1. Samuelova 21 – 22
1 Dávid vstal a odišiel a Jonatán išiel do mesta. -
2 Dávid prišiel do Nobu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech šiel zarazený Dávidovi v ústrety a vravel mu: "Prečo si sám a nik nie je s tebou?!"
3 Dávid odpovedal kňazovi Achimelechovi: "Kráľ ma čímsi poveril a povedal mi: Nech nik nevie o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorou ťa poverujem! Sluhov som si však objednal na to a to miesto.
4 A teraz, čo máš poruke? Daj mi päť chlebov alebo niečo, čo nájdeš!"
5 Kňaz odpovedal Dávidovi: "Nemám poruke obyčajný chlieb, iba svätý chlieb. Zdržovali sa chlapi od žien?"
6 Dávid odvetil kňazovi: "Ženy nám boli zakázané, ako aj predtým, keď som odchádzal do boja, preto sú nádoby mužov sväté. Toto je síce podujatie obyčajné, ale aj dnes sú telá sväté."
7 Kňaz mu dal teda sväté (chleby), lebo tam nebolo chleba, len chlieb predkladný, ktorý vzali spred Pána, a v ten deň, keď ho vzali, položili chlieb čerstvý.
8 (Bol tam však v ten deň ktosi zo Šaulových sluhov - bol držaný pred Pánom -, Edomčan menom Doeg, dozorca Šaulových pastierov.)
9 Potom sa Dávid pýtal Achimelecha: "Nemáš tu po ruke kopiju alebo meč? Lebo som si nevzal sebou ani svoj meč, ani svoj výstroj, pretože ma kráľov príkaz súril."
10 Kňaz odpovedal: "Meč Goliáša, ktorého si porazil v Terebintovom údolí, ten je tu, hľa, za efódom zahalený do šaty. Ak si ten vezmeš, vezmi si ho, lebo okrem neho tu iného niet." Dávid povedal: "Niet mu podobného, daj mi ho!" -
11 Nato Dávid vstal a v ten deň unikol Šaulovi. Prišiel k Achisovi, kráľovi Gétu.
12 Achisovi sluhovia hovorili o ňom: "Či to nie je Dávid (kráľ krajiny)? Či nie jeho oslavovali tancom a slovami: "Porazil Šaul svojich tisíc, ale Dávid svojich desaťtisíc?"
13 Tieto slová si vzal Dávid k srdcu a veľmi sa bál kráľa Gétu Achisa.
14 Preto predstieral pred ním choromyseľnosť a zúril im v rukách, trepal na krídla brány a na bradu si púšťal sliny.
15 Achis povedal svojim sluhom: "Vidíte, že je to šialený človek, načo ho vediete ku mne?
16 Mám málo šialencov, že mi vediete tohoto, aby zúril predo mnou? Tento má vkročiť do môjho domu?"
1 Dávid odišiel odtiaľ a utiekol do jaskyne Odolam. Keď sa to dopočuli jeho bratia a celá rodina, zostúpili ta za ním
2 a zhromaždili s k nemu všetci utláčaní, všetci, čo mali veriteľa aj všetci zatrpknutí a on sa im stal veliteľom. Bolo s ním asi štyristo mužov.
3 Odtiaľto Dávid odišiel do moabskej Masfy a povedal moabskému kráľovi: "Nech ostane, prosím, môj otec a moja matka u vás, kým sa nedozviem, ako so mnou naloží Boh."
4 I nechal ich u moabského kráľa. Bývali u neho celý čas, čo bol Dávid v pevnosti.
5 Vtedy prorok Gad povedal Dávidovi: "Neostávaj v pevnosti, ale zober sa a choď do júdskej krajiny!" A tak Dávid odišiel a prišiel do hory Háret. -
6 Šaul sa dopočul, že objavili Dávida a mužov, ktorí sú s ním. Šaul sedel práve v Gabae na výšine pod tamariškou. V ruke mal kopiju a všetko jeho služobníctvo stálo okolo neho.
7 A Šaul povedal sluhom, ktorí stáli pri ňom: "Čujte, Benjamínci! Dá vám všetkým Izaiho syn polia a vinice?! Alebo vás všetkých urobí plukovníkmi a stotníkmi?
8 Lebo ste sa všetci sprisahali proti mne a nebolo toho, kto by mi oznámil, keď sa môj syn spojil so synom Izaiho. Nebolo z vás nikoho, kto by bol mal so mnou súcit a bol by mi oznámil, keď môj syn postavil proti mne môjho sluhu, aby mi strojil úklady, ako
9 Nato sa ozval Edomčan Doeg - stál totiž medzi Šaulovými sluhami - a povedal: "Videl som Izaiho syna, keď prišiel do Nobu k Achitobovmu synovi Achimelechovi.
10 On sa dopytoval v jeho veci Pána, dal mu jedlo a dal mu aj meč Filištínca Goliáša."
11 Nato dal Šaul zavolať Achitobovho syna, kňaza Achimelecha i celú jeho rodinu kňazov, ktorí boli v Nobe. A prišli všetci ku kráľovi.
12 Tu Šaul povedal: "Počúvaj, Achitobov syn!" On odvetil: "Tu som, môj pane!"
13 Šaul mu povedal: "Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty a Izaiho syn, keď si mu dal chlieb a meč a dopytoval si sa v jeho veci u Boha, aby povstal proti mne a aby mi strojil úklady, ako je tomu dnes?!"
14 Tu Achimelech odvetil kráľovi: "A ktože je spomedzi všetkých tvojich sluhov verný ako Dávid? Kráľov zať, veliteľ tvojej stráže a vážený v tvojom dome!
15 Azda som sa len dnes začal dopytovať v jeho veci u Boha? Ani zďaleka! Nech teda kráľ neupodozrieva svojho sluhu a celý dom môjho otca, lebo tvoj sluha nevie vonkoncom nič o tejto veci."
16 Kráľ odpovedal: "Určite zomrieš, Achimelech, ty aj celý rod tvojho otca."
17 Nato kráľ povedal drabantom, ktorí stáli pri ňom: "Napred! Zabite Pánových kňazov, lebo sú ruka v ruke s Dávidom! Veď vedeli, že utiekol a neoznámili mi to!" Ale kráľovi sluhovia nechceli zdvihnúť ruku a zabiť Pánových kňazov.
18 Vtedy kráľ oslovil Doega: "Napred ty, a zabi kňazov!" A Edomčan Doeg vykročil a pozabíjal kňazov. V ten deň zavraždil osemdesiatpäť mužov, ktorí nosili plátenný efód.
19 A mesto kňazov Nobe pozrážal ostrím meča, mužov i ženy, dojčence i nemluvňatá, voly, osly i ovce.
20 Zachránil sa jediný syn Achitobovho syna Achimelecha, menom Abiatar, a ušiel k Dávidovi.
21 Abiatar oznámil Dávidovi, že Šaul pozabíjal Pánových kňazov.
22 Dávid povedal Abiatarovi: "Vedel som v ten deň, že je tam Edomčan Doeg, že to určite oznámi Šaulovi. Ja mám na svedomí všetky životy rodu tvojho otca.
23 Ostaň so mnou; neboj sa! Veď kto číha na môj život, číha aj na tvoj život, u mňa si v bezpečí!"
Žalm 52
1 Zbormajstrovi. Dávidov poučný chválospev.
2 Zložil ho po tom, čo prišiel Idumejčan Doeg so správou, že Dávid vošiel do Abimelechovho domu.
3 Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty, čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
4 Úklady strojíš deň čo deň, jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
5 Zlo miluješ viacej než dobro, lož väčšmi ako pravdu.
6 Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.
7 Preto ťa Boh navždy zničí, odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
8 Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, ale z neho sa vysmejú:
9 "Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, lež zakladal si na veľkom bohatstve a domohol sa moci svojimi úskokmi."
10 Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky.
11 Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, lebo je dobré. Nerozumnosť bezbožných Ž (
