2. Samuelova 15

---

¹ Po tomto si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním.

² Absolón vstával včasráno a postavil sa vedľa cesty do brány. Každého, kto mal nejaký spor a prichádzal ku kráľovi po rozhodnutie, zavolal Absolón k sebe a vravel: "Z ktorého si mesta?" On odpovedal: "Tvoj sluha je z toho a toho izraelského kmeňa."

³ Nato mu Absolón povedal: "Pozri tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale od kráľa tu niet nikoho, kto by ťa vypočul."

⁴ A Absolón hovoril: "Keby som bol ja ustanovený za sudcu v krajine, prišiel by ku mne každý, kto má spor a pravotu, a ja by som mu zjednal právo."

⁵ A keď sa niekto približoval a chcel sa mu pokloniť, vystrel ruku, chytil ho a pobozkal.

⁶ Podobne sa Absolón správal ku všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali ku kráľovi po rozhodnutie. Tak Absolón ukradol srdce izraelských mužov.

⁷ Po uplynutí štyridsiatich rokov povedal Absolón kráľovi: "Pôjdem a splním v Hebrone sľub, ktorý som urobil Pánovi.

⁸ Lebo keď býval tvoj sluha v Gesure v Aramejsku, urobil takýto sľub: Ak mi Pán popraje vrátiť sa do Jeruzalema, preukážem Pánovi úctu."

⁹ Kráľ mu odpovedal: "Choď v pokoji!" On vstal a išiel do Hebronu.

¹⁰ Potom Absolón poslal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: "Keď počujete zvuk trúby, vyhláste: Absolón je kráľom v Hebrone!"

¹¹ Z Jeruzalema išlo s Absolónom dvesto mužov, ktorí boli povolaní a išli dobromyseľne, nevedeli o ničom.

¹² Absolón dal zavolať aj Dávidovho poradcu, gilonského Achitofela, z jeho mesta, z Gila, keď prinášal obety. Tak sprisahanie silnelo a ľud išiel v čoraz väčšom počte s Absolónom. -

¹³ Tu prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: "Srdce Izraelitov sa pridalo k Absolónovi."

¹⁴ Vtedy povedal Dávid všetkým svojim sluhom ktorí boli s ním v Jeruzaleme: "Poďte, ujdeme, lebo pred Absolónom niet pre nás záchrany. Poďte rýchlo, lebo sa bude ponáhľať, dochytí nás, privalí na nás nešťastie a mesto porazí ostrím meča."

¹⁵ Kráľovi sluhovia povedali kráľovi: "Všetko, ako si praješ, náš kráľovský pán! Sme tvoji sluhovia!"

¹⁶ Kráľ odišiel a za ním celý jeho dom. Desať svojich vedľajších žien kráľ zanechal strážiť dom.

¹⁷ Kráľ odišiel a všetok ľud za ním. Pri poslednom dome zastali.

¹⁸ Všetko jeho mužstvo prešlo popri ňom; všetci Kereťania, všetci Feleťania a všetci Gétejci, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gétu, prešli popred kráľa.

¹⁹ Vtedy hovoril kráľ Gétejcovi Etaimu: "Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa, ostaň s kráľom! Veď si cudzinec a ubehlík zo svojho domova!

²⁰ Včera si prišiel a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem (ta), kam pôjdem; vráť sa a vezmi naspäť so sebou aj svojich bratov! Milosrdenstvo a spravodlivosť!"

²¹ Ale Etai sa ozval a povedal kráľovi: "Ako žije Pán a ako žije môj kráľovský pán, na tom mieste, kde bude môj kráľovský pán - či na život a či na smrť -, tam bude aj tvoj sluha."

²² A Dávid povedal Etaimu: "Choď prejdi!" Gétejec Etai teda prešiel, aj celé jeho mužstvo a celá rodina, ktorá bola s ním.

²³ Celá krajina hlasito plakala, kým všetok ľud prechádzal. Kráľ stál pri potoku Kedron a všetok ľud prešiel popri ňom smerom na rovinu.

²⁴ Bol tu aj Sadok a s ním všetci leviti, ktorí niesli Božiu archu zmluvy. Božiu archu položili a Abiatar priniesol obetu, kým nevyšiel všetok ľud z mesta.

²⁵ Vtedy kráľ povedal Sadokovi: "Zanes Božiu archu späť do mesta! Ak som našiel milosť v Pánových očiach, privedie ma späť a dá mi uvidieť ju aj svoj príbytok.

²⁶ Ale ak povie: "Nepáčiš sa mi," tu som, nech urobí, ako sa páči jemu!"

²⁷ Potom kráľ povedal kňazovi Sadokovi: "Videc, ty sa vráť v pokoji do mesta! Tvoj syn Achimás a Abiatarov syn Jonatán, vaši dvaja synovia nech sú s vami!

²⁸ Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na rovine, kým nepríde od vás odkaz, ktorý mi podá správu.

²⁹ Sadok a Abiatar potom zaniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a ostali tam.

³⁰ Dávid však vystupoval na Olivovú horu a stále plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý. A z ľudu všetci, ktorí boli s ním, mali zahalenú hlavu, kráčali nahor a stále plakali.

³¹ Keď Dávidovi zvestovali: "Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom, Dávid povedal: "Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!"

³² Keď Dávid došiel na hrebeň, kde sa klaniavali Bohu, hľa, išiel mu v ústrety Arachita Chusai s roztrhnutým odevom a so zemou na hlave.

³³ Dávid mu povedal: "Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu!

³⁴ Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: "Som tvoj sluha, kráľu; bol som sluhom tvojho otca, ale odteraz som tvojím sluhom," tak mi môžeš zmariť Achitofelovu radu.

³⁵ Veď tam budú s tebou kňazi Sadok a Abiatar. Všetko, čo počuješ v kráľovom dome, oznámiš kňazom Sadokovi a Abiatarovi.

³⁶ S nimi sú tam ich dvaja synovia, Sadokov Achimás a Abiatarov Jonatán. Po nich mi odkážte všetko, čo počujete!"

³⁷ Takto prišiel Dávidov priateľ Chusai do mesta, keď Absolón vtiahol do Jeruzalema.

1. Kroník 19 – 20

---

¹ Potom zomrel kráľ Amončanov Naás a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn.

² Dávid si povedal: "Preukážem Naásovmu synovi Hanonovi milosrdenstvo, lebo jeho otec preukázal milosrdenstvo mne." Dávid teda poslal poslov, aby mu vyslovili sústrasť v žiali za jeho otcom. Dávidovi sluhovia prišli do krajiny Amončanov vysloviť Hanonovi sústrasť,

³ ale amonské kniežatá vraveli Hanonovi: "Nazdávaš sa, že si Dávid chce uctiť tvojho otca, keď ti poslal tešiteľov? A neprišli Dávidovi sluhovia k tebe preto, aby preskúmali, rozvrátili a prezvedeli krajinu?"

⁴ Nato Hanon chytil Dávidových sluhov, oholil ich, šaty im do polovice, až po rozkrok odstrihol a poslal ich preč.

⁵ Oni odišli. Dávid však dostal o týchto mužoch správu a poslal im naproti, lebo mužovia boli veľmi potupení. Kráľ im odkázal: "Ostaňte v Jerichu, kým vám nenarastie brada, potom sa vrátite.

⁶ Keď Amončania videli, že sa Dávidovi zošklivili, poslal Hanon a Amončania tisíc hrivien striebra, aby si z Mezopotámie, z aramejskej Maáchy a zo Soby najali vozy a jazdcov.

⁷ Najali si tridsaťdvatisíc vozov a kráľa Maáchy s jeho ľudom. Oni prišli a utáborili sa pred Medabou. Aj Amončania sa zhromaždili zo svojich miest a došli do boja.

⁸ Keď sa to Dávid dopočul, poslal Joaba a celé vojsko bojovníkov.

⁹ Vtedy Amončania vyrazili a usporiadali sa do boja pri vchode mesta. Králi, ktorí prišli, boli osobitne na poli.

¹⁰ Keď Joab videl, že boj je obrátený proti nemu aj spredu, aj odzadu, vybral si z Izraelitov najvyberanejších a postavil ich proti Aramejčanom.

¹¹ Ostatok vojska odovzdal do ruky svojho brata Abisaja a postavili sa proti Amončanom.

¹² A povedal: "Ak budú Aramejčania mocnejší ako ja, prídeš mi na pomoc; a ak budú Amončania mocnejší ako ty, vypomôžem ti ja.

¹³ Buď udatný! Veď bojujeme za svoj ľud a za mesto svojho Boha! Pán však urobí, čo sa jemu páči."

¹⁴ Keď sa Joab a mužstvo, ktoré bolo s ním, pustilo do boja proti Aramejčanom, utiekli pred ním.

¹⁵ Amončania videli, že Aramejčania utiekli, preto ušli aj oni pred jeho bratom Abisajom a vtiahli do mesta. Joab potom išiel do Jeruzalema.

¹⁶ Keď Aramejčania videli, že ich Izraeliti porazili, poslali poslov a dali nastúpiť Aramejčanom, ktorí boli za riekou, pod vedením veliteľa Adarezerovho vojska Sofacha.

¹⁷ Keď to oznámili Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prešiel cez Jordán, prišiel k nim, zriadil proti Aramejčanom šík a pustil sa s ním do boja.

¹⁸ A Aramejčania utiekli pred Izraelitmi. Dávid zničil Aramejčanom sedemtisíc vozov a štyridsaťtisíc pešiakov a zabil aj veliteľa vojska Sofacha.

¹⁹ Adarezerovi poddaní videli, že ich Izraeliti porazili, preto uzavreli s Dávidom mier a boli mu poddaní. A Aramejsko už viac nechcelo ísť Amončanom na pomoc.

¹ Po roku, v tom čase, keď králi vychádzajú do boja, vyviedol Joab vojenskú moc a spustošil krajinu Amončanov. Potom prišiel k Rábe a obliehal ju. Dávid však ostal v Jeruzaleme. Joab porazil a zboril Rábu.

² Dávid vzal korunu ich kráľa z jeho hlavy a zistil, že váži hrivnu zlata. Bol na nej drahokam, ktorý sa dostal na Dávidovu hlavu. Z mesta odniesli množstvo koristi.

³ A ľud, ktorý v ňom bol, vyviedol a roztrhal pílami a železnými sekerami. Podobne naložil Dávid so všetkými mestami Amončanov. Potom sa Dávid a celé vojsko vrátilo do Jeruzalema.

⁴ Po tomto sa strhla zase vojna s Filištíncami pri Gazeri. Tam porazil Chusaťan Sobochai Safaiho z Rafovho rodu a pokoril ho.

⁵ Opäť vypukla vojna s Filištíncami. Vtedy Járiho syn Elchanan zabil brata Géťana Goliáša Lachmiho; drevo na jeho kopiji bolo ako návoj.

⁶ A zasa došlo k vojne v Géte. Tam bol ohromný muž, ktorý mal po šesť, spolu dvadsaťštyri prstov; aj on bol z Rafovho potomstva.

⁷ Keď sa rúhal Izraelitom, zabil ho Jonatán, syn Dávidovho brata Samau.

⁸ Títo boli z potomstva Rafu v Géte. Padli rukou Dávida a rukou jeho sluhov.

Žalm 3

---

¹ Dávidov žalm. Keď utekal pred synom Absolónom.

² Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! Mnohí povstávajú proti mne.

³ Mnohí o mne hovoria: "Boh mu nepomáha."

⁴ Ale ty, Pane, si môj ochranca, moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.

⁵ Hlasne som volal k Pánovi a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.

⁶ A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

⁷ Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.

⁸ Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári a hriešnikom si zuby vylámal.

⁹ Pane, ty si naša spása. Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.