2. Samuelova 13

---

¹ Potam sa stalo toto: Dávidov syn Absolón mal krásnu sestru menom Tamar a zamiloval sa do nej Dávidov syn Amnon.

² Amnon sa trápil, až ochorel pre svoju sestru Tamar. Bola pannou, preto sa Amnonovi zdalo nemožným niečo jej urobiť.

³ Amnon mal priateľa Jonadaba, syna Dávidovho brata Semu. A Jonadab bol veľmi chytrý človek.

⁴ I spýtal sa ho: "Prečo si ty, kráľov syn, deň čo deň biednejší? Nepovieš mi to?" Amnon mu odpovedal: "Milujem Tamar, sestru svojho brata Absolóna."

⁵ Jonadab mu vravel: "Ľahni si do postele, akoby si bol chorý, a keď ťa príde pozrieť tvoj otec, povedz mu: Nech príde, prosím moja sestra Tamar a nech mi dá niečo jesť! Nech pripraví pokrm pred mojimi očami, aby som to videl a aby som prijal pokrm z jej ruky!"

⁶ Amnon si teda ľahol a predstieral chorobu. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, povedal Amnon kráľovi: "Nech príde, prosím, moja sestra Tamar a nech mi pred mojimi očami pripraví dva koláče, z jej ruky chcem jesť."

⁷ A Dávid poslal do domu po Tamar s odkazom: "Choď do domu svojho brata Amnona a priprav mu pokrm!"

⁸ Tamar išla do domu svojho brata Amnona, ktorý ležal. Vzala cesto, zamiesila, pred jeho očami narobila koláčov a koláče upiekla.

⁹ Potom vzala pekáč a vysypala pred neho. Ale on sa zdráhal jesť. Amnon vravel: "Pošlite odo mňa všetkých preč!" Keď všetci od neho odišli,

¹⁰ povedal Amnon Tamar: "Dones mi jedlo do izbičky, chcem jesť z tvojej ruky! Tamar vzala koláče, ktoré pripravila, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnonovi do izbičky.

¹¹ Keď mu však podávala jesť, chytil ju a vravel jej: "Poď, sestra moja, ľahni si ku mne!"

¹² Ale ona mu povedala: "Nie, brat môj, nezneucti ma! Veď sa v Izraeli takéto nesmie robiť! Nedopusť sa tej nehanebnosti!

¹³ Kdeže ja potom pôjdem so svojou hanbou? A ty budeš v Izraeli ako nejaký nehanebník. Ale hovor s kráľom, on ma neodoprie tebe."

¹⁴ Lenže nechcel ani počúvať na jej hlas a keďže bol mocnejší než ona, znásilnil ju a ležal s ňou.

¹⁵ Potom k nej Amnon pocítil veľký odpor. Odpor, ktorý k nej pociťoval, bol väčší ako láska, ktorou ju miloval. Preto jej Amnon rozkázal: "Zober sa a choď!"

¹⁶ Odpovedala mu: "Táto krivda, že ma posielaš preč, je, väčšia ako tá druhá, ktorú si mi urobil." Ale nechcel ju počúvať.

¹⁷ I zavolal na mládenca, ktorý ho obsluhoval, a povedal mu: "Vyžeň túto odo mňa von na ulicu a zapri za ňou dvere!"

¹⁸ Mala na sebe dlhú tuniku, lebo kráľovské dcéry sa oddávna, kým boli panny, takto obliekali. Jeho sluha ju vyhnal na ulicu a zaprel za ňou dvere.

¹⁹ Tamar si dala na hlavu popol, dlhú tuniku, ktorú mala na sebe, roztrhla, ruky si položila na hlavu, išla a nepretržite volala.

²⁰ Vtom ju oslovil jej brat Absolón: "Bol azda s tebou tvoj brat Amnon? Tak buď teraz ticho, sestra. Je to tvoj brat, neber si túto vec k srdcu!" Tamar potom ostala opustená v dome svojho brata Absolóna.

²¹ Keď sa kráľ Dávid o tom všetkom dopočul, veľmi sa rozhneval. (Ale nechcel zarmútiť dušu svojho syna Amnona, mal ho rád lebo bol jeho prvorodený.)

²² Absolón sa však nezhováral s Amnonom ani po zlom, ani po dobrom, lebo Absolón nenávidel Amnona za to, že potupil jeho sestru Tamar. -

²³ Po dvoch rokoch sa stalo, že boli strihačky u Absolóna v Bálhasore, ktorý je pri Efraime. Absolón pozval všetkých kráľových synov.

²⁴ Absolón išiel ku kráľovi a povedal: "Hľa, u tvojho sluhu sú strihačky; nech príde, prosím, so svojím sluhom kráľ a jeho sluhovia."

²⁵ Kráľ odpovedal Absolónovi: "Nie, synu, nepôjdeme všetci, aby sme ti neboli na ťarchu." On naliehal naň, ale nechcel ísť a požehnal ho.

²⁶ Absolón odpovedal: "Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnon!" Kráľ sa ho opýtal: "Prečo má ísť s tebou?"

²⁷ Ale Absolón naň naliehal, takže s ním pustil Amnona a všetkých kráľových synov. (Absolón pripravil kráľovskú hostinu.)

²⁸ A Absolón rozkázal svojim sluhom: "Dávajte pozor! Keď bude Amnonovo srdce veselé od vína a ja vám poviem: Zrazte Amnona - vtedy ho zabijete. Nebojte sa! Či som vám to nerozkázal ja? Buďte pevní a buďte udatnými mužmi!"

²⁹ Absolónovi sluhovia urobili s Amnonom, ako im rozkázal Absolón. Nato všetci kráľovi synovia vyskočili, každý vysadol na svoju mulicu a ušli.

³⁰ Kým ešte boli na ceste, došiel Dávidovi chýr: "Absolón pobil všetkých kráľových synov, neostal z nich ani jeden."

³¹ Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho, ležal na zemi a všetci jeho sluhovia stáli s roztrhnutým rúchom.

³² Vtom sa ozval Jonadab, syn Dávidovho brata Semu, a povedal: "Nech nehovorí môj pán, že pobili všetkých mladíkov, kráľových synov. Zomrel iba sám Amnon, lebo (jeho) osud bol na Absolónovej tvári odo dňa, čo potupil jeho sestru Tamar.

³³ Nuž nech si to môj kráľovský pán neberie k srdcu a nech nevraví: Všetci kráľovi synovia sú mŕtvi; mŕtvy je len Amnon."

³⁴ Absolón však ušiel. Vtedy mládenec, ktorý držal stráž, zdvihol oči a hľa, veľký zástup išiel neobyčajnou cestou popri vrchu.

³⁵ Nato Jonadab hovoril kráľovi: "To idú kráľovi synovia! Stalo sa tak, ako hovoril tvoj sluha."

³⁶ Keď dohovoril, došli kráľovi synovia, pozdvihli hlas a plakali. Aj kráľ a všetci jeho sluhovia plakali veľmi veľkým plačom.

³⁷ Absolón utiekol a išiel k Amiudovmu synovi Tolmajovi, kráľovi Gesuru. (A Dávid) smútil za svojím synom celý čas.

³⁸ Absolón teda utiekol. Išiel do Gesuru a bol tam tri roky.

³⁹ Kráľ Dávid však prestal prenasledovať Absolóna, lebo sa zmieril s Amnonovou smrťou.

1. Kroník 17

---

¹ Keď sa Dávid usadil vo svojom dome, povedal Dávid prorokovi Nátanovi: "Pozri, ja bývam v cédrovom dome, a Pánova archa zmluvy je pod kožami."

² Nátan povedal Dávidovi: "Urob všetko, čo zamýšľaš, lebo Pán je s tebou!"

³ Ale v tú noc Pán oslovil Nátana:

⁴ "Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Nie ty mi postavíš dom, v ktorom mám bývať!

⁵ Veď som nebýval v dome odo dňa, čo som Izraelitov vyviedol, až po dnešný deň, ale chodil som zo stanu do stanu a z príbytku do príbytku.

⁶ Vari som za celý čas, čo som putoval so všetkými synmi Izraela, slovíčkom povedal niektorému sudcovi, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo mi nepostavíte cédrový dom?

⁷ Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom.

⁸ Bol som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som spred teba všetkých nepriateľov a urobil som ti meno, aké majú tí najväčší na zemi.

⁹ Chcem svojmu ľudu, Izraelu, určiť miesto a zasadiť ho tam. Tam bude bývať a už sa nebude triasť, ani zlosynovia ho už nebudú ničiť ako prv,

¹⁰ aj odo dní, čo som ustanovil sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov. A oznamujem ti, že Pán postaví dom tebe.

¹¹ Až sa tvoje dni doplnia a pôjdeš k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude z tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo.

¹² On mi postaví dom a ja upevním jeho kráľovstvo naveky.

¹³ Ja mu budem otcom a on mi bude synom a neodnímem mu svoju milosť, ako som ju odňal tomu, ktorý bol pred tebou.

¹⁴ Ustanovím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve naveky a jeho trón bude pevný naveky."

¹⁵ A Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohoto videnia.

¹⁶ Nato kráľ Dávid šiel, posadil sa pred Pána a hovoril: "Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem?

¹⁷ Ale to bolo, Bože, v tvojich očiach málo, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti a zhliadol si na mňa ako na človeka, ktorého povyšuješ, Pane, Bože.

¹⁸ Čím by mohol Dávid ešte prispieť k tvojej sláve? Veď ty poznáš svojho sluhu!

¹⁹ Pane, kvôli svojmu sluhovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec; chcel si zjaviť všetky veľké veci.

²⁰ Pane, tebe podobného niet a podľa toho, čo sme na vlastné uši počuli, okrem teba niet Boha.

²¹ A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud, Izrael, ku ktorému prišiel Boh vykúpiť si ho za ľud; chcel si si urobiť veľké a obávané meno a chcel si vyhnať národy spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta.

²² Svoj ľud, Izrael, si urobil svojím ľudom naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom.

²³ A teraz, Pane, nech sa naveky splní slovo, ktoré si hovoril o svojom sluhovi a jeho dome, a urob tak, ako si hovoril!

²⁴ Nech tvoje meno trvá a preslávi sa naveky! A budú hovoriť: Pán zástupov, Boh Izraela, je Bohom nad Izraelom. A dom tvojho sluhu Dávida bude pred tebou trvalý.

²⁵ Lebo ty, môj Bože, dal si svojmu sluhovi zjavenie, že mu vybuduješ dom. Preto tvoj sluha našiel odvahu modliť sa pred tebou.

²⁶ A teraz, Pane, ty si Boh, ty si sľúbil svojmu sluhovi toto dobrodenie.

²⁷ A teraz si začal žehnať dom svojho sluhu, aby večne trval pred tebou. Keď ho ty, Pane, požehnáš, bude požehnaný naveky."

Žalm 35

---

¹ Dávidov žalm. Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, napadni tých, čo mňa napádajú.

² Vezmi zbroj a štít a vstaň mi na pomoc.

³ Zažeň sa kopijou a sekerou proti tým, čo ma prenasledujú. Povedz mojej duši: "Ja som tvoja spása."

⁴ Nech sa hanbia a červenajú tí, čo mi číhajú na život; nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle.

⁵ Nech sú ako prach pred vetrom a nech ich ženie Pánov anjel;

⁶ nech je ich cesta tmavá a klzká a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

⁷ Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, bez dôvodu mi vykopali jamu.

⁸ Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, nech sám padne do tej istej pohromy.

⁹ Lež moja duša bude plesať v Pánovi a bude sa tešiť z jeho pomoci.

¹⁰ Všetko vo mne bude hovoriť: "Pane, kto sa ti vyrovná? Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho chudáka a bedára pred lúpežníkmi."

¹¹ Vystúpili kriví svedkovia a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

¹² Za dobré sa mi odplácali zlým; som celkom opustený.

¹³ Keď oni boli chorí, ja som nosil rúcho kajúcne. Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil.

¹⁴ Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

¹⁵ Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

¹⁶ Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi a zubami škrípali proti mne.

¹⁷ Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj.

¹⁸ Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení a chváliť uprostred zástupov.

¹⁹ Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

²⁰ Lebo nehovoria, čo je na pokoj, ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.

²¹ Naširoko rozďavujú ústa proti mne, hovoria: "Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme."

²² Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

²³ Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

²⁴ Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, nech sa netešia nado mnou.

²⁵ Nech si v srdci nehovoria: "Dobre, ako sme si želali." A nech nehovoria: "Zhltli sme ho."

²⁶ Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo sa tešia z môjho nešťastia, nech hanba a potupa zaodeje tých, čo sa povyšujú nado mňa.

²⁷ Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, a nech stále hovoria: "Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom."

²⁸ Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti a bude ťa oslavovať deň čo deň.