čas vojvodcom namiesto Joaba."

¹⁵ Takto si naklonil srdce všetkých Júdovcov ako srdce jedného muža. I poslali po kráľa: "Vráť sa ty i všetci tvoji sluhovia!"

¹⁶ Kráľ sa vrátil a prišiel až k Jordánu. Júdovci prišli do Galgaly, chceli ísť v ústrety kráľovi, aby kráľa previedli cez Jordán.

¹⁷ Gérov syn Semei, Benjamínec z Bahurimu, zostupoval chytro s Júdovcami v ústrety kráľovi Dávidovi.

¹⁸ Mal so sebou tisíc mužov z Benjamína. Aj Siba, sluha Šaulovho domu, a s ním jeho pätnásti synovia a dvadsiati sluhovia ponáhľali sa k Jordánu pred kráľa.

¹⁹ Prešli cez brod, aby previedli kráľovu rodinu a aby sa mu dali k službám. Gérov syn Semei však padol pred kráľom, keď prechádzal cez Jordán,

²⁰ a hovoril kráľovi: "Nech mi môj pán nepripočítava za zločin a nepripomína si, čím sa previnil tvoj sluha v ten deň, keď môj kráľovský pán vychádzal z Jeruzalema! Nech si to kráľ neberie k srdcu!

²¹ Veď ja, tvoj sluha, viem, že som sa prehrešil. Preto som prišiel prvý z celého Jozefovho domu a išiel som v ústrety svojmu kráľovskému pánovi!"

²² Nato sa ozval Abisai, syn Sarvie, a spýtal sa: "Nemá Semei zomrieť za to, že preklínal Pánovho pomazaného?!"

²³ Ale Dávid odpovedal: "Nechajte to, synovia Sarvie! Dnes ste mi na pokušenie! Dnes má niekto zomrieť v Izraeli? Či neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?"

²⁴ Potom kráľ povedal Semeimu: "Nezomrieš!" A kráľ sa mu zaprisahal.

²⁵ Aj Šaulov syn Mifiboset prišiel dolu v ústrety kráľovi. Neošetril si nohy, neupravil si bradu a neopral si šaty odo dňa, čo kráľ odišiel, až do dňa, keď sa vrátil v pokoji.

²⁶ Keď prišiel kráľovi v ústrety do Jeruzalema, kráľ sa ho spýtal: "Prečo si nešiel so mnou, Mifiboset?"

²⁷ Odpovedal: "Môj kráľovský pane, môj sluha ma oklamal. Lebo tvoj sluha povedal: "Osedlaj mi osla, chcem naň vysadnúť a ísť s kráľom." Veď tvoj sluha je chromý!

²⁸ Ale osočoval tvojho sluhu u môjho kráľovského pána. Lenže môj kráľovský pán je ako Boží anjel. Nuž urob, čo uznáš za dobré!

²⁹ Veď celý dom môjho otca nemohol čakať od môjho kráľovského pána nič iné, iba smrť. A predsa si zaradil svojho sluhu medzi tých, čo jedia z tvojho stola. Akéže mám ešte právo volať ďalej ku kráľovi?"

³⁰ Kráľ mu povedal: "Načo hovoríš toľko rečí? Rozkazujem: Ty a Siba si podelíte pole!"

³¹ Mifiboset povedal kráľovi: "Nech si vezme hoci všetko, len keď sa môj kráľovský pán vrátil domov v pokoji!"

³² Aj Galaádčan Berzelai prišiel dolu z Rogelimu a išiel s kráľom až po Jordán, chcel ho sprevádzať cez Jordán.

³³ Berzelai bol veľmi starý, mal osemdesiat rokov. On zaopatroval kráľa, keď sa zdržoval v Mahanaime, bol totiž veľmi zámožný.

³⁴ Dávid povedal Berzelaimu: "Poď so mnou, budem ťa opatrovať u seba v Jeruzaleme!"

³⁵ Berzelai odpovedal kráľovi: "Koľkože rokov budem ešte žiť, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema?

³⁶ Dnes mám osemdesiat rokov. Vari poznám ešte rozdiel medzi dobrým a zlým? Azda chutí ešte tvojmu sluhovi, čo je a pije? Alebo môžem ešte počúvať hlasy spevákov a speváčok? Nuž načo by mal byť tvoj sluha ešte na ťarchu svojmu kráľovskému pánovi?

³⁷ Len trocha chce ísť tvoj sluha s kráľom k Jordánu, prečo ma chce kráľ odmieňať za túto službičku?

³⁸ Nechže sa tvoj sluha smie vrátiť; chcem zomrieť vo svojom meste, pri hrobe svojho otca a matky. Ale hľa, tvoj sluha Chamám môže ísť s mojím kráľovským pánom, nalož s ním, ako uznáš za dobré!"

³⁹ Kráľ odpovedal: "Chamám nech ide so mnou a ja naložím s ním, ako ty uznáš za dobré. Urobím ti všetko, čo odo mňa žiadaš."

⁴⁰ Potom všetok ľud prešiel cez Jordán. Prešiel aj kráľ. Kráľ pobozkal Berzelaiho, požehnal ho a on sa vrátil do svojho domova.

⁴¹ Kráľ potom išiel do Galgaly a Chamám išiel s ním. Kráľa sprevádzal všetok júdsky ľud aj polovica ľudu izraelského.

⁴² Tu prišli ku kráľovi všetci Izraeliti a spýtali sa kráľa: "Prečo si ťa ukradli naši bratia Júdovci a previedli cez Jordán kráľa, jeho rodinu aj celú Dávidovu družinu?"

⁴³ Nato Júdovci odpovedali Izraelitom: "Preto, že nám je kráľ príbuzný. Čo sa pre túto vec hneváte? Azda sme niečo zjedli z kráľa? Alebo sme ho azda uniesli?"

⁴⁴ Izraeliti odpovedali Júdovcom: "My máme nárok na desať čiastok z kráľa a aj Dávid patrí väčšmi nám ako vám. Nuž prečo ste nás znevážili? A nehovorili sme my prví o návrate nášho kráľa?" Ale reči Júdovcov boli ešte tvrdšie než Izraelitov.

1. Kroník 24

---

¹ Rozdelenie Áronových synov: Áronovi synovia: Nadab, Abiu, Eleazar a Itamar.

² Nadab a Abiu zomreli pred svojím otcom; synov nemali, preto kňazskú službu konali Eleazar a Itamar.

³ Rozdelil ich Dávid a z Eleazarových synov Sadok a zo synov Itamarových Achimelech.

⁴ A zistilo sa, že čo sa týka mužských hláv, Eleazarových synov bolo viac ako synov Itamarových. Preto zadelili Eleazarovým synom pohlavárov pre šestnásť rodov a Itamarovým synom pre osem rodov.

⁵ Žrebom rozdelili aj tých, aj tých, lebo kniežatá svätyne a Božie kniežatá boli aj z Eleazarových synov, aj z Itamarových synov.

⁶ Popísal ich Natanaelov syn Semeiáš, pisár z rodu Léviho, pred kráľom, kniežatami, kňazom Sadokom, Abiatarovým synom Achimelechom a pred pohlavármi kňazských a levitských rodov: jeden rod sa vyžreboval z Eleazara a jeden sa vyžreboval z Itamara.

⁷ Prvý žreb padol na Jojariba, druhý na Jedeiáša,

⁸ tretí na Harima, štvrtý na Seorima,

⁹ piaty na Melchiáša, šiesty na Majmana,

¹⁰ siedmy na Akosa, ôsmy na Abiáša,

¹¹ deviaty na Jesuu, desiaty na Secheniáša,

¹² jedenásty na Eliasiba, dvanásty na Jakima,

¹³ trinásty na Hofu, štrnásty na Isbába,

¹⁴ pätnásty na Belgu, šestnásty na Emera,

¹⁵ sedemnásty na Hezira, osemnásty na Afsesa,

¹⁶ devätnásty na Feteiáša, dvadsiaty na Hezechiela,

¹⁷ dvadsiaty prvý na Jachina, dvadsiaty druhý na Gamula,

¹⁸ dvadsiaty tretí na Dalaiauho, dvadsiaty štvrtý na Maázáiauho.

¹⁹ Toto bolo ich poradie v službe, keď išli do Pánovho domu podľa poriadku, ktorý zaviedol ich otec Áron, ako mu prikázal Pán, Boh Izraela.

²⁰ A z ostatných synov Léviho: z Amramových synov Subael, zo Subaelových synov Jehedeiáš.

²¹ Z Rohobiáša: z Rohobiášových synov pohlavár Jesiáš,

²² z Isaárovcov Salemot, zo Salemotových synov Jahat,

²³ … a Jeriauho synovia … druhý Amariáš, tretí Jahaziel, štvrtý Jekmaán.

²⁴ Synovia Oziela: Micha, z Michových synov Samir.

²⁵ Michov brat Jesiáš, z Jesiášových synov Zachariáš.

²⁶ Merariho synovia: Moholi a Musi. Oziauho synovia: Beno.

²⁷ Merariho synovia: Beno, Soam, Zachur a Hebri.

²⁸ Z Moholiho Eleazar, ktorý nemal synov.

²⁹ Z Kisa Kisov syn Jerameel.

³⁰ Musiho synovia: Moholi, Eder a Jerimot. To sú Léviho synovia podľa ich rodov.

³¹ Aj oni žrebovali tak ako ich bratia, Áronovi synovia, pred kráľom Dávidom, Sadokom, Achimelechom, pohlavármi rodín, kňazmi a levitmi pohlavára rodiny tak ako najmladšieho brata.

Žalm 38

---

¹ Dávidov žalm na spomienku.

² Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení a netrestaj ma v svojom hneve,

³ lebo tvoje šípy utkveli vo mne, dopadla na mňa tvoja ruka.

⁴ Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

⁵ Hriechy mi prerástli nad hlavu a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

⁶ Rany mi zapáchajú a hnisajú pre moju nerozumnosť.

⁷ Zohnutý som a veľmi skľúčený, smutne sa vlečiem celý deň.

⁸ Bedrá mi spaľuje horúčka a moje telo je nezdravé.

⁹ Nevládny som a celý dobitý, v kvílení srdca nariekam.

¹⁰ Pane, ty poznáš každú moju túžbu; ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

¹¹ Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne.

¹² Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, aj moji príbuzní sa ma stránia.

¹³ Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.

¹⁴ Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, ako nemý, čo neotvára ústa.

¹⁵ Podobám sa človekovi, čo nepočuje a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

¹⁶ Pane pretože v teba dúfam, ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

¹⁷ A tak hovorím: "Nech sa už neradujú nado mnou; a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa."

¹⁸ Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične.

¹⁹ Preto vyznávam svoju vinu a pre svoj hriech sa trápim.

²⁰ Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

²¹ Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, že som konal dobre.

²² Neopúšťaj ma, Pane; Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

²³ Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pane, moja spása.