Genezis 24

---

¹ Abrahám bol však už starý a pokročilý vekom a Pán ho vo všetkom požehnával.

² Tu povedal Abrahám svojmu sluhovi, najstaršiemu vo svojom dome, správcovi všetkého svojho majetku: "Polož svoju ruku pod moje bedrá,

³ aby som ťa sprisahal pred Pánom, Bohom neba a zeme, že pre môjho syna nevyberieš ženu z kanaánskych dcér, medzi ktorými bývam.

⁴ Ale pôjdeš do mojej vlasti a k mojim príbuzným vybrať ženu pre môjho syna Izáka."

⁵ Sluha mu však povedal: "Možno, že nebude chcieť žena ísť so mnou do tejto krajiny. Mám potom zaviesť tvojho syna naspäť do krajiny, z ktorej si sa ty vysťahoval?"

⁶ Abrahám mu povedal: "Neopováž sa ta zaviesť môjho syna späť!"

⁷ Veď Pán, Boh neba a zeme, ktorý ma vyviedol z domu môjho otca a z mojej rodnej vlasti a ktorý so mnou hovoril a prisahal mi: "Tvojmu potomstvu dám túto krajinu," pošle pred tebou svojho anjela, aby si odtiaľ priviedol môjmu synovi ženu.

⁸ Ak žena nebude chcieť ísť s tebou, si zbavený tejto prísahy. Len nezaveď môjho syna naspäť!"

⁹ Potom sluha položil svoju ruku pod bedrá svojho pána Abraháma a prisahal mu o tej veci.

¹⁰ Nato sluha zobral z tiav svojho pána desať tiav a rozličné drahocennosti svojho pána a išiel. Vybral sa a šiel do Mezopotámie (Aram Naharaim), do Nachorovho mesta.

¹¹ Večer, v čase, keď sa vychádzalo napájať, nechal svoje ťavy oddychovať vonku pred mestom pri studni s vodou

¹² a hovoril: "Pane, Bože Abraháma, môjho pána! Daj mi dnes šťastie a preukáž láskavosť môjmu pánovi Abrahámovi!

¹³ Hľa, stojím pri vodnom prameni a dcéry ľudí (tohoto) mesta prichádzajú naberať vodu!

¹⁴ Nech deva, ktorej poviem: "Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil!" a ona povie: "Napi sa a napojím aj tvoje ťavy," bude tá, ktorú si určil svojmu služobníkovi Izákovi a podľa toho poznám, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi."

¹⁵ Ešte ani nedokončil reč a už prichádzala s džbánom na pleciach Rebeka, ktorá sa narodila Batuelovi, synovi Melchy, Nachorovej ženy, ktorý bol Abrahámovým bratom.

¹⁶ Deva bola veľmi pekná zjavom, panna, ktorá ešte nepoznala muža. Zostúpila k prameňu, naplnila svoj džbán a vyšla hore.

¹⁷ Sluha jej bežal v ústrety a povedal: "Dajže sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána!"

¹⁸ Ona odvetila: "Napi sa, pane!" Rýchlo si spustila džbán na ruku a dala sa mu napiť.

¹⁹ A keď ho napojila, dodala: "Aj tvojim ťavám naberiem vody, nech sa dobre napijú!"

²⁰ Rýchlo vyliala džbán do válova a opäť utekala k studni po vodu a takto naberala pre všetky ťavy,

²¹ kým muž ju mlčky pozoroval, aby zvedel, či Pán dá jeho ceste šťastný výsledok alebo nie.

²² Keď sa ťavy riadne napili, vzal muž zlatý krúžok, ťažký pol šekla, dve náramnice na jej ruky, ťažké desať šeklov zlata

²³ a povedal: "Čiaže si ty dcéra? Povedz mi! Bude v dome tvojho otca miesto, aby sme tam mohli zostať?"

²⁴ Ona mu odpovedala: "Som dcéra Batuela, syna Melchy, ktorá ho porodila Nachorovi."

²⁵ Ďalej mu povedala: "Slamy a krmu máme hojnosť i miesta na ubytovanie."

²⁶ Tu padol muž na kolená, poklonil sa Pánovi

²⁷ a povedal: "Nech je zvelebený Pán, Boh môjho pána Abraháma, ktorý neodňal môjmu pánovi svoju láskavosť a vernosť. Veď aj mňa Pán viedol na tejto ceste k domu príbuzného môjho pána!"

²⁸ Potom deva odbehla a rozpovedala doma svojej matke všetko, čo sa jej prihodilo.

²⁹ Rebeka však mala brata, ktorý sa volal Laban. A Laban bežal von k mužovi pri studni.

³⁰ Keď videl nosový krúžok a sestrine náramnice na jej rukách a keď počul slová svojej sestry: "Takto ku mne hovoril ten muž," šiel k mužovi, ktorý ešte stál pri ťavách pri studni,

³¹ a povedal mu: "Poď, Pánov požehnaný! Prečo stojíš vonku? Veď pripravil som príbytok aj miesto pre ťavy!"

³² Vtedy sa muž pobral do domu a on odsedlal ťavy, prichystal ťavám slamu a krm i vodu, aby si on a mužovia, ktorí ho sprevádzali, umyli nohy.

³³ Keď mu predložili jesť, povedal: "Nebudem jesť, kým neprednesiem svoju vec!" A on mu odpovedal: "Hovor!"

³⁴ Potom rozprával: "Ja som Abrahámov sluha.

³⁵ Pán bohato požehnal môjho pána, takže sa stal majetným. Dal mu ovce a dobytok, striebro a zlato, sluhov a slúžky, ťavy a osly.

³⁶ A Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi v starobe, ktorému on prenechal celé svoje imanie.

³⁷ Mňa však môj pán zaviazal prísahou: "Nevyberieš pre môjho syna ženu z kanaánskych dcér, v ktorých krajine bývam.

³⁸ Ale pôjdeš do domu môjho otca a k môjmu rodu, aby si môjmu synovi priviedol ženu."

³⁹ Keď som však svojmu pánovi povedal: "Možno žena nepôjde so mnou,"

⁴⁰ vtedy mi povedal: "Pán, pred ktorého tvárou som kráčal, pošle s tebou svojho anjela, aby dal tvojej ceste priaznivý výsledok, aby si môjmu synovi priviedol ženu z mojej čeľade a z môjho rodu.

⁴¹ Budeš však oslobodený od mojej kliatby, ak prídeš k mojim príbuzným a oni ti (ju) nedajú, vtedy budeš oslobodený od mojej kliatby."

⁴² Keď som dnes prišiel k studni, hovoril som: Pane, Boh môjho pána Abraháma, kiežby si dožičil mojej ceste, ktorú konám, šťastný výsledok.

⁴³ Hľa, stojím pri vodnom prameni! Nech teda panna, ktorá príde po vodu a ktorej poviem: "Dajže sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána"

⁴⁴ a ona mi povie: "Len sa napi a načriem aj tvojim ťavám," je tá žena, ktorú Pán určil pre syna môjho pána.

⁴⁵ Ešte som ani nedokončil reč, keď vyšla Rebeka so svojím džbánom na pleciach, zišla k prameňu a načrela. Vtedy som jej povedal: "Dajže sa mi napiť!"

⁴⁶ Ona rýchlo zložila svoj džbán a povedala: "Pi a napojím aj tvoje ťavy!" I napil som sa a ona napojila aj ťavy.

⁴⁷ Potom som sa jej opýtal: "Čia si ty dcéra?" A ona mi odpovedala: "Som dcéra Batuela, Nachorovho syna, ktorému ho porodila Melcha." Potom som jej založil do nosa krúžok a na ruky náramnice

⁴⁸ i padol som na kolená, poklonil som sa Pánovi a prosil som Pána, Boha môjho pána Abraháma, ktorý ma viedol po pravej ceste, aby som priviedol dcéru príbuzného môjho pána pre jeho syna.

⁴⁹ A teraz, ak chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť, dajte mi to vedieť, ak nie, (tiež) mi to dajte vedieť, aby som sa mohol dať napravo alebo naľavo."

⁵⁰ Laban a Batuel odpovedali takto: "Od Pána vyšla táto vec. My ti nemôžeme povedať ani áno, ani nie.

⁵¹ Pozri, Rebeka je pred tebou, vezmi ju a choď! Nech sa stane ženou syna tvojho pána, ako hovoril Pán!"

⁵² Keď Abrahámov sluha počul ich slová, poklonil sa Pánovi až po zem.

⁵³ Potom sluha vybral strieborné a zlaté predmety a šaty a daroval ich Rebeke. I jej bratovi a matke daroval drahocennosti.

⁵⁴ Potom jedli a pili on i mužovia, ktorí ho sprevádzali, a ostali tam na noc. Keď ráno vstali, povedal on: "Prepusťte ma k môjmu pánovi!"

⁵⁵ Jej brat a matka však odpovedali: "Nech dievča ostane ešte nejaký čas, tak na desať dní u nás, potom môže ísť."

⁵⁶ On im však odvetil: "Nezdržujte ma, keď Pán dožičil mojej ceste šťastný výsledok! Prepusťte ma, aby so mohol ísť k môjmu pánovi!"

⁵⁷ Oni mu odpovedali: "Zavoláme dievča a opýtame sa ho."

⁵⁸ Zavolali teda Rebeku a opýtali sa jej: Chceš ísť s týmto mužom?" Ona odpovedala: "Chcem!"

⁵⁹ Potom teda prepustili svoju sestru Rebeku i s jej dojkou, aj Abrahámovho sluhu s jeho mužmi.

⁶⁰ I požehnávali Rebeku a hovorili jej: "Sestra naša, rozmnož sa v tisíce a desaťtisíce (potomkov) a tvoje potomstvo nech zaujme brány svojich nepriateľov!"

⁶¹ Potom sa Rebeka pohla aj so svojimi slúžkami, vysadli na ťavy a nasledovali muža. A sluha Rebeku vzal a odišiel.

⁶² Vtedy sa Izák práve vrátil z cesty od studne Lachaj roi, býval totiž v Negebe.

⁶³ Keď sa zvečerievalo, vyšiel Izák na pole, aby si porozmýšľal. Tu zdvihol oči a videl prichádzať ťavy.

⁶⁴ Aj Rebeka zdvihla oči a zbadala lzáka. Rýchlo zosadla z ťavy

⁶⁵ a povedala sluhovi: "Kto je ten muž, čo ide oproti nám po poli?" A keď sluha povedal: "To je môj pán," vzala závoj a zahalila sa.

⁶⁶ Potom sluha porozprával Izákovi všetko, čo vykonal,

⁶⁷ a Izák ju voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si teda Rebeku a ona sa stala jeho ženou. A tak ju miloval, že našiel útechu nad stratou svojej matky.

Jób 13 – 14

---

¹ Hľa, moje oko všetko toto videlo i ucho moje čulo, vnímalo.

² Nuž čo viete vy, to ja poznám takisto, nie som od vás nijako podlejší.

³ Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a pred Bohom sa chcem obhájiť.

⁴ Vy však vymýšľate klamné luhárstva, všetci ste nanič lekári.

⁵ Ach, keby aspoň umĺknuť ste chceli, to za múdrosť by sa vám rátalo.

⁶ Len počúvajte perí mojich výčitky a úst mojich čujte žalobu!

⁷ To namiesto Boha hovoríte luhárstva a miesto neho lesti vravíte?

⁸ Chcete sa postaviť na jeho stranu a zástupcami Boha chcete byť?

⁹ To dobre bude, keď sa o vás presvedčí, že jak ľudí klamú, tak ho klamete?

¹⁰ On vás isto stihne trestom veľmi prísnym, ak tajne komu stranu držíte.

¹¹ Nedesí vás jeho velebnosť a hrôza z neho nezachváti vás?

¹² Tie vaše reči nie sú hádam z popola a nie sú z hliny vaše pevnosti?

¹³ Nuž mlčte trochu, by som mohol aj ja hovoriť, nech potom príde na mňa čokoľvek!

¹⁴ Však svoje telo držím medzi zubmi a svoju dušu na dlaň kladiem si.

¹⁵ Ak znivočí ma, ani sa nezachviem, len nech si pred ním poviem svoje.

¹⁶ To bude potom moja spása, veď nemá prístup k nemu darebák.

¹⁷ Tak počúvajte moje slovo a v ušiach vašich nech je výklad môj!

¹⁸ Pripravil som sa na súd a som presvedčený, že ja v práve som.

¹⁹ Kto sa teda chce pravotiť so mnou? Lebo potom zmĺknem a zahyniem...!

²⁰ Len od dvoch vecí ma teraz ušetri a pred tebou sa skrývať nebudem:

²¹ Odtiahni odo mňa svoju ruku a hrôza z teba nech ma nedesí!

²² A zavolaj ma, budem ti odpovedať, alebo ja budem hovoriť a ty mi odpovieš.

²³ Koľko mám pokleskov a hriechov? Tak moje viny, hriechy oznám mi!

²⁴ Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou a máš ma za svojho nepriateľa?

²⁵ Či desiť chceš lístok vetrom zmietaný a za slamkou suchou sa naháňať? -

²⁶ že výrok trpký zapisuješ proti mne, že pričítaš mi viny z mladosti,

²⁷ že moje nohy zatváraš do klady, všetky moje kroky strážiš bedlivo a nôh mi stopy skúmaš pozorne?

²⁸ Rozpadá sa ako hniloba nejaká, jak šaty, čo ich mole vyžerú.

¹ Veď človek, čo sa zrodil zo ženy, má dni krátke a plné lopoty,

² jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.

³ Ty svoje oko na neho otváraš a poháňaš ho na súd so sebou.

⁴ Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver'.

⁵ Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich.

⁶ Nuž odvráť od neho svoj pohľad, nechaj ho, kým nezbaví sa svojho dňa ako nádenník.

⁷ Veď aj strom nádej máva a mládnik jeho skazu nevezme.

⁸ Ak korene mu zostarnú v zemi a jeho peň v prachu odumrie,

⁹ povyháňa, len čo cíti vodu, sťa byľ mladá vetvy vyženie.

¹⁰ No človek hynie, klesá bez vlády a ľudia zájdu - kde sa podejú?

¹¹ Jak keby z mora vody vymizli a rieka klesla, vyschla nacelkom,

¹² tak človek klesne, viac už nezdvihne sa, neprecitne, kým sa nerozpadne nebo, a nepreberie sa zo spánku.

¹³ Hoc do podsvetia by si ma zavrhol, mňa nevšímal si, kým prejde ti hnev, len urči, kedy spomenieš si na mňa!

¹⁴ Ak človek zomrie, azda zas oživne? To by som vydržal celý čas lopoty, kým neprišla by za mňa výmena.

¹⁵ Ty predvoláš ma a ja ti odpoviem, až zažiadaš si dielo svojich rúk.

¹⁶ Ty teraz rátaš moje kroky, ale moje viny odpustíš.

¹⁷ Môj hriech bude zapečatený v mechu a moje poklesky vybieliš.

¹⁸ Tak, ako kopec padne a rozsype sa a z miesta svojho skala pohne sa;

¹⁹ tak, ako voda rozhlodáva kameň a jej prívaly odplavujú prsť, tak ľudskú nádej obraciaš navnivoč.

²⁰ Ty dorážaš naň, kým sa nepominie, meníš mu výzor a posielaš ho preč.

²¹ Veď nevie ani, či má ctené deti, a nedozvie sa, ak sú tupené.

²² A jeho telo? Preň iba strasť zakúša. A jeho duša? Pre tú kvíli len."

Príslovia 2,16 – 19

---

¹⁶ zachová ťa (tiež) od manželky blížneho, od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami,

¹⁷ čo zanecháva druha svojej mladosti a zabúda na zmluvu svojho Boha.

¹⁸ Jej dom sa vskutku zvažuje do smrti, jej cesty (vedú) k nebohým.

¹⁹ Nevráti sa nik z tých, ktorí zalietajú k nej, (nik z nich) viac nevkročí na chodník života.