2. Samuelova 10

---

¹ Potom zomrel kráľ Amončanov a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Hanon.

² Dávid si povedal: "Preukážem Nachasovmu synovi Hanonovi milosrdenstvo, ako jeho otec preukázal milosrdenstvo mne." Preto mu Dávid prostredníctvom svojich sluhov dal vysloviť sústrasť v žiali za otcom. Dávidovi sluhovia prišli do krajiny Amončanov,

³ ale amonské kniežatá vraveli svojmu pánovi Hanonovi: "Nazdávaš sa, že si Dávid chce uctiť tvojho otca keď ti poslal tešiteľov? A neposlal Dávid svojich sluhov k tebe, aby preskúmal, prezvedel a rozvrátil mesto?"

⁴ Nato Hanon chytil Dávidových sluhov, oholil im pol brady, šaty im do polovice až po rozkrok odstrihol a poslal ich preč.

⁵ Keď to oznámili Dávidovi, poslal im naproti, lebo mužovia boli veľmi potupení. Kráľ im odkázal: "Ostaňte v Jerichu, kým vám nenarastú brady, potom sa vrátite!"

⁶ Keď Amončania videli že sa Dávidovi zošklivili, poslami dali Amončania najať Aramejčanov z Bet-Rohobu a Aramejčanov zo Soby, dvadsaťtisíc pešiakov, a od kráľa Maáchy (tisíc mužov) a chlapov z Tobu, dvanásťtisíc mužov.

⁷ Keď sa to Dávid dopočul, poslal Joaba a celé vojsko bojovníkov.

⁸ Vtedy Amončania vyrazili a usporiadali sa do boja pred bránou. Aramejčania zo Soby a z Rohobu a mužovia z Tobu a Maáchy boli osobitne na poli.

⁹ Keď Joab videl, že boj je obrátený proti nemu aj spredu, aj odzadu, vybral si z Izraelitov najvyberanejších a postavil ich proti Aramejčanom.

¹⁰ Ostatok mužstva odovzdal do rúk svojho brata Abisa a a postavil ho proti Amončanom.

¹¹ A povedal: "Ak budú Aramejčania mocnejší ako ja, prídeš mi na pomoc; a ak budú Amončania mocnejší ako ty, prídem na pomoc ja tebe.

¹² Buď udatný! Veď bojujeme za svoj ľud a za mestá svojho Boha! Pán však urobí, čo sa jemu páči."

¹³ Keď sa Joab a mužstvo, ktoré bolo s ním, pustilo do boja proti Aramejčanom, oni pred ním utiekli.

¹⁴ Amončania videli, že Aramejčania utiekli, preto ušli pred Abisajom a vtiahli do mesta. Nato Joab upustil od Amončanov a šiel do Jeruzalema.

¹⁵ Keď Aramejčania videli, že ich Izraeliti porazili, zhromaždili sa

¹⁶ a Adadezer poslami nariadil nástup Aramejčanov, ktorí boli za riekou. Tí prišli do Helamu na čele s veliteľom Adadezerovho vojska Sobachom.

¹⁷ Keď to oznámili Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prešiel cez Jordán a prišiel do Helamu. Nato sa Aramejčania postavili proti Dávidovi a bojovali s ním.

¹⁸ A Aramejčania utiekli pred Izraelitmi. Dávid zničil Aramejčanom sedemsto vozov a štyridsaťtisíc jazdcov a zrazil aj veliteľa vojska Sobacha, takže na mieste zomrel.

¹⁹ Všetci Adadezerovi poddaní králi videli, že ich Izraeliti porazili, preto uzavreli s Izraelitmi mier a boli im poddaní. A Aramejčania sa už báli ísť Amončanom na pomoc.

1. Kroník 13

---

¹ Dávid sa poradil s veliteľmi tisícok a stotín, so všetkými kniežatami.

² A Dávid povedal celému zhromaždeniu Izraelitov: "Ak sa vám to páči a ak to pochádza od Pána, nášho Boha, pošlime k ostatným svojim bratom do všetkých krajov Izraela a zároveň ku kňazom a levitom do miest pri ich pastvinách, aby sa zhromaždili k nám.

³ Prinesme zase k nám archu svojho Boha, lebo za čias Šaula sme sa na ňu nepýtali."

⁴ A celé zhromaždenie vravelo, že to treba urobiť, lebo vec sa páčila všetkému ľudu.

⁵ A tak Dávid zhromaždil všetkých Izraelitov od Egyptského potoka až po vchod do Ematu, aby priniesli Božiu archu z Kirjatiarimu.

⁶ Dávid a celý Izrael išiel hore do Bály, do Kirjatiarimu, ktorý je v Júdsku, aby odtiaľ doniesol archu Boha, Pána, sídliaceho nad cherubmi, ktorá sa nazýva (jeho) menom.

⁷ Božiu archu odviezli z Abinadabovho domu na novom voze; Oza a Ahio viedli voz.

⁸ Dávid a celý Izrael tancovali z celej sily pred Pánom pri piesňach, za sprievodu citár, hárf, bubienkov, cimbalov a trúb.

⁹ Keď prišli k Chidonovmu humnu, vystrel Oza ruku a chcel zachytiť archu, lebo voly sa potkli.

¹⁰ Preto sa Pán rozhneval na Ozu a udrel ho, lebo siahol rukou na archu. Zomrel tam, pred Bohom.

¹¹ Dávid sa zarmútil pre to, že Pán zasadil Ozovi úder. Preto sa to miesto po dnešný deň volá Ozov úder.

¹² Dávid sa v ten deň zľakol Boha a povedal: "Akože by som mohol Božiu archu zaniesť k sebe?"

¹³ Preto Dávid nezaniesol archu k sebe do Dávidovho mesta, ale zabočil s ňou do domu Gétčana Obededoma.

¹⁴ V Obededomovom dome ostala Božia archa tri mesiace a Pán požehnal Obededomov dom a všetko, čo mal.

Žalm 31

---

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

² Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; vysloboď ma, veď si spravodlivý.

³ Nakloň ku mne svoj sluch, ponáhľaj sa a zachráň ma. Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy.

⁴ Veď ty si moja sila a moje útočište, pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

⁵ Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, lebo ty si moja sila.

⁶ Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

⁷ Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána.

⁸ Plesám a teším sa, že si milosrdný, lebo si zhliadol na moju poníženosť. Spoznal si tieseň mojej duše

⁹ a nevydal si ma do rúk nepriateľa: moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

¹⁰ Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje.

¹¹ Život sa mi v strastiach míňa a roky v nárekoch. Biedny som a slabnem a chradnú mi kosti.

¹² Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

¹³ Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba.

¹⁴ Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán. Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, ako ma zabiť.

¹⁵ Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: "Ty si môj Boh,

¹⁶ V tvojich rukách je môj osud." Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov a prenasledovateľov.

¹⁷ Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

¹⁸ Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.

¹⁹ Nech onemejú pery úlisné, ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní.

²⁰ Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, pred zrakom ľudí.

²¹ Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu. V stánku ich chrániš pred svárlivými jazykmi.

²² Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

²³ Už som si v strachu hovoril: "Odvrhnutý som spred tvojich očí." No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, keď som volal k tebe.

²⁴ Milujte Pána, všetci jeho svätí. Pán verných chráni, ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

²⁵ Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.