2. Samuelova 16

---

¹ Keď Dávid zašiel trocha za kopec, išiel mu naproti Mifibosetov sluha Siba s párom osedlaných oslov, na ktorých bolo dvesto chlebov, sto hrozienkových koláčov, sto fíg a mech vína.

² Kráľ sa opýtal Sibu: "Čo s týmto chceš?" Siba odpovedal: "Osly sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie, chlieb a figy sú jedlo pre služobníkov a víno bude nápoj pre tých, čo ustanú na púšti."

³ Kráľ sa spýtal: "Kde je syn tvojho pána?" Siba odpovedal Dávidovi: "Sedí v Jeruzaleme, lebo hovorí: "Dnes mi Izraelov dom vráti kráľovstvo môjho otca."

⁴ A kráľ povedal Sibovi: "Všetko, čo mal Mifiboset, je tvoje." Siba odpovedal: "Klaniam sa! Našiel som milosť v očiach svojho kráľovského pána."

⁵ Keď kráľ došiel až k Bahurim; práve vychádzal odtiaľ muž z príbuzenstva Šaulovho domu, Gérov syn menom Semei. Kadiaľ išiel, tade preklínal

⁶ a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, hoci mu všetok ľud a všetci hrdinovia išli po pravej i ľavej strane.

⁷ Semei hovoril takto, keď preklínal: "Von, von, krvavý muž, muž beliálov!

⁸ Pán vrátil na teba všetku krv Šaulovho domu, miesto ktorého kraľuješ, a kráľovstvo dal do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz si v nešťastí, lebo si krvavý muž."

⁹ Nato Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: "Čo má tento zdochnutý pes preklínať môjho kráľovského pána?! Prejdem a zrazím mu hlavu!"

¹⁰ Ale Dávid povedal: "Nestarajte sa do toho, synovia Sarvie! Nech preklína! Lebo ak mu Pán povedal: "Preklínaj Dávida!", kto mu povie: "Prečo to robíš?!"

¹¹ Potom povedal Dávid Abisaiovi a všetkým svojim sluhom: "Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život, nuž o čo skôr to môže tento Benjamínec! Nechajte ho preklínať, lebo mu to Pán prikázal!

¹² Azda zhliadne na moju biedu a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie."

¹³ Potom išiel kráľ a jeho sluhovia po ceste, Semei však išiel vedľa neho po úbočí vrchu, neprestajne preklínal, hádzal doň kamene a metal prach.

¹⁴ Kráľ a všetok ľud, ktorý bol s ním, došiel unavený (k Jordánu), a tam sa občerstvil. -

¹⁵ Absolón a všetci izraelskí mužovia došli do Jeruzalema. Aj Achitofel bol s nimi.

¹⁶ Keď prišiel Dávidov priateľ Arachita Chusai k Absolónovi, vravel Chusai Absolónovi: "Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!"

¹⁷ Absolón povedal Chusaimu: "Toto je tvoja láska k priateľovi? Prečo si nešiel so svojím priateľom?"

¹⁸ Chusai povedal Absolónovi:" Nie! Patrím tomu a s tým chcem ostať, koho si vyvolil Pán, tento ľud a všetci Izraeliti.

¹⁹ A po druhé: Komuže ja budem slúžiť? Či nie jeho synovi. Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť tebe."

²⁰ Potom povedal Absolón Achitofelovi: "Predložte svoju radu! Čo máme robiť?"

²¹ Achitofel povedal Absolónovi: "Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal strážiť palác! Keď celý Izrael uvidí, že si sa zošklivil svojmu otcovi, dostanú smelosť všetci, čo sú s tebou."

²² Nato postavili Absolónovi na streche stan a Absolón vošiel pred očami celého Izraela k vedľajším ženám svojho otca.

²³ Achitofelova rada, ktorú v tie dni dával, bola totiž, ako keď sa niekto dopytuje Boha: tak platila Achitofelova rada aj u Dávida, aj u Absolóna.

1. Kroník 21

---

¹ I povstal satan proti Izraelovi a pokúšal Dávida, aby spočítal Izraelitov.

² A Dávid povedal Joabovi a kniežatám ľudu: "Choďte, spočítajte Izraelitov od Bersabe až po Dan a podajte mi správu, chcem vedieť ich počet."

³ Ale Joab povedal: "Nech Pán rozmnoží svoj ľud sto ráz tak, ako ho je. Či sú nie všetci, môj kráľovský pane, tvojimi sluhami? Prečo si môj pán žiada túto vec? Prečo chce byť vinníkom Izraela?"

⁴ Ale kráľ trval na svojom rozkaze Joabovi a Joab sa vydal na cestu. Pochodil po celom Izraeli a prišiel do Jeruzalema.

⁵ A Joab odovzdal výsledok sčítania ľudu Dávidovi. V celom Izraeli bolo milión stotisíc mužov, ktorí tasia meč, Júdovcov však bolo štyristosedemdesiattisíc mužov, ktorí tasia meč.

⁶ Levitov a Benjamíncov nepočítal medzi nich, lebo Joabovi bol Dávidov rozkaz odporný.

⁷ Ani Bohu sa táto vec nepáčila a potrestal Izraelitov.

⁸ Vtedy Dávid hovoril Bohu: "Veľmi som zhrešil, keď som sa dopustil tej veci. Teraz však odpusť hriech svojho sluhu, lebo som konal veľmi nerozumne!"

⁹ Nato Pán oslovil Dávidovho vidca Gada:

¹⁰ "Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Predkladám ti tri veci; vyber si z nich jednu, tú na teba dopustím!"

¹¹ Gad išiel k Dávidovi a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Vyber si:

¹² Buď trojročný hlad, alebo že budeš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi tak, že ťa bude stíhať meč tvojich protivníkov, alebo že bude v krajine tri dni meč Pánov, mor, a Pánov anjel bude ničiť po celom území Izraela. Teraz teda uváž, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal!"

¹³ Dávid povedal Gadovi: "Som vo veľkej úzkosti. No nech padnem do Pánovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je veľké! Ale do ruky človeka nechcem padnúť."

¹⁴ Tak Pán dopustil mor na Izrael, takže z Izraelitov padlo sedemdesiattisíc mužov.

¹⁵ Potom Boh poslal anjela do Jeruzalema, aby ho ničil. Ale keď ničil, Pán zhliadol, zľutoval sa nad nešťastím a povedal anjelovi, ktorý ničil: "Dosť už! Teraz už spusť ruku!" Pánov anjel stál pri humne Jebuzejca Ornana.

¹⁶ Keď Dávid zdvihol zrak, videl Pánovho anjela stáť medzi zemou a nebom s vytaseným mečom v ruke, ktorú mal vystretú nad Jeruzalem. Nato Dávid a starší, poobliekaní do vrecovín, padli na tvár

¹⁷ a Dávid hovoril Bohu: "Nerozkázal som ja spočítať ľud? Ja som teda zhrešil, ja som spáchal zlo! Ale tieto ovečky čože urobili? Pane, môj Bože, zdvihni svoju ruku na hubenie proti mne a proti domu môjho otca, nie však proti svojmu ľudu!"

¹⁸ A Pánov anjel poveril Gada povedať Dávidovi, aby šiel hore a aby na humne Jebuzejca Ornana postavil Pánovi oltár.

¹⁹ Dávid teda šiel hore podľa slova, ktoré mu v Pánovom mene povedal Gad.

²⁰ Keď sa Ornan vrátil, videl anjela a jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa schovali; Ornan práve mlátil pšenicu.

²¹ Dávid išiel k Ornanovi. Keď sa Ornan pozrel a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa Dávidovi tvárou až po zem.

²² Tu Dávid povedal Ornanovi: "Daj mi miesto, kde máš humno, chcem na ňom postaviť Pánovi oltár! Daj mi ho za plnú cenu, potom sa rana vzdiali od ľudu!"

²³ Ornan povedal Dávidovi: "Vezmi si ho! A nech môj kráľovský pán urobí, čo uzná za dobré. Pozri, hovädá dám na celopal, mláťačku na drevo a pšenicu na nekrvavú obetu; to všetko dávam."

²⁴ Ale kráľ Dávid povedal Ornanovi: "Nie, chcem to od teba kúpiť za plnú cenu. Nevezmem predsa pre Pána to, čo je tvoje, a neobetujem celopal zadarmo!"

²⁵ A tak dal Dávid Ornanovi za to miesto zlato o váhe šesťsto šeklov.

²⁶ Potom tam Dávid postavil Pánovi oltár, obetoval celopaly a pokojné obety a vzýval Pána, ktorý odpovedal ohňom z neba, (ktorý zoslal) na oltár zápalných obetí.

²⁷ Nato dal Pán anjelovi rozkaz a on dal svoj meč naspäť do pošvy.

²⁸ V tom čase, keď Dávid videl, že ho Pán vypočul na humne Jebuzejca Ornana, prinášal tam obety.

²⁹ Pánov príbytok, ktorý dal postaviť Mojžiš na pustatine, a oltár zápalných obetí bol v tom čase na výšine v Gabaone.

³⁰ Ale Dávid nemohol ísť k nemu, aby tam uprosoval Boha, lebo ho napĺňal hrôzou meč Pánovho anjela.

Žalm 15

---

¹ Dávidov žalm. Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?

² Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, čo z úprimného srdca pravdu hovorí,

³ čo nepodvádza svojím jazykom, nekrivdí svojmu blížnemu, ani ho nepotupuje.

⁴ Čo ničomníka nemá za nič, ale ctí si ľudí bohabojných. Čo nemení prísahu, aj keď mu vyjde na škodu.

⁵ Čo nepožičiava peniaze na úrok a proti nevinnému sa nedá podplácať. Kto si tak počína, ten sa nikdy neskláti.