2. Samuelova 14

---

¹ Joab, syn Sarvie, sa dozvedel, že kráľovo srdce sa kloní k Absolónovi.

² Preto Joab poslal do Tekuy, dal odtiaľ priviesť múdru ženu a povedal jej: "Predstieraj smútok, obleč sa do smútočných šiat a nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už dlhý čas smúti za mŕtvym!

³ Potom pôjdeš ku kráľovi a budeš mu takto hovoriť " A Joab jej vložil do úst slová.

⁴ Žena z Tekuy išla ku kráľovi, vrhla sa tvárou na zem, klaňala sa a povedala: "Pomôž, kráľu!"

⁵ Kráľ sa jej spýtal: "Čo ti je?" Odpovedala: "Ach, som vdova, muž mi zomrel.

⁶ Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí dvaja sa povadili na poli a keďže nebolo nikoho, kto by bol medzi nimi zakročil, zrazil jeden toho druhého a usmrtil ho.

⁷ A hľa, povstal celý rod proti tvojej služobnici. Hovoria: "Vydaj toho, čo si zabil brata, nech ho zabijeme za život jeho brata, ktorého zabil, a vyhladíme aj dediča!" Chcú vyhasiť uhlík, ktorý mi ostal, aby po mojom mužovi neostalo meno ani potomstvo na zemi."

⁸ Nato kráľ povedal žene: "Choď domov, ja vydám rozkaz v tvoj prospech."

⁹ Ale žena z Tekuy povedala kráľovi: "Môj kráľovský pane, na mne bude vina a na dome môjho otca, kráľ však a jeho dom je nevinný."

¹⁰ Kráľ povedal: "Ak ti, niekto niečo povie, doveď ho ku mne a viac sa ťa nedotkne!"

¹¹ Odpovedala: "Nech si kráľ spomenie na Pána, svojho Boha, aby pomstiteľov krvi, ktorí chcú zabíjať, nebolo priveľa a aby nezabili môjho syna!" Odpovedal: "Ako žije Pán, tvojmu synovi nepadne ani vlások na zem!"

¹² Vtedy žena vravela: "Môže tvoja služobnica povedať svojmu pánovi slovo?" Odpovedal: "Vrav!"

¹³ Žena povedala: "Prečo si myslíš niečo podobné proti ľudu Božiemu? A keď kráľ vypovedal to slovo, je to priam hriech, lebo kráľ nedovoľuje, aby sa vrátil jeho vyhnanec!

¹⁴ Lebo isto zomrieme a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ale Boh neberie život a myslí na to, aby vyhnanca neodohnal od seba.

¹⁵ Nuž teraz som prišla, aby som toto povedala svojmu kráľovskému pánovi. Lebo ľudia ma nastrašili. Preto si tvoja služobnica myslela: Budem hovoriť s kráľom, azda kráľ vypočuje reč svojej slúžky.

¹⁶ Lebo kráľ vyslyší a vyslobodí svoju slúžku z ruky človeka, ktorý chce z Božieho dedičstva vyhubiť naraz mňa i môjho syna.

¹⁷ Tvoja služobnica si povedala: Nech mi slovo kráľa, môjho pána, slúži na uspokojenie. Veď je môj kráľovský pán ako Boží anjel, počúva dobré i zlé. A Pán, tvoj Boh, nech je s tebou!"

¹⁸ Vtedy kráľ povedal žene: "Nezataj predo mnou nič, čo sa ťa spýtam!" Žena odpovedala: "Nech hovorí môj kráľovský pán!"

¹⁹ A kráľ povedal: "Nie je s tebou v tomto celom Joabova ruka?" Žena vravela: "Ako žiješ, môj kráľovský pane, nik nemôže uhnúť ani napravo, ani naľavo od ničoho, čo vravel môj kráľovský pán. Lebo tvoj sluha Joab ma poveril a on dal do úst tvojej slúžky všetky tieto slová.

²⁰ Tvoj sluha Joab to urobil, aby dal veci iný výzor. Ale môj pán je taký múdry, ako je múdry Boží anjel, a vie všetko, čo je na zemi."

²¹ Potom kráľ hovoril Joabovi: "Hľa, splním túto vec! Nuž choď a doveď naspäť chlapca Absolóna!"

²² Joab padol tvárou na zem, holdoval a žehnal kráľovi. A Joab povedal: "Dnes poznal tvoj sluha, že som našiel milosť v tvojich očiach, môj kráľovský pane, pretože kráľ splnil túto prosbu svojho sluhu."

²³ Potom Joab vstal, išiel do Gesuru a priviedol Absolóna do Jeruzalema.

²⁴ Vtedy kráľ povedal: "Nech sa vráti do svojho domu, ale moju tvár neuvidí!" Absolón sa teda vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel.

²⁵ V celom Izraeli však nebolo takého krásneho muža, ako bol Absolón. Veľmi ho vychvaľovali. Od chodidla nohy až po temä nebolo na ňom chyby.

²⁶ A keď sa ostrihal - strihal sa na konci každého roku, musel sa strihať, lebo mu boli ťažké vlasy -, vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šeklov podľa kráľovskej váhy.

²⁷ Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, volala sa Tamar. Bola to žena pekného vzhľadu.

²⁸ Absolón býval v Jeruzaleme dva roky a kráľovu tvár nevidel.

²⁹ Preto Absolón poslal po Joaba, chcel ho poslať ku kráľovi, ale nechcel k nemu prísť. Poslal poň aj druhý raz, a nechcel prísť.

³⁰ Vtedy povedal sluhom: "Pozrite Joabov ostredok pri mojom! Má tam jačmeň, choďte, podpáľte ho!" A Absolónovi sluhovia roľu podpálili. (Joabovi sluhovia prišli s roztrhnutým rúchom a vraveli: "Absolónovi sluhovia podpálili ostredok.")

³¹ Nato sa Joab vybral a išiel k Absolónovi do domu a spýtal sa ho: "Prečo podpálili tvoji sluhovia môj ostredok?"

³² Absolón odpovedal Joabovi: "Hľa, poslal som po teba s odkazom: Príď sem, chcem ťa poslať ku kráľovi s odkazom: Načo som prišiel z Gesuru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam! - Ale teraz chcem vidieť kráľovu tvár a ak je na mne vina, nech ma zabije!"

³³ Joab išiel ku kráľovi a oznámil mu to. On zavolal Absolóna, ktorý prišiel ku kráľovi a uklonil sa pred kráľom až po zem. A kráľ Absolóna pobozkal.

1. Kroník 18

---

¹ Potom Dávid porazil Filištíncov, podrobil si ich a vzal Filištíncom z ruky Gét a k nemu patriace osady.

² Porazil Moabčanov a Moabčania sa stali Dávidovými poddanými, platili poplatky.

³ Dávid odrazil až k Ematu kráľa Soby Adarezera, keď išiel rozšíriť svoju moc na rieke Eufrat.

⁴ Dávid mu zajal tisíc vozov, sedemtisíc jazdcov a dvadsaťtisíc mužov pechoty. Dávid ochromil všetky záprahy a nechal z nich iba sto záprahov.

⁵ Keď Aramejčania prišli z Damasku, na pomoc Adarezerovi, kráľovi Soby, Dávid Aramejčanov porazil, dvadsaťdvatisíc mužov.

⁶ Nato Dávid ustanovil v damascénskom Aramejsku (dozorcov) a Aramejčania sa stali Dávidovými poddanými a platili poplatky. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

⁷ Dávid vzal zlaté štíty, ktoré mali Adarezerovi sluhovia, a zaniesol ich do Jeruzalema.

⁸ Z Adarezerových miest Tebatu a Chunu vzal Dávid veľmi veľa kovu. Z neho Šalamún urobil kovové more, stĺpy a kovové náradie.

⁹ Keď sa kráľ Ematu Tou dopočul, že Dávid porazil celú armádu kráľa Soby Adarezera,

¹⁰ poslal svojho syna Adorama ku kráľovi Dávidovi pozdraviť ho a blahoželať mu, že bojoval proti Adarezerovi a že ho premohol. Lebo Adarezer bol nepriateľ Touho.

¹¹ Všetky zlaté, strieborné a kovové veci zasvätil kráľ Dávid Pánovi spolu so striebrom a zlatom, ktoré doniesol od všetkých národov, od Edomčanov, od Moabčanov, od Amončanov, od Filištíncov a od Amalekitov.

¹² Abisai, syn Sarvie, porazil Edomčanov v Soľnom údolí, osemnásťtisíc mužov.

¹³ V Edomsku ustanovil dozorcov a celé Edomsko sa stalo Dávidovi poddaným. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

¹⁴ Dávid kraľoval nad celým Izraelom a vysluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu.

¹⁵ Joab, syn Sarvie, bol veliteľom vojska, Ahiludov syn Jozafát bol kancelárom.

¹⁶ Achitobov syn Sadok a Abiatarov syn Achimelech boli kňazmi, Susa bol pisárom.

¹⁷ Jojadov syn Banaiáš bol veliteľom Kereťanov a Feleťanov a Dávidovi synovia boli kráľovi prví poruke.

Žalm 14

---

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Blázon si v srdci hovorí: "Boha niet." Skazení sú a ohavnosti páchajú. Nikto z nich nerobí dobre.

² Pán pozerá z neba na synov ľudských a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

³ Všetci poblúdili, všetci sa skazili; nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

⁴ Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? Nevzývajú Pána;

⁵ ale ešte stŕpnu od strachu, lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých.

⁶ Vy chcete zmariť plány bedára, lež Pán je jeho útočišťom.

⁷ Kiež príde Izraelu spása zo Siona! Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia, Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.