1. Samuelova 29 – 31
1 Filištínci zhromaždili celé svoje vojsko do Afeku, Izraeliti táborili pri prameni, ktorý je v Jezraeli.
2 Filištínske kniežatá postupovali po stovkách a tisíckach, Dávid však a jeho mužovia postupovali vzadu s Achisom.
3 Vtedy hovorili filištínske kniežatá: "Čo chcú títo Hebrejci?" Achis odpovedal filištínskym kniežatám: "Veď je to Dávid, sluha izraelského kráľa Šaula, ktorý je už dni a roky u mňa, a odo dňa, čo prišiel, až po dnešný deň som nenašiel nič proti nemu."
4 Ale filištínske kniežatá sa nahnevali naň a hovorili mu: "Pošli toho chlapa nazad, nech ide na svoje miesto, na ktoré si ho zadelil! Ale do boja nech s nami nejde, aby sa nám vo vojne nestal nepriateľom. Čím iným by si tento mohol získať priazeň svojho pána ako hlavami týchto ľudí?
5 Alebo to nie je Dávid, ktorému s tancom vyspevovali: "Porazil Šaul svojich tisíc, ale Dávid svojich desaťtisíc?"
6 Nato Achis zavolal Dávida a povedal mu: "Ako žije Pán, ty si úprimný a je veľmi milé mojim očiam, že v tábore chodíš všade so mnou, lebo odo dňa, čo si ku mne prišiel, až po dnešný deň som nič zlé na tebe nenašiel. Ale kniežatám sa nepáčiš.
7 Preto sa vráť a choď v pokoji, aby si neurobil niečo, čo by sa filištínskym kniežatám nepáčilo."
8 Dávid povedal Achisovi: "Ale čože som urobil a čo si našiel na svojom služobníkovi odo dňa, čo som vstúpil do tvojej služby, až po dnešný deň, že nemám ísť a nemám bojovať proti nepriateľom svojho pána, kráľa?"
9 Achis odvetil Dávidovi: "Viem, že mne si príjemný ako Boží anjel, ale filištínske kniežatá povedali: "Nech nejde s nami do boja!"
10 Preto teraz ráno vstaň, aj sluhovia tvojho Pána, ktorí s tebou prišli! A keď ráno, len čo sa rozvidnie, vstanete, odíďte!"
11 A Dávid - on i jeho družina - ráno vstali, aby sa vrátili do krajiny Filištíncov. Filištínci však vystupovali do Jezraelu.
1 Keď Dávid a jeho mužovia na tretí deň došli do Sikelegu, vpadli Amalekiti na rovinu a do Sikelegu, dobyli Sikeleg a vypálili ho ohňom.
2 Ženy, ktoré v ňom boli, zajali od najmenších po najväčšie. Nezabili nikoho, iba odviedli a šli svojou cestou.
3 Keď Dávid a jeho mužovia došli do mesta a videli, že je vypálené ohňom a ich ženy, synovia a dcéry sú zajaté,
4 pozdvihol Dávid a mužstvo, ktoré bolo s ním, hlasno plakali, až nemali už síl plakať.
5 Aj obe Dávidove manželky, Jezraelitka Achinoam a žena karmelského Nábala Abigail padli do zajatia.
6 Dávid bol vo veľkej úzkosti, lebo mužstvo hovorilo, že ho treba ukameňovať, veď duše celého mužstva boli roztrpčené pre ich synov a dcéry. Ale Dávid sa vzmužil v Pánovi, svojom Bohu.
7 Tu Dávid povedal Achimelechovmu synovi, kňazovi Abiatarovi: "Dones mi efód!" Abiatar doniesol Dávidovi efód
8 a Dávid sa spýtal Pána: "Mám prenasledovať tú bandu? Dohoním ju?" Odpovedal mu: "Prenasleduj, lebo ich isto dohoníš a všetko oslobodíš!"
9 Nato sa Dávid pohol, aj šesťsto mužov, ktorí boli s ním, a došli k potoku Besor. (Ostatní však ostali.)
10 Dávid potom prenasledoval (nepriateľa) so štyristo mužmi; dvesto mužov, ktorí boli prislabí prebrodiť rieku Besor, ostalo.
11 Na poli našli akéhosi Egypťana. Priviedli ho k Dávidovi, dali mu chleba, aby si zajedol, a napojili ho vodou.
12 Dali mu aj kus figového koláča a dva strapce hrozienok. Keď si zajedol, vrátil sa doňho duch, lebo tri dni a tri noci nejedol chlieb a nepil vodu,
13 a Dávid sa ho opýtal: "Ku komu patríš a odkiaľ si?" Odpovedal: "Som egyptský chlapec, otrok istého Amalekitu. Môj pán ma tu nechal, lebo som pred troma dňami ochorel.
14 Vpadli sme na rovinu Kréťanov, na tú, čo patrí Júdovi, a na rovinu Kalebovu a Sikeleg sme vypálili ohňom."
15 Dávid sa ho opýtal: "Povedieš ma za tou bandou?" Odpovedal: "Zaprisahaj sa mi na Boha, že ma neusmrtíš a že ma nevydáš do ruky môjho pána, tak ťa povediem za tou bandou."
16 Zaviedol ich. A hľa, rozprestierali sa po celej krajine, jedli, pili a oslavovali veľkú korisť, ktorú zobrali v krajine Filištíncov a v júdskej krajine.
17 A Dávid ich bil od svitu až do večera (nasledujúceho dňa) a nezachránil sa nik z nich, iba štyristo mladých mužov, ktorí vysadli na ťavy a ušli.
18 Tak Dávid oslobodil všetko, čo zobrali Amalekiti; aj svoje dve manželky Dávid oslobodil.
19 Nič sa im nestratilo, ani malé, ani veľké veci, ani synovia, ani dcéry, ani korisť, ani nič, čo im odňali; Dávid všetko doniesol naspäť.
20 Potom Dávid vzal všetky ovce a dobytok a tí, čo ich pred ním hnali, vraveli: "Toto je Dávidova korisť."
21 Keď Dávid prišiel k dvesto mužom, ktorí boli takí slabí, že nemohli ísť za Dávidom, a preto ich nechal pri rieke Besor, oni vyšli v ústrety Dávidovi a v ústrety mužstvu, ktoré bolo s ním. Dávid pristúpil k ľuďom a pozdravil ich.
22 Ale všelijakí zlí a naničhodní ľudia z mužov, čo išli s Dávidom, sa ozvali a hovorili: "Pretože nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme oslobodili; každý nech si vezme len svoju ženu a svojich synov a nech ide.
23 Ale Dávid povedal: "Nerobte tak, bratia, za to, čo nám dal Pán! Zachránil nás a dal nám do ruky bandu, ktorá išla proti nám.
24 Ktože bude v tejto veci na vás počúvať? Veď taká istá čiastka patrí tomu, kto tiahne do boja ako tomu, kto ostáva pri batožine! Podelia sa rovnako."
25 A tak to bolo od toho dňa aj naďalej. Urobil to pravidlom a zákonom v Izraeli až po dnešný deň.
26 Keď Dávid došiel do Sikelegu, poslal z koristi starším Júdu svojim priateľom s odkazom: "Tu máte dar, z koristi Pánových nepriateľov."
27 Tým, čo boli v Beteli, tým, čo boli v Ráme na Rovine, tým, čo boli v Jatire,
28 tým, čo boli v Aroeri, tým, čo boli v Sefamote, tým, čo boli v Estamo.
29 Tým, čo boli v Rachali, tým, čo boli v mestách Jerameelitov, a tým, čo boli v mestách Kinejcov.
30 Tým, čo boli v Arame, tým, čo boli v Bór-Asáne, tým, čo boli v Atachu.
31 Tým, čo boli v Hebrone, a všetkým miestam, kadiaľ prechodil Dávid a jeho mužovia.
1 Filištínci bojovali proti Izraelitom. Izraeliti utiekli pred Filištíncami a pozabíjaní ležali na vrchu Gelboe.
2 Ale Filištínci stíhali Šaula a jeho synov. A tak Filištínci zabili Šaulových synov Jonatána, Abinadaba a Melchisuu.
3 Bitka sa zostrila pri Šaulovi. Dostihli ho strelci; mužovia od kuše, ktorí ho ťažko poranili.
4 Vtedy Šaul povedal svojmu zbrojnošovi: "Vytas svoj meč a prebodni ma ním, aby ma neprišli prebodnúť títo neobrezanci a nezhanobili ma!" Ale zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi bál. Preto Šaul uchopil meč a vrhol sa naň.
5 Keď zbrojnoš videl, že Šaul je mŕtvy, vrhol sa aj on na svoj meč a zomrel s ním.
6 Takto zomreli v ten deň spoločne Šaul, jeho traja synovia, jeho zbrojnoš a všetci jeho mužovia.
7 Keď Izraeliti, ktorí boli na druhej strane roviny za Jordánom, videli, že Izraeliti utekajú a že sú Šaul a jeho synovia mŕtvi, opustili mestá a ušli. Potom prišli Filištínci a usadili sa v nich.
8 Keď na druhý deň prišli Filištínci olupovať zabitých, našli Šaula a jeho troch synov padlých na vrchu Gelboe.
9 Odťali mu hlavu, zobrali mu výstroj a poslali kolovať do filištínskej krajiny, aby to zvestovali v chrámoch svojich modiel a ľudu.
10 Jeho zbrane uložili v chráme Aštarty a jeho mŕtvolu obesili na múr Betsanu.
11 Obyvatelia Jábes Galaádu sa dopočuli o tom, čo urobili Filištínci so Šaulom,
12 vybrali sa všetci bojaschopní mužovia, pochodovali celú noc, sňali Šaulovu mŕtvolu a mŕtvoly jeho synov z múru Betsanu, vrátili sa do Jábesu a tam ich spálili.
13 Potom vzali ich kosti a pochovali ich pod tamariškou v Jábese a postili sa sedem dní.
Žalm 18
1 Zbormajstrovi. Dávid, sluha Pánov, zložil slová tohto chválospevu pre Pána, keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov
2 a z ruky Šaulovej. Povedal teda: Milujem ťa, Pane, moja sila;
3 Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj. Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
4 Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, a budem zachránený pred nepriateľmi.
5 Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie a vydesili zlostné prívaly.
6 Ovinuli ma povrazy záhrobia, zovreli ma osídla smrti.
7 V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
8 Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, lebo vzplanul hnevom.
9 Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
10 Znížil nebesia a zostúpil: čierne mračno pod jeho nohami.
11 Zasadol na cheruba a vzlietol, vznášal sa na krídlach vetrov.
12 Temnotami sa celkom zahalil a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
13 Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, ľadovec a žeravé uhlie.
14 Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: ľadovec a žeravé uhlie.
15 Vyslal šípy a rozprášil ich, vrhol blesky a zmietol ich.
16 Otvorili sa hlbočiny vôd a základy zeme sa odkryli. Pred tvojou hrozbou, Pane, pred víchricou tvojho hnevu.
17 Z výsosti čiahol rukou a chytil ma a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
18 Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja.
19 Napadli ma v môj deň nešťastný, ale Pán mi bol podperou.
20 Vyviedol ma na miesto priestranné, zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
21 Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, za to, že moje ruky sú čisté,
22 lebo som kráčal po cestách Pánových a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
23 Pred očami som mal všetky jeho príkazy a jeho zákony som neodvrhol.
24 S ním som bol bez úhony a uchránil som sa zločinu.
25 Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil lebo videl, že moje ruky sú čisté.
26 Voči svätému si svätý, voči šľachetnému šľachetný,
27 voči úprimnému úprimný, voči zvrhlému si neúprosný.
28 Pokorný ľud chrániš pred zánikom a ponižuješ oči pyšných.
29 Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
30 Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
31 Božia cesta je čistá, ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
32 Veď kto je Boh okrem Pána? Kto je skala okrem nášho Boha?
33 To Boh ma silou opásal a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
34 Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa a postavil ma na výšinu.
35 Ruky mi na boj vycvičil a moje ramená napínajú luk kovový.
36 Dal si mi svoj štít záchranný, pravicou si ma podporil a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
37 Mojim krokom si cestu uvoľnil a moje nohy nepociťujú únavu.
38 Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
39 Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, popadali mi pod nohy.
40 Opásal si ma udatnosťou v boji a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
41 Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
42 Kričali, nemal im kto pomôcť, volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
43 Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, šliapal som po nich ako po blate uličnom.
44 Vytrhol si ma zo vzbury ľudu a ustanovil za hlavu národov. Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal,
45 a poslúcha ma na jediné slovo. O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci;
46 cudzinci blednú od strachu a trasú sa vo svojich úkrytoch.
47 Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
48 Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy; ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
49 Povýšil si ma nad mojich odporcov a vytrhol si ma z rúk násilníka.
50 Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi a ospevovať tvoje meno žalmami.
51 Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
