Biblia za rok - 13. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 13. deň: Genezis 25 – 26, Jób 15 – 16, Príslovia 2,20 – 22
Genezis 25 – 26
1 Abrahám si však opäť vzal ženu, volala sa Ketura
2 a porodila mu Zamrama, Jeksana, Madana, Madiána, Jesboka a Sueho.
3 Jeksanovi sa narodil Saba a Dadan. Dadanovi synovia boli Asýrania, Latusovia a Loómčania.
4 Madiánovi synovia boli Efa, Ofer, Henoch, Abida a Eldaa. Títo všetci sú Keturini synovia.
5 Ale Abrahám dal všetok svoj majetok Izákovi.
6 Synom vedľajšej ženy, ktorú Abrahám mal, dal Abrahám len dary a ešte za svojho života ich poslal preč od Izáka smerom na východ, do východnej krajiny.
7 Dní Abrahámovho života bolo stosedemdesiatpäť rokov.
8 I pominul sa Abrahám a zomrel v peknom veku, starý a uspokojený životom, a pripojil sa k svojmu ľudu.
9 Jeho synovia Izák a Izmael ho pochovali v jaskyni v Makpele na pozemku Seorovho syna, Hetejca Efrona, východne od Mamre,
10 na pozemku, ktorý Abrahám kúpil od Hetejcov. Tam boli pochovaní Abrahám i jeho žena Sára.
11 Po Abrahámovej smrti Boh požehnával jeho syna Izáka a Izák býval pri studni Lachaj roi.
12 Toto je potomstvo Abrahámovho syna Izmaela, ktorého Abrahámovi porodila Sárina slúžka, Egypťanka Agar.
13 A toto sú mená Izmaelových synov podľa mien a podľa rodov: Izmaelov prvorodený bol Nabajot, potom Kedar, Adbél, Mabsan,
14 Masma, Duma, Masa,
15 Hadar, Tema, Jetur, Nafis a Kedma.
16 Toto sú Izmaelovi synovia a to sú ich mená podľa ich osád a táborov. Dvanásť kniežat podľa ich kmeňov.
17 A toto sú dni Izmaelovho života: stotridsaťsedem rokov. Potom sa pominul a zomrel a pripojili sa k svojmu ľudu.
18 Bývali však od Hevily až po Sur, ktoré leží východne od Egypta smerom k Asýrii. I osadili sa blízko všetkých svojich bratov.
19 A toto je rodokmeň Izáka: Abrahámovi sa narodil Izák.
20 Izák mal štyridsať rokov, keď si vzal za ženu Rebeku, dcéru Aramejčana Batuela z Mezopotámie, sestru Aramejčana Labana.
21 Izák prosil za svoju ženu Pána, lebo bola neplodná, a Pán ho vypočul a jeho žena, Rebeka, počala.
22 Keď sa deti v jej živote kopali, povedala: "Ak je to tak, prečo som takáto?" A išla sa opýtať Pána.
23 Pán jej povedal: "Dva národy sú v tvojom lone a dva kmene sa oddelia z tvojho života, národ nad národom bude prevládať a starší bude slúžiť mladšiemu."
24 A keď sa jej naplnili dni pôrodu, boli dvojčatá v jej živote.
25 Prvý sa narodil červený, celý chlpatý ako kožuch, a nazvali ho Ezauom.
26 Za ním sa zjavil jeho brat a jeho ruka držala Ezauovu pätu. Preto mu dali meno Jakub. Keď sa mu oni narodili, mal Izák šesťdesiat rokov.
27 Keď chlapci dorástli, Ezau bol udatným lovcom, mužom stepi, Jakub však bol tichý človek a býval v stanoch.
28 Izák mal radšej Ezaua, lebo rád jedával divinu. Rebeka mala zasa radšej Jakuba.
29 Raz Jakub varil jedlo a Ezau prišiel zo stepi celkom vyčerpaný.
30 Tu povedal Ezau Jakubovi: "Nože mi daj rýchlo z toho červeného, z toho červeného tu, lebo som celkom vyčerpaný!" Preto ho nazvali Edom (Červený).
31 Ale Jakub povedal: "Predaj mi najprv svoje prvorodenstvo!"
32 Ezau odvetil: "Hľa, idem zomrieť, načože mi je prvorodenstvo?"
33 Jakub mu však vravel: "Najprv mi prisahaj!" A on mu odprisahal, a tak predal svoje prvorodenské právo Jakubovi.
34 Potom dal Jakub Ezauovi chleba a šošovicového pokrmu a on jedol a pil. Napokon vstal a odišiel. Tak málo si Ezau cenil svoje prvorodenstvo.
1 Keď nastal v zemi hlad, iný, ako bol ten prvý za Abrahámových čias, odišiel Izák k filištínskemu kráľovi Abimelechovi do Gerary.
2 Vtedy sa mu zjavil Pán a povedal: "Nezostupuj do Egypta, ostaň v krajine, ktorú ti určím.
3 Zdržuj sa ako prišelec v tejto krajine a ja budem s tebou a požehnám ťa, lebo tebe a tvojmu potomstvu chcem dať všetky tieto krajiny, aby som splnil prísahu, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi, Abrahámovi:
4 "Rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy neba a ja dám tvojmu potomstvu všetky tieto krajiny a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme."
5 To preto, že Abrahám počúval na hlas a zachovával moje príkazy, nariadenia, ustanovenia a zákony."
6 Izák teda ostal v Gerare.
7 Keď sa mužovia mesta vyzvedali na jeho manželku, hovorieval: "To je moja sestra," bál sa povedať: "moja žena," aby ho mužovia mesta nezavraždili pre Rebeku, lebo bola krásna zjavom.
8 A keď tam býval už dlhší čas, raz filištínsky kráľ Abimelech pozeral z obloka a videl, ako sa Izák so svojou ženou Rebekou láskali.
9 Abimelech zavolal Izáka a povedal mu: "Je zrejmé, že ona je tvoja žena! Prečo si teda hovoril: "To je moja sestra?!" Izák mu odpovedal: "Lebo som si myslel, že pre ňu zahyniem."
10 Abimelech mu povedal: "Prečo si nám to urobil?! Ako ľahko mohol niektorý muž z ľudu obcovať s tvojou ženou a bol by na nás uvalil previnenie!"
11 Potom Abimelech prikázal všetkým: "Kto sa dotkne tohoto muža a jeho ženy, istotne zomrie!"
12 A Izák sial v tej krajine a v tom roku žal stonásobne, lebo Pán ho požehnával.
13 Tak sa tento muž zmohol a vzmáhal sa naďalej, takže sa stal veľmi bohatým.
14 Mal oviec, dobytka a mnoho služobníctva, a preto mu Filištínci závideli.
15 Všetky studne, ktoré vykopali sluhovia jeho otca za čias jeho otca Abraháma, zasypali a zahádzali hlinou,
16 a preto Abimelech povedal Izákovi: "Odíď od nás, lebo si sa stal oveľa mocnejším, ako sme my!"
17 A Izák odišiel, svoje stany rozložil v údolí Gerary a ostal tam bývať.
18 Izák opäť vykopal vodné studne, ktoré vykopali v čase jeho otca Abraháma a Filištínci ich po Abrahámovej smrti zasypali, a dal im tie isté mená, ktoré im dal jeho otec.
19 Keď Izákovi sluhovia kopali v údolí, našli studňu so živou vodou.
20 Ale gerarskí pastieri sa hádali s Izákovými pastiermi: "To je naša voda!" Preto dali studni meno Esek, lebo sa tam s ním vadili.
21 Potom vykopali inú studňu, ale aj o ňu sa hádali, a preto jej dali meno Sitna.
22 Šiel odtiaľ ďalej a opäť vykopal studňu. O tú sa nehádali a dal jej meno Rechobot, hovoriac: "Teraz nám Pán dožičil voľnosti, aby sme sa rozmnožovali v krajine."
23 Odtiaľ šiel do Bersabe.
24 V tú noc sa mu zjavil Pán a povedal mu: "Ja som Boh tvojho otca Abraháma. Neboj sa, lebo ja som s tebou. Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo kvôli môjmu služobníkovi Abrahámovi."
25 I postavil tam oltár a vzýval meno Pánovo. Tam rozložil svoj stan a Izákovi sluhovia tam vykopali studňu.
26 Tu za ním prišiel Abimelech z Gerary aj jeho priateľ Ochozat a veliteľ jeho vojska Fikol.
27 Izák mu však riekol: "Prečo ste prišli za mnou? Veď vy ste so mnou v nepriateľstve a od vás ste ma vyhnali!"
28 Oni odpovedali: "Na vlastné oči sme videli, že Pán je s tebou. I povedali sme si: Nech je prísaha medzi nami dvoma, medzi nami a tebou. Uzavrieme s tebou zmluvu.
29 Iste nám nič zlé neurobíš, ako ani my sme ti neublížili, ba preukazovali sme ti dobro a prepustili sme ťa v pokoji. A teraz si ty Pánov požehnaný.
30 On im pripravil hostinu a oni jedli a pili.
31 Keď ráno vstali, prisahali si navzájom. Potom ich Izák prepustil a oni odišli od neho v pokoji.
32 Ešte v ten istý deň prišli k Izákovi sluhovia a oznámili mu o studni, čo vykopali: "Našli sme vodu!"
33 Preto ju nazvali Šebuah. A preto je meno toho mesta až do dnešného dňa Bersabe.
34 Keď mal Ezau štyridsať rokov, vzal si za ženu dcéru Hetejca Bériho Juditu a dcéru Hetejca Elona Bašemat; obe však zarmútili Izákovu i Rebekinu dušu.
Jób 15 – 16
1 Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
2 Bude azda múdry odpovedať múdrosťou do vetra a naplní si vnútro vetrom východným?
3 Bude sa hádať slovami bez osohu a neužitočnými rečami?
4 Veď ty takto kazíš bázeň pred Pánom, porušuješ zbožnú úctu voči Bohu.
5 To ti ústa navádza tvoja vina, osvojuješ si prefíkaných reč.
6 Odsudzujú ťa vlastné ústa, nie ja, svedčia proti tebe vlastné pery.
7 Hádam si sa narodil prvý z ľudí, splodený si bol pred kopcami?
8 Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba?
9 Čo poznáš, čo my nepoznáme? Čomu rozumieš, čo my nevieme?
10 Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec!
11 Božia útecha ti je už málo, jeho preláskavé slová k tebe?
12 Prečo ťa strháva tvoje srdce a prečo pomihúvaš očami,
13 keď sa s hnevom staviaš proti Bohu, keď zo svojich úst púšťaš také slová?
14 Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý?
15 Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach,
16 ešte menej, kto ohavný, skazený - človek, čo jak vodu pije hriech!
17 Chcem ťa teda poučiť, počúvaj ma, čo som spozoroval, chcem ti povedať,
18 čo aj múdri mužovia rozhlasujú podľa svojich predkov, nič netaja,
19 ktorí jediní dostali túto zem, nik cudzí neprešiel pomedzi nich:
20 Po všetky dni života zlý trasie sa, po všetky svoje roky tyran tiež.
21 V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja.
22 Neverí, že možno uniknúť z tmy, pretože je pod meč určený.
23 Blúdi a hľadá chlieb: "Kade ísť?" Vie, že je deň tmy prichystaný.
24 Prestrašuje ho čas tmy, zachvacuje ho tieseň prehrozná ako kráľa, čo sa chystá na boj.
25 Zdvihol svoju ruku proti Bohu, proti Všemocnému sa postavil,
26 útočil proti nemu s tvrdou šijou a množstvom štítov vypuklých.
27 Vo vlastnom tuku si ukryl obličaj, a nabral sadla na svoje slabiny.
28 Osídľoval spustošené mestá, domy, v ktorých nemal bývať nik, lebo boli celkom v rozvalinách.
29 Neobstojí imaním, nezbohatne, nerozprestrie sa tieňom po zemi.
30 Nevyjde už viac z temravy; mládniky mu spáli horúčava, vietor postrhúva jeho kvety.
31 Lži nech márne neverí oklamaný, lebo vyjde iste navnivoč.
32 Predčasne mu zvädnú ratolesti, nezazelenie sa vetva jeho.
33 Strapce stratí ako vinič nezrelé, ako oliva on zhodí kvety.
34 Družina bezbožného jalová je a oheň zhltne stany tých, čo berú úplatky.
35 Obťažkaní pohromou rodia skazu a ich lono chystá iba lož."
1 Jób odpovedal:
2 Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.
3 Bude už koniec týmto slovám do vetra? Veď čo ťa núti odpovedať mi?
4 Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť, keby ste vy boli miesto mňa, snovať také reči proti vám a krútiť hlavou nad vami.
5 No obodroval by som vás svojimi ústami a chvenie svojich perí by som nezadržoval.
6 Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje, ak prestanem, neodchádza odo mňa.
7 No teraz ma už naskrze vysilil a jeho tlupa sa ma zmocňuje.
8 Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa, môj žalobca tak svedčí proti mne.
9 Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.
10 Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne.
11 Boh ma dal zlostníkovi napospas a vydal ma do rúk bezbožníkov.
12 V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil.
13 Už jeho strely poletujú kolo mňa, mne kruto roztína obličky a moju žlč na zem vylieva.
14 Mne dáva vskutku úder jeden za druhým, sťa bojovník on na mňa rúti sa.
15 Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil.
16 To sčervenala mi tvár od plaču, a tma mi leží kolo mihalníc,
17 hoc násilie na mojich rukách nie je a moje modlitby sú bez škvrny.
18 Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci! Nech pre môj plač niet miesta skrytého!
19 Už svojho svedka iba na nebi mám a ručiteľ môj na výsostiach je.
20 Druhovia sa mi tu posmievajú, ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,
21 by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu.
22 Lebo uplynie pár krátkych rokov a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.
Príslovia 2,20 – 22
20 Preto sa cestou dobrých uberaj a zachovávaj spravodlivých chodníky!
21 Lebo (len ľudia) správni budú bývať v krajine a zostanú v nej (iba) počestní.
22 Nečestní sa odstránia z krajiny a zločinci sa vykorenia z nej.
